Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 481/2013
PDF · 193.72 KB
No categories available
III. ÚS 481/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, Š., zastúpenej
advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb
36/2005 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s
čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, Š. (ďalej len
„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 44 Cb 36/2005 a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012. Napadnutým rozsudkom
krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 44 Cb/36/2005-357 z 15. novembra
2010 o zamietnutí žaloby sťažovateľky (ako právnej nástupkyne pôvodného žalobcu A. B.,
samostatne hospodáriaceho roľníka), ktorou sa od obchodnej spoločnosti L., a. s., domáhala
zaplatenia sumy 13 249,74 € s prísl.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „je nutne advokátsky zastúpená, čo vníma ako
povinnú formalitu. Celý obsah ďalšieho textu, každá veta a každé slovo sú ale uvážené
sťažovateľkou a prednášané ňou samostatne, zodpovedne a nezávislo od názorov
akýchkoľvek iných osôb.“. Po emotívnom opísaní skutkových a právnych okolností daného
prípadu uzatvára, že porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí
v tom, že okresný súd „svojou neefektívnou procesnou prácou a protrahovanou
nečinnosťou spôsoboval sťažovateľke mimoriadne ťažkosti“. Podľa jej názoru je napadnutý
rozsudok krajského súdu arbitrárny, neodôvodnený a absolútne protichodný v porovnaní
s inými rozhodnutiami krajského súdu, pričom nereaguje na sťažovateľkou predkladané
dôkazy.
Sťažovateľka v petite navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
«1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod č. 44 Cb 36/2005 porušil právo
s. r. o. R. „v likvidácii“, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov aby jej bola
poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. 2 Cob 46/2011 porušil právo
s. r. o. R. „v likvidácii“, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť
prerokovaná v spravodlivom procese. Základné právo s. r. o. R. „v likvidácii“, priznané čl.
1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 v spojení s ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd bolo porušené rozsudkom KS v Bratislave č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12.
2012.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok KS v Bratislave
č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
4. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod č. 2 Cob 46/2011 prikazuje
konať bez zbytočných prieťahov,
5. Sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“... sa priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III
povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke: R. s.
r. o. „v likvidácii“..., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €
(slovom tritisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne
povinní uhradiť sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“... trovy konania, tak ako budú
vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej
právnej zástupkyne JUDr. J. F...»
Keďže podanie sťažovateľky neobsahovalo všeobecné a osobitné náležitosti návrhu
na začatia pred ústavným súdom podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ústavný súd listom č. k. Rvp 8833/2013-25 z 12. februára 2013 vyzval
právnu zástupkyňu sťažovateľky na ich doplnenie, a upozornil ju, že ak tak neurobí, môže
byť sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Dňa 25. februára 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky
označené ako „1. doplnenie ústavnej sťažnosti“, v ktorom uviedla:
«K náležitostiam podľa § 20 ZoÚS :
- návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne - to sme urobili,
- návrh musí obsahovať, akej veci sa týka - týka sa rozsudku KS Ba č. 2 Cob 46/2011
z 11. 12. 2012 a rozsudku OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 z 15. 11. 2010,
- kto ho podáva - podáva ho firma R.,
- prípadne proti komu návrh smeruje - smeruje voči KS Ba a OS Ba III,
- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha - petit sme definovali v ústavnej
sťažnosti,
- odôvodnenie návrhu - odôvodnením je text s. 2-35 podanej ústavnej sťažnosti
(chceme aj povedať, že prima vista možný „zlý dojem“ z predloženej ústavnej sťažnosti
nemá charakter insuficiencie náležitostí ústavnej sťažnosti). Poznamenávame, že
arbitrárnosť cit. rozsudku KS Ba špeciálne dokumentuje aj to uznesenie KS Ba
č. 2 Cob 474/2011 z 20. 11. 2012, ktoré bolo potom doručené sťažovateľovi vo faktograficky
i právne analogickej kauze, pričom „kvalita“ rozhodovania OS Ba III bola prinajmenej
porovnateľná. Sťažovateľ teda jednoducho nerozumie, čo viedlo KS Ba k potvrdeniu
rozsudku OS Ba III č. 44 Cb 36/2005 z 15. 11. 2010 a k zrušeniu rozsudku OS Ba III
č. 26 Cb 35/2005 z 22. 04. 2009;
- navrhované dôkazy - dôkazmi tvrdení sťažovateľa nech sú prosím spis OS Ba III
č. 44 Cb 36/2005 a spis KS Ba č. 2 Cob 46/2011, ako aj spis OS Ba III č. 27 Cb 22/2005
(pôvodný navrhovateľ T. K.), spis OS Ba III 23 Cb 47/2005 (pôvodný navrhovateľ Ľ. V.) a
spisy OS Ba III č. 22 Cb 35/2005, . resp. KS Ba č. 1 Cob 422/2010 (navrhovateľ C. P.),
- Návrh musí podpísať navrhovateľ - likvidátor s. r. o. R. „v likvidácii“ ústavnú
sťažnosť podpísal vlastnoručne.
