Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 481/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, Š., zastúpenej

advokátkou JUDr. J. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 44 Cb

36/2005 a na súdnu ochranu podľa a 4 v spojení s

a a na súdnu ochranu podľa ods.

1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Bratislave sp. zn. z 11. decembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o. v likvidácii, Š. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a 4 v spojení s a a základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2012. Napadnutým rozsudkom

krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. -357 z 15. novembra

2010 o zamietnutí žaloby sťažovateľky (ako právnej nástupkyne pôvodného žalobcu A. B.,

samostatne hospodáriaceho roľníka), ktorou sa od obchodnej spoločnosti L., a. s., domáhala

zaplatenia sumy 13 249,74 € s prísl.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „je nutne advokátsky zastúpená, čo vníma ako

povinnú formalitu. Celý obsah ďalšieho textu, každá veta a každé slovo sú ale uvážené

sťažovateľkou a prednášané ňou samostatne, zodpovedne a nezávislo od názorov

akýchkoľvek iných osôb.“. Po emotívnom opísaní skutkových a právnych okolností daného

prípadu uzatvára, že porušenie svojho základného práva podľa vidí

v tom, že okresný súd „svojou neefektívnou procesnou prácou a protrahovanou

nečinnosťou spôsoboval sťažovateľke mimoriadne ťažkosti“. Podľa jej názoru je napadnutý

rozsudok krajského súdu arbitrárny, neodôvodnený a absolútne protichodný v porovnaní

s inými rozhodnutiami krajského súdu, pričom nereaguje na sťažovateľkou predkladané

dôkazy.

Sťažovateľka v petite navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

«1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod č. porušil právo

s. r. o. R. „v likvidácii“, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov aby jej bola

poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť prerokovaná v spravodlivom procese,

zaručené v .

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. porušil právo

s. r. o. R. „v likvidácii“, aby jej bola poskytnutá súdna ochrana a aby bola jej záležitosť

prerokovaná v spravodlivom procese. Základné právo s. r. o. R. „v likvidácii“, priznané čl.

1 ods. 1, , v spojení s ods. 4 , ods.

1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd bolo porušené rozsudkom KS v Bratislave č. z 11. 12.

2012.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok KS v Bratislave

č. z 11. 12. 2012 a vec mu vracia na ďalšie konanie.

4. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod č. prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov,

5. Sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“... sa priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 5.000,- € (slovom päťtisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III

povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Sťažovateľke: R. s.

r. o. „v likvidácii“..., sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000.- €

(slovom tritisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Bratislava III a Krajský súd v Bratislave sú spoločne a nerozdielne

povinní uhradiť sťažovateľke: R. s. r. o. „v likvidácii“... trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. J. F...»

Keďže podanie sťažovateľky neobsahovalo všeobecné a osobitné náležitosti návrhu

na začatia pred ústavným súdom podľa § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ústavný súd listom č. k. -25 z 12. februára 2013 vyzval

právnu zástupkyňu sťažovateľky na ich doplnenie, a upozornil ju, že ak tak neurobí, môže

byť sťažnosť sťažovateľky odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí

podľa .

Dňa 25. februára 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľky

označené ako „1. doplnenie ústavnej sťažnosti“, v ktorom uviedla:

«K náležitostiam podľa § 20 ZoÚS :

- návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne - to sme urobili,

- návrh musí obsahovať, akej veci sa týka - týka sa rozsudku KS Ba č.

z 11. 12. 2012 a rozsudku OS Ba III č. z 15. 11. 2010,

- kto ho podáva - podáva ho firma R.,

- prípadne proti komu návrh smeruje - smeruje voči KS Ba a OS Ba III,

- akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha - petit sme definovali v ústavnej

sťažnosti,

- odôvodnenie návrhu - odôvodnením je text s. 2-35 podanej ústavnej sťažnosti

(chceme aj povedať, že prima vista možný „zlý dojem“ z predloženej ústavnej sťažnosti

nemá charakter insuficiencie náležitostí ústavnej sťažnosti). Poznamenávame, že

arbitrárnosť cit. rozsudku KS Ba špeciálne dokumentuje aj to uznesenie KS Ba

č. z 20. 11. 2012, ktoré bolo potom doručené sťažovateľovi vo faktograficky

i právne analogickej kauze, pričom „kvalita“ rozhodovania OS Ba III bola prinajmenej

porovnateľná. Sťažovateľ teda jednoducho nerozumie, čo viedlo KS Ba k potvrdeniu

rozsudku OS Ba III č. z 15. 11. 2010 a k zrušeniu rozsudku OS Ba III

č. z 22. 04. 2009;

- navrhované dôkazy - dôkazmi tvrdení sťažovateľa nech sú prosím spis OS Ba III

č. a spis KS Ba č. , ako aj spis OS Ba III č.

