Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 633/2013
PDF · 178.1 KB
No categories available
II. ÚS 633/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. Rvp 12695/2013 a sp. zn.
Rvp 12696/2013 vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod sp. zn. 8 Er 645/2008 a
sp. zn. 4 Er 257/2009, ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
14 CoE 116/2012 z 13. decembra 2012 a sp. zn. 14 CoE 183/2012 z 13. decembra 2012
a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 12695/2013 a
sp. zn. Rvp 12696/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. marca 2013
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými
namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod
sp. zn. 8 Er 645/2008 a sp. zn. 4 Er 257/2009, ako aj postupom a uzneseniami Krajského
súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 CoE 116/2012 z 13. decembra 2012
a sp. zn. 14 CoE 183/2012 z 13. decembra 2012.
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej
činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla
na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní splatiť podľa
podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa
stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce
aj rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou
zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B. Rozhodcovské rozsudky tohto
súdu boli exekučným titulom na vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe poverení
udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu
exekučných konaní bolo uzneseniami okresného súdu č. k. 8 Er 645/2008-18 z 2. apríla
2012 a č. k. 4 Er 257/2009-63 zo 14. februára 2012 rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich
exekučných konaní. Krajský súd na základe odvolaní sťažovateľky svojimi napadnutými
rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia okresného súdu ako vecne správne.
V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením
označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke
skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie.
Navyše, sťažovateľ podal po podaní odvolania návrh na prerušenie konania
postupom podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ!
Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom rade nerozhodli do skončenia
konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania! Porušovateľ v druhom rade rozhodol
priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil...
V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa!
Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená vydaním
rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1
písm. c) OSP a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej
argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením
prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila
základné práva sťažovateľa...“.
Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrhy
na prerušenie konaní postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré odôvodnila tým, že
«súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady
93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
podmienku v zmluve o úvere.
... Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá
zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie...
... Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné
konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak,
aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu
úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za
to, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17
a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná
zmluvná podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii
exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».
Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom
sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie
civilného procesu), v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala
na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad
práva spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym
dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.
Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby
ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva zaručeného
v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými postupmi
okresného súdu, alternatívne postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu,
napadnuté rozhodnutia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej
prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj
dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon
neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom
primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).
Podľa § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Aj keď zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak
odvolávajúc sa na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde, možno aj v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované
ustanovenie § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 12695/2013 a pod sp. zn. Rvp 12696/2013 a z ich obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj
okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný
súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného
spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...
Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv
zaručených ústavou a dohovorom postupom okresného súdu v označených konaniach,
alternatívne postupom a označenými uzneseniami krajského súdu.
Podľa § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak ústavný súd
v tej istej veci koná.
Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,
odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.
Ústavný súd zo spisov vedených pod sp. zn. Rvp 12625/2013 a sp. zn.
Rvp 12692/2013 zistil, že sťažovateľka 22. marca 2013 doručila ústavnému súdu obdobné
sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namietala okrem iného aj porušenie
svojho základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru napádanými postupmi a rozhodnutiami okresného súdu a napádanými postupmi
a rozhodnutiami krajského súdu, pričom v týchto sťažnostiach okrem iného formuluje aj
výhrady voči tomu, že v predmetných veciach konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor
Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.
Porovnaním posudzovaných sťažností a sťažností vedených pod sp. zn.
Rvp 12625/2013 a sp. zn. Rvp 12692/2013 ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta
postup okresného súdu a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada
v nich vysloviť porušenie tých istých práv a zrušiť totožné uznesenia krajského súdu.
Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že ústavný súd už o sťažnostiach
sťažovateľky s totožným petitom, teda aj predmetom konania, koná. Uvedené zistenie
odôvodňuje odmietnutie posudzovaných sťažností ako neprípustných podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného
v § 24 písm. b) zákona o ústavnom súde.
Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že posudzované sťažnosti obsahujú
podrobnejšiu argumentáciu vo vzťahu k povinnosti všeobecného súdu prerušiť napadnuté
konanie v súvislosti s prejudiciálnou otázkou. Pokiaľ sťažovateľka chcela rozšíriť alebo
doplniť argumentáciu pôvodným sťažnostiam, mohla tak urobiť formou ich doplnenia.
Keďže sťažovateľka namiesto uvedeného postupu zvolila podanie nových sťažností,
ktorých predmetom je porušenie identických práv postupom okresného súdu a postupom
krajského súdu v totožnom konaní, vystavila sa tak riziku, že posudzované sťažnosti budú
odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch
sťažovateľky (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) v nich uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2013