Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)IV. ÚS 639/2013
PDF · 164.22 KB
No categories available
IV. ÚS 639/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. októbra 2013
predbežne prerokoval návrh RNDr. B. C., V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou K. s. r.
o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. D., na preskúmanie
rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č.
VP/37/13-K z 25. júna 2013 a takto
rozhodol:
Návrh RNDr. B. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 26. augusta
2013 doručený návrh RNDr. B. C., V. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného Advokátskou
kanceláriou K. s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. M. D., na
preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií (ďalej len „výbor“) č. VP/37/13-K z 25. júna 2013 (ďalej aj „napadnuté
rozhodnutie“).
Navrhovateľ v návrhu okrem iného uvádza:
«1. Na základe uznesenia Vlády SR z novembra 2010 vykonával Navrhovateľ funkciu
štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu
sa na Navrhovateľa vzťahoval Ústavný zákon, keďže bol verejným funkcionárom podľa čl. 2
ods. 1 písm. k) Ústavného zákona. Počas pôsobenia vo funkcii verejného funkcionára
Navrhovateľ riadne a včas podával príslušné oznámenia podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného
zákona.
2. Uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 3. apríla 2012 bol Navrhovateľ
z funkcie štátneho tajomníka odvolaný. Výkon verejnej funkcie teda Navrhovateľovi skončil
dňa 3. apríla 2012 (ďalej len „deň skončenia výkonu verejnej funkcie“).
3. Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len
„Výbor“) doručil Navrhovateľovi oznámenie o začatí konania č. VP/37/13-K vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a)
Ústavného zákona. Prílohou oznámenia bolo uznesenie Výboru č. 173 z 23. mája 2013,
ktorým Výbor začal konanie proti Navrhovateľovi z dôvodu údajného porušenie povinnosti
podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona (ďalej len „Uznesenie“) - Porušenia povinnosti podľa
čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona sa mal Navrhovateľ dopustiť tým, že v lehote do 31. marca
2013 nepodal oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného
funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného zákona za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za
rok 2012 (ďalej len „Oznámenie verejného funkcionára“). Súčasne Výbor vyzval
Navrhovateľa, aby sa k Uzneseniu vyjadril.
4. K Uzneseniu sa Navrhovateľ vyjadril listom z 31. mája 2013 (ďalej len
„Vyjadrenie“).
5. Následne rozhodnutím Výboru č. VP/37/13-K. zo dňa 25. júna 2013 (ďalej len
„Rozhodnutie“) Výbor
a) skonštatoval, že Navrhovateľ porušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 Ústavného
zákona tým, že ako bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nepodal
Oznámenie verejného funkcionára; podľa názoru Výboru mal Navrhovateľ podať takéto
oznámenie za rok 2012 do 31. marca 2013;
b) uložil Navrhovateľovi pokutu podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) Ústavného zákona
vo výške 805 EUR.
6. V súlade s čl. 10 Ústavného zákona môže verejný funkcionár podať návrh na
preskúmanie rozhodnutia Výboru na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný
súd“) v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola
vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia
podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi.
7. Navrhovateľ podáva návrh na preskúmanie Rozhodnutia, keďže toto Rozhodnutie
bolo vydané v rozpore s Ústavným zákonom, zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení
veci a navyše je aj nedostatočne odôvodnené.»
Navrhovateľ v dôvodoch svojho návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia
uvádza, že nemal povinnosť podať oznámenie verejného funkcionára podľa čl. 7 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných
funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2007 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon
č. 357/2004 Z. z.“). Podľa neho ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. v čl. 7 ods. 1 ukladá
verejnému funkcionárovi, aby do 30 dní odo dňa, kedy sa ujal výkonu verejnej funkcie,
a počas jej výkonu vždy do 31. marca podal písomné oznámenie, ktorého náležitosti
a prílohy a ďalšie podmienky jeho podávania sú ďalej špecifikované v čl. 7 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. Pritom zdôrazňuje formuláciu „počas jej výkonu vždy do
31. marca“ s tým, že predmetné oznámenie má verejný funkcionár podávať počas (a nie „za
čas“) výkonu funkcie. Uvedená formulácia podľa navrhovateľa predpokladá „trvanie
výkonu funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť, t. j. k 31. marcu“.
