Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 511/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť I. B. a H. B., obaja bytom N., zastúpených advokátkou

JUDr. E. M., Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia základného práva

vlastniť majetok zaručeného v uznesením

Okresného súdu Nitra sp. zn. zo 14. novembra 2012 a uznesením Krajského

súdu v Nitre sp. zn. z 30. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. B. a H. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2013

doručená sťažnosť I. B. a H. B., obaja bytom N. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci

namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1

(ďalej len „“) uznesením Okresného súdu Nitra (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. novembra 2012 a uznesením Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. apríla 2013 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia po právoplatnom rozhodnutí

všeobecných súdov, ktorým im bola stanovená povinnosť platiť náhradu za užívanie

nehnuteľnosti, sa domáhali povolenia obnovy konania. Svoj návrh odôvodnili tým, že

v pôvodnom konaní navrhovali vykonanie znaleckého dokazovania, avšak vo veci konajúce

súdy „tento dôkaz nenariadili“. Po právoplatnom skončení pôvodného konania si

sťažovatelia nechali vypracovať znalecký posudok, z ktorého vyplynulo, že v skutočnosti

neužívajú nehnuteľnosť, preto „niet dôvodu na to, aby sme... platili náhradu za jej užívanie,

lebo tieto parcely v skutočnosti neužívame“. Okresný súd o návrhu sťažovateľov na obnovu

konania rozhodol uznesením sp. zn. zo 14. novembra 2012 tak, že ich návrh

zamietol. Sťažovatelia proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa podali odvolanie,

o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa.

Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu namietajú, že uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012, ako aj napadnutým

uznesením krajského súdu bolo porušené ich základné právo vlastniť majetok garantované

v , pretože podľa ich názoru boli splnené podmienky na povolenie

obnovy konania, teda aj podmienka, že existuje dôkaz, ktorý bez svojej viny nemohli použiť

v pôvodnom konaní. Sťažovatelia tvrdia, že právny stav vytvorený označenými

rozhodnutiami „je negáciou úpravy obsiahnutej v článku 20 SR, že vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký obsah a požíva rovnakú ochranu“.

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„1. Rozhodnutiami Okresného súdu v Nitre zo dňa 14.1 1.2012

a Krajského súdu v Nitre zo dňa 30.4.2013 bolo porušené naše základné

právo obsiahnuté v článku 20 , že vlastnícke právo má rovnaký

zákonný obsah a ochranu.

2. Zrušujú sa rozhodnutia Okresného súdu v Nitre zo dňa 14.11.2012

a Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.4.2013 a vec sa vracia na ďalšie konanie

a rozhodnutie Okresnému súdu Nitra.

3. Žalovaného žiadam zaviazať na náhradu trov tohto konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Samotní

sťažovatelia tak formuláciou sťažnostného petitu určili ústavnému súdu rozsah, v akom sa

napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu má zaoberať. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa totiž vzťahuje najmä na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa

sťažovatelia domáhajú. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovatelia

domáhajú v petite svojej sťažnosti (m. m. , ), keď navyše znenie

petitu sťažnosti vzhľadom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov nemá ústavný

súd dôvod spochybňovať.

Sťažovatelia v predloženej sťažnosti namietali porušenie svojho základného práva

vlastniť majetok ( ), ktorého sa mali dopustiť všeobecné súdy (okresný

a krajský súd) konajúce v ich veci podľa sťažovateľov vecne nesprávnymi rozhodnutiami.

Napriek právnemu zastúpeniu advokátkou petit sťažnosti je formulovaný nepresne, keďže

bez bližšieho označenia odseku si v rámci formulácie námietok zvolili slovné

pomenovanie ústavného princípu „vlastnícke právo má rovnaký zákonný obsah a ochranu“,

teda ani nie základného práva, ktoré je explicitne vyjadrené v prvej vete čl. 20 ods. 1

. Ústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľov na doplnenie sťažnosti

v tomto smere a vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti ustálil predmet konania tak, ako to

je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie označeného práva sťažovateľov uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012, ústavný súd pripomína, že

z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je

rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je

založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)

a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity podľa

, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak

o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že

nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie, keďže ho už preskúmal na základe

odvolania krajský súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľom

ochranu ich právam.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti

napadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. zo 14. novembra 2012

odmietol podľa pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie (m. m. , , ).

2. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie krajského súdu, ústavný súd pripomína, že už

opakovane judikoval, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv a práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho,

že všeobecný súd súčasne porušil ústavno-procesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48

. V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným

súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s

ods. 1 . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery

v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je

základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných

súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy (obdobne napr. ,

).

Inými slovami, ak súd rozhodne vo veci zverenej mu ( a

ods. 1 ) a príslušnými zákonmi a postupuje pritom v súlade s procesnými pravidlami,

nemôže samotným výkonom súdnej právomoci (rozhodnutím) porušiť iné (hmotné)

základné právo účastníka, aj keď tento je s výsledkom konania nespokojný. V opačnom

prípade by išlo o popretie samotného ústavného princípu nezávislého súdnictva.

Keďže ústavný súd vzhľadom na viazanosť sťažnostným petitom nemohol posúdiť

v konaní o predloženej sťažnosti prípadné porušenie ktoréhokoľvek z ústavno-procesných

princípov vyplývajúcich z až (sťažovatelia takéto posúdenie nenavrhli),

bolo potrebné sťažnosť, ktorou sťažovatelia namietali výlučne porušenie základného práva

podľa , odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú. Takýto postup je nevyhnutným dôsledkom vyplývajúcim z imperatívu čl. 2

ods. 2 a tiež z uvedeného vzájomného vzťahu medzi právami hmotno-právneho

charakteru a ústavno-procesnými princípmi z perspektívy ich možného porušenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013