- K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie
navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje
na zastupovanie pred Ústavným súdom - splnomocnenie sme predložili.
K náležitostiam podľa § 50 ZoÚS :
- ústavná sťažnosť (okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ZoÚS), musí
obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa
porušili - my tvrdíme, že v danom prípade prišlo z pozície KS Ba, ale aj z pozície OS Ba III
k porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa
čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k cit. Dohovoru,
- ústavná sťažnosť musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, ktorým sa
porušili základné práva alebo slobody, proti komu sťažnosť smeruje - napádame rozsudok
KS Ba č. 2 Cob 46/2011 z 11. 12. 2012 a súvzťažný rozsudok OS Ba III č. 44 Cb 36/2005
z 15. 11. 2010.
- K ústavnej sťažnosti sa pripojí kópia (tangovaného) právoplatného rozhodnutia -
pardon, to sme opomenuli a naprávame to priložením textov in toto.»
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom
na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť
na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí
byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s čl. 127 ústavy a § 56 zákona
o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie
ústavného súdu v uvedenej veci (III. ÚS 78/02, III. ÚS 17/03, IV. ÚS 138/08), keďže
v podstate vymedzuje hranice, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum
dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom
verejnej moci.
Z tohto hľadiska bola posudzovaná aj predložená sťažnosť sťažovateľky.
1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb 36/2005
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte
mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,
ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto
sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je
akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek
proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru ústavný súd konštatuje, že v čase
podania sťažnosti bola vec sťažovateľky právoplatne skončená, okresný súd vo veci
sťažovateľky nekonal, a preto k porušovaniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
už nemohlo dochádzať. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto
časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy a podľa čl. 36
ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Cob/46/2011 z 11. decembra 2012
Ústavný súd zistil, že v uvedenej časti petit nezodpovedá odôvodneniu sťažnosti, bod
1 petitu nevyjadruje namietané porušenie základných práv ich označením článku v ústave
a nezodpovedá ani požadovanému príkazu uvedeného v bode 4 petitu. Napriek tomu, že
predložená sťažnosť je pomerne rozsiahla a sťažovateľka sa v nej odvoláva na množstvo
judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa obsahu základného práva na súdnu ochranu,
resp. práva na spravodlivé súdne konanie (medzi ktorými nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť, pozn.), ich porušenie ako ani porušenie princípov právneho štátu vo vzťahu
ku krajskému súdu osobitne, konkrétne a dostatočne zrozumiteľne nezdôvodnila. Samotné
tvrdenie sťažovateľky, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, neodôvodnený
a absolútne protichodný v porovnaní s inými rozhodnutiami krajského súdu, pričom
nereaguje na sťažovateľkou predkladané dôkazy, nepostačuje na to, aby ústavný súd vydal
rozhodnutie podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy (ev. podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde), pretože do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy (resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nepatrí
právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo
na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, I. ÚS 3/97), ani právo účastníka dožadovať sa ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme
klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady (II. ÚS 117/05).
Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce
z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži
inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná
judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05,
Keďže sťažnosť sťažovateľky v tejto časti vykazuje na prvý pohľad závažné
nedostatky, ústavný súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013