Navrhovateľ ďalej uvádza, že výkon verejnej funkcie mu skončil 3. apríla 2012, keď
ho vláda Slovenskej republiky odvolala s účinnosťou k rovnakému dátumu. Z uvedeného
preto podľa neho vyplýva, že nebol daný ani dôvod na začatie konania podľa čl. 9
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ani dôvod na následné vydanie napadnutého
rozhodnutia, ktoré ho „sankcionuje za porušenie povinnosti, ktorú nemal“. Navrhovateľ
opiera uvedené konštatovania o judikatúru ústavného súdu v „podobných veciach“
(IV. ÚS 293/07, IV. ÚS 75/08, IV. ÚS 95/08). Tvrdí, že nebol verejným funkcionárom
v čase začatia konania výboru 23. mája 2013 ani v čase vydania napadnutého rozhodnutia
výboru 25. júna 2013, a teda že nebol pasívne legitimovaný v konaní vedenom pred
výborom, ktorý právne pochybil, ak viedol konanie proti bývalému verejnému
funkcionárovi a ukončil ho napadnutým rozhodnutím: „Po uplynutí jedného roka od
skončenia výkonu verejnej funkcie, t. j. v prípade Navrhovateľa po 3. apríli 2013, Ústavný
zákon neumožňuje Výboru začať a ani viesť konanie voči osobe, ktorá bola verejným
funkcionárom, pretože už verejným funkcionárom nie je, ani sa zaňho už pre účely konania
o porušení povinnosti podľa čl. 7 a 8 Ústavného zákona nepovažuje.“
Navrhovateľ súčasne považuje rozhodnutie výboru za nedostatočne odôvodnené,
keďže výbor sa v ňom podľa neho nevyrovnal so skutkovým stavom a s relevantnými
právnymi predpismi, a preto ho označuje aj za zmätočné a nepreskúmateľné. Z uvedených
dôvodov navrhovateľ žiada ústavný súd, aby „v súlade s čl. 10 ods. 2 Ústavného zákona
a s ustanovením § 73b ods. 3 Zákona o Ústavnom súde... v konaní o návrhu RNDr. B. C.,
bývalého Štátneho tajomníka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,
zastúpeného advokátskou kanceláriou K. s. r. o., advokátska kancelária, vo veci
preskúmania rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP 37/13-K z 25. júna 2013 rozhodol nasledovne:
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť
funkcií sp. zn. VP 37/13-K z 25. júna 2013 zrušuje.
2. Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky je povinná uhradiť RNDr. B. C.
trovy právneho zastúpenia v sume 118,52 EUR (slovom: stoosemnásť eur a päťdesiatdva
centov) na účet jej právneho zástupcu K. s. r. o., advokátska kancelária... do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. dotknutý verejný funkcionár
môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu, alebo do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému
funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa uznesenia ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/07 z 2. mája 2007 sa na konanie
vo veciach podľa čl. 9 a nasl. ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vzťahuje § 25 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), podľa ktorého sa každý návrh predbežne
prerokuje.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva
alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten návrh, pri
predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho
prijatí na ďalšie konanie.
Predmetom posudzovaného návrhu, ktorým navrhovateľ žiada zrušiť rozhodnutie
výboru, je žiadosť o preskúmanie napadnutého rozhodnutia výboru v konaní podľa
jedenásteho oddielu druhej hlavy zákona o ústavnom súde označeného ako „Konanie
o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu
záujmov“ § 73a a 73b zákona o ústavnom súde).
Podľa čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejným funkcionárom je na
účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1 tohto
ústavného zákona.
Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. na účely čl. 7 a 8 a na účely
konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8 sa osoba, ktorá vykonávala verejnú
funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia
výkonu verejnej funkcie.
Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár je povinný
do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do
31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Podľa čl. 8 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejnému funkcionárovi
podľa čl. 2 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), j) až m), o), q), t) až zk), ktorý v období dvoch
rokov pred skončením výkonu verejnej funkcie rozhodol o poskytnutí štátnej pomoci alebo
o poskytnutí alebo povolení inej podpory, výhod alebo odpustenia povinností vyplývajúcich
zo všeobecne záväzných právnych predpisov alebo z individuálnych právnych aktov
fyzickým osobám alebo právnickým osobám, sa počas jedného roka od skončenia výkonu
verejnej funkcie zakazuje
a) byť zamestnaný v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu
u tých osôb, ak je jeho mesačná odmena v tomto zamestnaní vyššia ako 10-násobok
minimálnej mzdy,
b) byť členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu tých osôb,
c) byť spoločníkom, členom alebo akcionárom tých osôb,
d) mať uzatvorenú zmluvu o prokúre, mandátnu zmluvu, komisionársku zmluvu,
zmluvu o sprostredkovaní, zmluvu o obchodnom zastúpení, zmluvu o tichom spoločenstve
alebo darovaciu zmluvu s týmito osobami,
e) mať uzatvorenú zmluvu, ktorej obsahom je oprávnenie konať v mene tých osôb.
Podľa čl. 8 ods. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. verejný funkcionár podľa
odseku 1 je povinný do 30 dní po uplynutí jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej
funkcie podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok.
Z citovaných ustanovení ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. vyplýva, že navrhovateľ
ako verejný funkcionár mal podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. povinnosť
podať oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov, ktoré má povinnosť
podať každý verejný funkcionár za predchádzajúci rok vždy (periodicky, resp. pravidelne)
do 31. marca nasledujúceho roku. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že vzhľadom na skončenie
jeho funkcie 3. apríla 2012 už nemal túto povinnosť, pretože podľa neho dikcia čl. 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. „počas výkonu funkcie“ zjavne predpokladá trvanie
výkonu tejto funkcie k dátumu, do ktorého sa má táto povinnosť splniť. Keďže podľa jeho
názoru 31. marca 2013 uplynulo viac ako 11 mesiacov od skončenia výkonu jeho funkcie
verejného funkcionára, v žiadnom prípade už takúto povinnosť nemohol mať. Vo vyjadrení
k uzneseniu výboru č. 173 z 31. mája 2013 pritom navrhovateľ uviedol, že si je vedomý
toho, že si „nesplnil povinnosť ustanovenú ústavným zákonom a v termíne do 31. marca
2013 nepredložil oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov za rok
2012“.
V súvislosti s vyjadrením navrhovateľa odvolávajúceho sa aj na judikatúru ústavného
súdu, že od skončenia výkonu verejného funkcionára nemal povinnosť podľa § 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ústavný súd poukazuje na uznesenie č. k.
PLz. ÚS 1/2010-10 zo 7. júla 2010, ktorým plénum ústavného súdu prijalo podľa § 6
zákona o ústavnom súde zjednocujúce stanovisko k právnemu názoru už vyjadrenému
v nálezoch vedených pod sp. zn. IV. ÚS 293/07 z 31. januára 2008, sp. zn. IV. ÚS 75/08
z 10. apríla 2008 a sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. septembra 2008 a k právnemu názoru vo veci
vedenej pod sp. zn. II. ÚS 223/2010. Podľa tohto zjednocujúceho stanoviska „verejný
funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu výkonu funkcie
v kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie, do 31. marca nasledujúceho
kalendárneho roku“. Týmto zjednocujúcim stanoviskom ústavný súd prekonal judikatúru,
na ktorú sa odvoláva navrhovateľ, a senáty sú v ďalšom konaní podľa § 6 zákona
o ústavnom súde ním viazané.
Preskúmaním návrhu navrhovateľa ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľ si
nesplnil svoju povinnosť verejného funkcionára podľa čl. 7 ods. 1 v spojení s čl. 3 ods. 1
ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.
Z uvedených dôvodov ústavný súd považoval postup, ako aj napadnuté rozhodnutie
výboru č. VP 37/13-K z 25. júna 2013 o tom, že navrhovateľ, ktorý bol odvolaný z funkcie
štátneho tajomníka 3. apríla 2012, porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. tým, že oznámenie za rok 2012, ktoré mal podať do 31. marca
2013, podal až po výzve výboru 4. júna 2013, za správne, a preto návrh navrhovateľa podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnený.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2013