Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 680/2013
PDF · 141.9 KB
No categories available
I. ÚS 680/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., B., zastúpenej advokátom
JUDr. P. J., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava
II v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 144/2011 a Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 Co 340/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti A., s. r. o., o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra
2013 doručená sťažnosť spoločnosti A., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)
postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 144/2011 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 340/2013.
2. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku
podľa čl. 20 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Ústavy Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na pokojné užívanie
majetku sťažovateľa podľa článku 1 dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní 10 C/146/2011 ako aj
postupom Krajského súdu Bratislava v konaní sp. zn. 3 Co/340/2013 bolo porušené.
Ústavný súd zrušuje Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 10 C/144-113
v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp. zn. 3 Co/340/2013, ktorým návrh
sťažovateľa zamietol a vec vracia na ďalšie konanie.
Ústavný súd sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania - právneho zastúpenia
vo výške 331,16 EUR vyčíslenej v prílohe, ktoré sú Okresný súd Bratislava II a Krajský súd
Bratislava povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa
vedeného... v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky.“
3. Z obsahu sťažnosti, k nej priložených listín a nahliadnutím do verejne dostupného
Obchodného registra Slovenskej republiky vyplynulo, že jediný spoločník a konateľ
sťažovateľky je osoba zhodná s jej právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom –
advokátom JUDr. P. J. (obaja sídlia na tej istej adrese a ich podpisy sú prima facie zhodné).
Inak povedané, štatutárny zástupca sťažovateľky splnomocnil na zastupovanie sťažovateľky
v konaní pred ústavným súdom sám seba.
4. Z obsahu podanej sťažnosti, predovšetkým navrhovaného jej petitu (pozri bod 2)
tiež vyplýva, že sťažovateľka v rozporujúcej forme označila napádané konanie pred
okresným súdom („10 C/146/2011“, resp. „10 C/144-113“) a náležitým spôsobom
neidentifikovala napádané rozhodnutia tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, keď
v oboch prípadoch neuviedla dátum ich vyhlásenia.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)
zástupca. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom.
8. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie: a) ktoré základné práva alebo
slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia
alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu
sťažnosť smeruje.
9. V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20
ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného
súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľka
domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite
svojej sťažnosti a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv
10. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky neobsahuje všetky zákonom
ustanovené náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným súdom. Sťažovateľka
prostredníctvom jej štatutárneho zástupcu je osoba práva znalá (konateľ sťažovateľky je
zároveň advokátom) a ako taká nepochybne mala mať vedomosť o tom, že petit návrhu
musí byť označený/uvedený tak, aby mohol byť spôsobilým predmetom rozhodovania
ústavného súdu, k čomu v okolnostiach danej veci nedošlo (body 2 a 4).
11. Z už citovaných ustanovení zákona o ústavnom súde (ani z iných jeho
ustanovení) rovnako nevyplýva, že by jediný spoločník a konateľ sťažovateľky, ktorý je
sám advokátom, nemusel byť v konaní pred ústavným súdom zastúpený iným advokátom,
teda že by nemal povinnosť pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na jeho
zastupovanie iným advokátom (bod 3).
12. Uvedený názor (bod 11) je v súlade so stabilnou rozhodovacou praxou ústavného
súdu, podľa ktorej „sa povinnosť právneho zastúpenia v konaní pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky vzťahuje aj na advokátov.“ (uznesenie ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 311/05 z 9. novembra 2005 publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného
súdu pod č. 107/2005). K podobným záverom dospel ústavný súd tiež vo svojich ďalších
rozhodnutiach (III. ÚS 37/02, III. ÚS 14/01, III. ÚS 102/01, I. ÚS 93/02, I. ÚS 125/03,
13. Povinnosti advokáta (osoby kvalifikovanej a práva znalej) vylučujú, aby ústavný
súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také
úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti
na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí
pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným
súdom (napr. II. ÚS 117/05).
14. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2013