Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 543/2013
PDF · 142.46 KB
No categories available
III. ÚS 543/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. T., Ž., zastúpeného advokátom JUDr. M. O., Ž., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er
1407/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. I. T. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra
2013 doručená sťažnosť Ing. I. T., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2013.
Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ je účastníkom exekučného konania
(povinný v 2. rade), ktoré je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 49 Er 1407/2012.
Sťažovateľ podal v zákonnej lehote podaním z 21. júla 2012 námietky proti exekúcii
a súčasne predložil dôkazy o zániku vymáhaného dlhu.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti popisuje tento postup exekučného súdu:
„Okresný súd v Trenčíne ako príslušný exekučný súd o podaných námietkach
v zákonnej 60-dňovej lehote v konaní 49 Er 1407/2012 nerozhodol (vec som pritom sprvoti
urgoval i mailom).
Vzhľadom na nečinnosť súdu som podaním zo dňa 29. 05. 2013 predsedovi
Okresného súdu v Trenčíne doručil sťažnosť podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z.
na prieťahy v exekučnom konaní Er 1407/2012. Predseda súdu moju sťažnosť vybavil
formalistický a arbitrárne s tým, že súd práve vyhotovuje rozhodnutie o námietkach.
Dňa 17. 06. 2013 mi bolo poštou doručené uznesenie vyššieho súdneho úradníka
Okresného súdu v Trenčíne sp. zn. 49 Er 1407/2012 zo dňa 10. 06. 2013 o čiastočnom
zastavení exekúcie, proti ktorému som z dôvodu viacerých vád podal odvolanie, najmä
z dôvodu, že mojim námietkam nebolo v plnom rozsahu vyhovené. Predmetné rozhodnutie
sa podaním odvolania zrušuje a vo veci (t. j. o námietkach) opätovne rozhodne sudca.
Okresný súd však vo veci doposiaľ nerozhodol.“
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyhovel jeho
sťažnosti a vydal tento nález:
„1. Základné právo sťažovateľa Ing. I. T... na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd 49 Er 1407/2012 porušené bolo.
2. Okresnému súdu v Trenčíne prikazuje v konaní vedenom pod
sp. zn. 49 Er 1407/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. I. T. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,-€ (slovom tisíc eur),
ktoré je Okresný súd v Trenčíne povinný mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností
tohto nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi I. T... do tridsať dní od
právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,15 EUR (slovom tristotridsaťjeden
eur pätnásť centov) na účet advokáta JUDr. M. O...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 49 Er 1407/2012 v súvislosti
s nerozhodnutím tohto súdu o námietkach sťažovateľa proti exekúcii v 60-dňovej lehote
vyplývajúcej z § 50 ods. 2 druhej vety zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).
Ústavný súd už v minulosti vyslovil, že úlohou okresného súdu, ktorý je
v exekučnom konaní exekučným súdom, je „dohliadať“ na exekučné konanie a v tomto
konaní (ako jediný oprávnený) rozhodovať. Exekučný súd rozhoduje o návrhoch účastníkov
exekučného konania predložených mu exekútorom, pričom v niektorých prípadoch má
vzhľadom na obsah týchto návrhov Exekučným poriadkom ustanovenú lehotu na svoje
rozhodnutie. Rozhodnutím o tom-ktorom návrhu účastníka exekučného konania sa jeho
úloha v exekučnom konaní v podstate končí. Dĺžku trvania exekučného konania, ktoré
začína doručením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi a pokračuje niektorým
zo spôsobov vykonávania exekúcie ustanovených vo štvrtej časti Exekučného poriadku,
exekučný súd nemá ako ovplyvniť. Pre úplnosť však treba dodať, že pokiaľ ide o odklad,
resp. o zastavenie exekúcie, za splnenia podmienok ustanovených § 56 a § 57 Exekučného
poriadku môže exekučný súd v niektorých prípadoch rozhodnúť aj bez návrhu
(m. m. III. ÚS 68/2013).
Ústavný súd zistil, že okresný súd uznesením č. k. 49 Er/1407/2012-53 z 10. júna
2013, zamietol (aj) námietky sťažovateľa proti exekúcii, ktorú podal 21. júla 2012. Toto
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 17. júna 2013. Hoci o podanom návrhu
(o námietkach sťažovateľa) okresný súd rozhodol po uplynutí lehoty na rozhodnutie podľa
§ 50 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, ústavný súd konštatuje, že v čase doručenia
mu sťažnosti, t. j. 18. septembra 2013, bolo o námietkach sťažovateľa proti exekúcii
právoplatne rozhodnuté, z čoho teda vyplýva, že k namietanému porušeniu základného
práva v čase podania sťažnosti už nemohlo dochádzať.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takejto sťažnosti pred
ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje
vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03 a rozhodnutím aj Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci
Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. marca 2009).
Keďže v danom prípade ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označených
práv sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,
sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Z tohto dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa
v nej uvedených.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2013