Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 512/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť J. K., M., zastúpeného JUDr. L. M., Advokátska kancelária,

P., Č., vo veci namietaného porušenia jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Trenčíne v konaní o návrhu sťažovateľa na obnovu konania vedeného

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013

doručená sťažnosť J. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní o návrhu sťažovateľa na obnovu

konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 19. novembra 2009 predložil okresnému súdu

návrh na povolenie obnovy konania, ktoré bolo pôvodne vedené pred Vojenským

obvodným súdom Banská Bystrica.

V predmetnom konaní o povolení obnovy konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. rozhodol okresný súd uznesením z 1. apríla 2010, ktorým bol

návrh sťažovateľa zamietnutý. Sťažnosť podanú proti tomuto uzneseniu Krajský súd

v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2010 zamietol. Predmetné rozhodnutie Krajského

súdu v Banskej Bystrici napadol sťažovateľ dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením zo 4. augusta 2010 tak, že ho

odmietol. Nálezom ústavného súdu zo 6. októbra 2011 bolo označené rozhodnutie

dovolacieho súdu zrušené a vec mu vrátená na nové konanie. Najvyšší súd

následne rozsudkom z 13. marca 2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 28. apríla 2010 a vec bola postúpená krajskému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Krajský súd uznesením z 18. mája 2012 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu

okresného súdu z 1. apríla 2010 zamietol. Rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 9. júla 2013 bolo predmetné uznesenie krajského súdu zrušené a vec

sťažovateľa bola krajskému súdu vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Sťažovateľ uvádza, že „súborom týchto vadných rozhodnutí a postupov došlo

k tomu, že celková doba konania sa neúmerne preťahuje“, čím podľa vyjadrenia

sťažovateľa dochádza k porušovaniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ argumentuje, že do budúcnosti môže

prispieť ku skráteniu konania príkaz ústavného súdu, ktorým by zaviazal krajský súd konať

v jeho veci bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho sťažnosti

rozhodol nálezom, v ktorom by skonštatoval porušenie jeho práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote postupom krajského súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , prikázal krajskému súdu, aby

v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné

zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných

práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských

právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v nie je ochrana

ústavnosti zverená iba do právomoci ústavného súdu, práve naopak sa na nej podieľajú

všetky orgány verejnej moci, predovšetkým všeobecné súdy ako primárni ochrancovia

ústavnosti. Ústavný súd tak predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až

po zlyhaní všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch

sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal využitie právneho prostriedku nápravy,

na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení

neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať

sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa , resp. práva podľa dohovoru koná

iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, alebo

ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ predsedovi krajského súdu dosiaľ žiadnu sťažnosť

na prieťahy v namietanom konaní neadresoval a v sťažnosti adresovanej ústavnému súd

neuviedol žiadne také okolnosti osobitného zreteľa, ktoré by mohli ospravedlniť

nevyčerpanie označeného prostriedku ochrany.

Na základe uvedeného v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd posúdil sťažnosť ako neprípustnú, preto ju podľa § 25 ods. 2

odmietol.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že toto rozhodnutie

ústavného súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí, pokiaľ bude sťažovateľ toho názoru, že dochádza k porušovaniu jeho práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uplatnil ochranu svojho práva prostredníctvom novej sťažnosti

adresovanej ústavnému súdu. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej iba formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej orgánu štátnej správy súdov, bez poskytnutia primeraného časového

priestoru na zjednanie nápravy, považuje ústavný súd za dôvod na odmietnutie sťažnosti,

ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (m. m. , , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013