Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 12/2013
PDF · 162.81 KB
No categories available
PL. ÚS 12/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 6. novembra 2013
predbežne prerokoval návrh Krajského súdu v Nitre, zastúpeného predsedníčkou senátu
JUDr. M. M., na vyslovenie nesúladu ustanovení § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona
č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 6 vyhlášky Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení neskorších predpisov, s čl. 2 ods. 2 a 3,
čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy
Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
1. Návrh Krajského súdu v Nitre p r i j í m a na ďalšie konanie.
2. S p á j a vec vedenú pod sp. zn. PL. ÚS 10/2013 s vecou vedenou pod sp. zn.
PL. ÚS 12/2013 s tým, že spojená vec bude vedená pod sp. zn. PL. ÚS 10/2013.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 23. júla 2013
doručený návrh Krajského súdu v Nitre, zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. M. M.
(ďalej len „navrhovateľ“), na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) a § 62
písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 355/2007
Z. z.“) a ustanovenia § 6 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných
ochorení v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1
písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“).
Navrhovateľ v návrhu uviedol:
«V zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon“), fyzické osoby sú povinné podrobiť sa povinnému očkovaniu. Ak ide o maloletého,
zodpovedá za plnenie povinnosti zástupca dieťaťa.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 585/2008, ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení, ktorá nadobudla
účinnosť 01. 01. 2009 a bola zmenená vyhláškou č. 544/2011, nadobudla účinnosť
01. 07. 2010 (ďalej ako „Vyhláška“) v ustanovení § 14 stanovuje kontrolu očkovania.
Lekár, ktorý vykonáva očkovanie zasiela do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po vykonaní
očkovania údaje o pravidelnom povinnom očkovaní regionálnemu úradu.
Dňa 21. 09. 2012 bolo Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Nitre ako správnemu orgánu doručené oznámenie všeobecného lekára pre deti a dorast
o odmietnutí povinného očkovania maloletého dieťaťa proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu,
detskej obrne, vírusovému zápalu pečene typu B, hemofilovým invazívnym nákazám
a pneumokokovým invazívnym ochoreniam vakcínou infanrix Hexa a vakcínou proti
pneumokokom (ďalej len „povinné očkovanie“).
Regionálny úrad verejného zdravotníctva vydal dňa 21. 11. 2012 Rozhodnutie číslo
EPI/A/2012/03076, ktorým na základe dokazovania uznal vinnou zákonnú zástupkyňu
maloletej zo spáchania priestupku na úseku verejného zdravotníctva podľa § 56 ods. 1
písm. k) zákona č. 355/2007 Z. z. a uložil jej pokutu vo výške 100,- eur a trovy konania
vo výške 16,- eur.
Proti rozhodnutiu podali dňa 05. 12. 2012 navrhovatelia odvolanie. Odvolacím
orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje regionálny úrad verejného
zdravotníctva, je podľa § 5 ods. 4 písm. i) Zákona Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej
republiky.
Dňa 31. 01. 2013 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako nadradený
orgán rozhodnutím číslo OLP/35/2013 odvolanie zamietol a rozhodnutie Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Nitre číslo EPI/A/2012/03076 zo dňa
21. 11. 2012 v plnom rozsahu potvrdil. V poučení uviedol, že rozhodnutie je preskúmateľné
súdom podľa piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku.
Navrhovatelia dňa 05. 03. 2013 podali príslušnému Krajskému súdu v Nitre žalobu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, konkrétne Úradu
verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobu zdôvodnili nezákonnosťou
rozhodnutia správneho orgánu a tým, že vydané rozhodnutie zasahuje do základných práv
a slobôd dieťaťa.
Konajúci Krajský súd v Nitre sa domnieva, že všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná a súdne konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) prerušil...
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Štátne orgány môžu konať iba
na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“
Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, cit: „Každý môže konať, čo nie je
zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“
Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Povinnosti možno
ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných
práv a slobôd.“
Podľa čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cit,: „Medze základných práv
a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.“
Podľa čl. 15 ods. 1 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Každý má právo
na život.“
Podľa čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Nedotknuteľnosť osoby a jej
súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“
Podľa čl. 40 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Každý má právo na
ochranu zdravia.“
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Ústava Slovenskej
republiky ako najvyšší zákon štátu zakotvuje zásadu deľby moci na zákonodarnú, výkonnú
a súdnu. Ústava vytvára proporcie a hranice deľby moci medzi jednotlivými štátnymi
orgánmi. Ministerstvá a iné orgány štátnej správy sú orgánmi výkonnej moci a ak sú na to
splnomocnené zákonom sú oprávnené v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne
predpisy.
Ustanovenia definované podzákonnou právnou normou sa musia pohybovať výlučne
iba v medziach zmocňujúceho zákona. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti
judikoval, cit.: „Vláda ani ministerstvá a iné orgány štátnej správy nemôžu vydať všeobecne
záväzný právny predpis upravujúci spoločenské vzťahy, ktoré neboli upravené zákonom.