(pôvodný navrhovateľ T. K.), spis OS Ba III (pôvodný navrhovateľ Ľ. V.) a

spisy OS Ba III č. , . resp. KS Ba č. (navrhovateľ C. P.),

- Návrh musí podpísať navrhovateľ - likvidátor s. r. o. R. „v likvidácii“ ústavnú

sťažnosť podpísal vlastnoručne.

- K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie

navrhovateľa advokátom. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje

na zastupovanie pred Ústavným súdom - splnomocnenie sme predložili.

K náležitostiam podľa § 50 ZoÚS :

- ústavná sťažnosť (okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 20 ZoÚS), musí

obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa

porušili - my tvrdíme, že v danom prípade prišlo z pozície KS Ba, ale aj z pozície OS Ba III

k porušeniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 v spojení s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva vlastniť majetok podľa

a Dodatkového protokolu k cit. Dohovoru,

- ústavná sťažnosť musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia, ktorým sa

porušili základné práva alebo slobody, proti komu sťažnosť smeruje - napádame rozsudok

KS Ba č. z 11. 12. 2012 a súvzťažný rozsudok OS Ba III č.

z 15. 11. 2010.

- K ústavnej sťažnosti sa pripojí kópia (tangovaného) právoplatného rozhodnutia -

pardon, to sme opomenuli a naprávame to priložením textov in toto.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Uvedená viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť

na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha (t. j. petit), pričom tento musí

byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne (v súlade s a zákona

o ústavnom súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie

ústavného súdu v uvedenej veci (, , ), keďže

v podstate vymedzuje hranice, v ktorých sťažovateľ žiada realizovať ústavný prieskum

dodržiavania základných práv a slobôd v konaní realizovanom tým-ktorým orgánom

verejnej moci.

Z tohto hľadiska bola posudzovaná aj predložená sťažnosť sťažovateľky.

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte

mohlo trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (m. m. ). Uvedený právny názor ústavného súdu je

akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek

proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).

Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru ústavný súd konštatuje, že v čase

podania sťažnosti bola vec sťažovateľky právoplatne skončená, okresný súd vo veci

sťažovateľky nekonal, a preto k porušovaniu jej základného práva podľa

už nemohlo dochádzať. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a 4 v spojení s a a podľa

ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 11. decembra 2012

Ústavný súd zistil, že v uvedenej časti petit nezodpovedá odôvodneniu sťažnosti, bod

1 petitu nevyjadruje namietané porušenie základných práv ich označením článku v ústave

a nezodpovedá ani požadovanému príkazu uvedeného v bode 4 petitu. Napriek tomu, že

predložená sťažnosť je pomerne rozsiahla a sťažovateľka sa v nej odvoláva na množstvo

judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa obsahu základného práva na súdnu ochranu,

resp. práva na spravodlivé súdne konanie (medzi ktorými nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť, pozn.), ich porušenie ako ani porušenie princípov právneho štátu vo vzťahu

ku krajskému súdu osobitne, konkrétne a dostatočne zrozumiteľne nezdôvodnila. Samotné

tvrdenie sťažovateľky, že napadnutý rozsudok krajského súdu je arbitrárny, neodôvodnený

a absolútne protichodný v porovnaní s inými rozhodnutiami krajského súdu, pričom

nereaguje na sťažovateľkou predkladané dôkazy, nepostačuje na to, aby ústavný súd vydal

rozhodnutie podľa prvej vety (ev. podľa a zákona

o ústavnom súde), pretože do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru) nepatrí

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (, ), ani právo účastníka dožadovať sa ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a uplatňovať v záujme

klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady ().

Ústavný súd pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce

z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži

inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná

judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom

predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (, ,

).

Keďže sťažnosť sťažovateľky v tejto časti vykazuje na prvý pohľad závažné

nedostatky, ústavný súd ju podľa odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013