Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 512/2013
PDF · 133.77 KB
No categories available
III. ÚS 512/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť J. K., M., zastúpeného JUDr. L. M., Advokátska kancelária,
P., Č., vo veci namietaného porušenia jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Trenčíne v konaní o návrhu sťažovateľa na obnovu konania vedeného
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 3 Nt 36/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. augusta 2013
doručená sťažnosť J. K., M. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského
súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní o návrhu sťažovateľa na obnovu
konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)
pod sp. zn. 3 Nt 36/2009.
Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 19. novembra 2009 predložil okresnému súdu
návrh na povolenie obnovy konania, ktoré bolo pôvodne vedené pred Vojenským
obvodným súdom Banská Bystrica.
V predmetnom konaní o povolení obnovy konania vedeného na okresnom súde
pod sp. zn. 3 Nt/36/2009 rozhodol okresný súd uznesením z 1. apríla 2010, ktorým bol
návrh sťažovateľa zamietnutý. Sťažnosť podanú proti tomuto uzneseniu Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením z 28. apríla 2010 zamietol. Predmetné rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici napadol sťažovateľ dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením zo 4. augusta 2010 tak, že ho
odmietol. Nálezom ústavného súdu zo 6. októbra 2011 bolo označené rozhodnutie
dovolacieho súdu zrušené a vec mu vrátená na nové konanie. Najvyšší súd
následne rozsudkom z 13. marca 2012 zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 28. apríla 2010 a vec bola postúpená krajskému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Krajský súd uznesením z 18. mája 2012 sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu
okresného súdu z 1. apríla 2010 zamietol. Rozsudkom najvyššieho súdu
sp. zn. 4 Tdo/71/2012 z 9. júla 2013 bolo predmetné uznesenie krajského súdu zrušené a vec
sťažovateľa bola krajskému súdu vrátená na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Sťažovateľ uvádza, že „súborom týchto vadných rozhodnutí a postupov došlo
k tomu, že celková doba konania sa neúmerne preťahuje“, čím podľa vyjadrenia
sťažovateľa dochádza k porušovaniu jeho práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ argumentuje, že do budúcnosti môže
prispieť ku skráteniu konania príkaz ústavného súdu, ktorým by zaviazal krajský súd konať
v jeho veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby o jeho sťažnosti
rozhodol nálezom, v ktorom by skonštatoval porušenie jeho práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote postupom krajského súdu v konaní o návrhu na povolenie obnovy
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 3 Nt/36/2009, prikázal krajskému súdu, aby
v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné
zadosťučinenie v sume 2 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných
práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských
právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
V zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy nie je ochrana
ústavnosti zverená iba do právomoci ústavného súdu, práve naopak sa na nej podieľajú
všetky orgány verejnej moci, predovšetkým všeobecné súdy ako primárni ochrancovia
ústavnosti. Ústavný súd tak predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až
po zlyhaní všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch
sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní
pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal využitie právneho prostriedku nápravy,
na uplatnenie ktorého má právo podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady
č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,
vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich (zákon o štátnej správe súdov) v znení
neskorších predpisov alebo od 1. apríla 2005 podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného súdu.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05,
III. ÚS 401/2008), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať
sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil
protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru koná
iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, alebo
ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného
zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd zistil, že sťažovateľ predsedovi krajského súdu dosiaľ žiadnu sťažnosť
na prieťahy v namietanom konaní neadresoval a v sťažnosti adresovanej ústavnému súd
neuviedol žiadne také okolnosti osobitného zreteľa, ktoré by mohli ospravedlniť
nevyčerpanie označeného prostriedku ochrany.
Na základe uvedeného v zmysle citovaného ustanovenia § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd posúdil sťažnosť ako neprípustnú, preto ju podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že toto rozhodnutie
ústavného súdu nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí, pokiaľ bude sťažovateľ toho názoru, že dochádza k porušovaniu jeho práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, uplatnil ochranu svojho práva prostredníctvom novej sťažnosti
adresovanej ústavnému súdu. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň upriamuje pozornosť
na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej iba formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy
v konaní adresovanej orgánu štátnej správy súdov, bez poskytnutia primeraného časového
priestoru na zjednanie nápravy, považuje ústavný súd za dôvod na odmietnutie sťažnosti,
ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (m. m. IV. ÚS 278/04, IV. ÚS 306/04, IV. ÚS 74/05).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013