Všeobecne záväzným právnym predpisom orgánu výkonnej moci nemožno upraviť
spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu, než ustanovuje zákon, ani spôsobom odporujúcim
zákonu.“ (PL. ÚS 7/96. Nález z 27. februára 1997. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky 1997, s. 20-21)
Povinnosť týkajúca sa povinného očkovania vymedzená zákonom č. 355/2007 Z. z.
o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nie je dostatočne špecifikovaná a nestanovuje, kedy a aké
očkovanie je povinné. Povinné očkovanie nadobúda svoj reálny obsah až po stanovení
konkrétnych podmienok jeho realizácie. Spôsob vykonávania očkovania, jeho druhy
a kontrolu očkovania v Slovenskej republike definuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii
a kontrole prenosných ochorení. Vyhláška tak, ako všeobecne záväzný právny predpis nižšej
právnej sily, určuje povinnosť fyzických osôb podrobiť sa povinnému očkovaniu
po dosiahnutí určitého veku. Vyhláška ako podzákonná norma v tomto konkrétnom prípade
upravuje spoločenský vzťah vo väčšom rozsahu než stanovuje zákon.
Povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu zasahuje do základných práv a slobôd
občanov. Ústavne garantované práva ako je právo na život, právo na ochranu zdravia, sú
ohrozené a štát nedostatočnou legislatívnou úpravou povinného očkovania umožňuje
orgánom výkonnej moci zasahovať do týchto práv. Nesúladom uvedených právnych
predpisov s Ústavou SR tak nie je akceptovaná ústavná požiadavka, podľa ktorej
„v právnom štáte má ústava povahu základného prameňa práva, ktorý je nadradený
všetkým ostatným prameňom práva. Tento znak implikuje aj požiadavka, aby všetky právne
predpisy a v nich obsiahnuté alebo z nich odvodené právne normy, verejnoprávne aj
súkromnoprávne, boli v súlade s ustanoveniami ústavy.“ (PL. ÚS 15/1998, Nález
z 11. marca 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1999,
s. 58).
Ďalší rozpor napadnutých ustanovení je možné posudzovať podľa čl. 2 ods. 2 a ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky. Nikoho nemožno zo strany štátneho orgánu nútiť k splneniu
povinnosti, ktorú zákon neukladá. Štátne orgány sú pri výkone svojej činnosti podriadené
ústave a zákonom a majú určený rozsah právomocí, ktorý nemôžu prekročiť, takže môžu
konať len to, čo im ústava alebo zákon dovoľuje. Pokiaľ zákon č. 355/2007 Z. z.
nedostatočne upravuje určitú povinnosť, je neprípustné nútiť kohokoľvek konať niečo, čo
zákon neukladá.
V materiálnom právnom štáte všetky orgány verejnej moci participujúce na tvorbe
všeobecne záväzných právnych predpisov majú povinnosť tvoriť také právne normy, ktoré
majú určitú kvalitu. Základným prejavom takejto kvality je súlad zákonov s Ústavou SR.
Vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že znenie napadnutých ustanovení nie
je v súlade s ústavne garantovanými princípmi právneho štátu. S poukazom na súčasnú
legislatívnu úpravu povinného očkovania je nevyhnutné, aby Ústavný súd Slovenskej
republiky posúdil nastolený nesúlad právnych noriem, ich častí, nakoľko predmetné
posúdenie nepatrí do kompetencie všeobecného súdnictva.»
Na základe uvedeného navrhovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, či
„ustanovenie § 51 ods. 1 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 v spojení
s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky
ustanovenie § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je
v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 16 ods. 1 v spojení
s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky
ustanovenie § 6 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných
ochorení je v súlade s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1, čl. 16
ods. 1 v spojení s čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky“.
II.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov
s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas
Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom
ustanoveným zákonom.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy,
na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa
nemusí odôvodniť.
Ústavný súd predložený návrh predbežne prerokoval a zistil, že na jeho prerokovanie
má ústavou zverenú právomoc, návrh má zákonom predpísané náležitosti, nie je neprípustný
a je podaný oprávnenou osobou. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd dospel
k záveru, že tento nie je zjavne neopodstatnený a jeho náležité posúdenie zo všetkých
relevantných aspektov súladu, prípadne nesúladu napadnutých ustanovení s ústavou
vyžaduje, aby bol prijatý na ďalšie konanie. Ústavný súd preto týmto uznesením rozhodol
o prijatí návrhu na ďalšie konanie, tak ako to je uvedené vo výroku v bode 1 tohto
uznesenia.
III.
Ústavný súd zároveň zistil, že ide o návrh obsahovo identický s návrhom Krajského
súdu v Nitre, zastúpeného predsedníčkou senátu JUDr. E. H., na začatie konania o súlade
ustanovení § 51 ods. 1 písm. d) a § 62 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. a ustanovenia § 6
vyhlášky s čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2, čl. 15 ods. 1 a čl. 16 ods. 1
v spojení s čl. 40 ústavy, ktorý bol ústavnému súdu doručený 17. júna 2013 a ktorý bol
prijatý na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu č. k. PL. ÚS 10/2013-9 z 3. júla 2013.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú
tých istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá ustanovenie, ktoré umožňuje spojenie vecí, a preto
v súlade s citovanými ustanoveniami je potrebné v konaní o súlade právnych predpisov
použiť na prípadné spojenie vecí primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
So zreteľom na obsah oboch návrhov, ich právnu a skutkovú súvislosť/totožnosť ústavný
súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku v bode 2 tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. novembra 2013