Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 633/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

advokátom doc. JUDr. B. F., PhD., B., vedené pod sp. zn. a sp. zn.

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v a práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod sp. zn. a

sp. zn. , ako aj postupom a uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 13. decembra 2012 a sp. zn. z 13. decembra 2012

a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. marca 2013

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými

namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. , ako aj postupom a uzneseniami Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 13. decembra 2012

a sp. zn. z 13. decembra 2012.

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej

činnosti zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní splatiť podľa

podmienok dohodnutých v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, ich pohľadávky voči sťažovateľke sa

stali splatnými a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverových zmluvách obsahujúce

aj rozhodcovskú doložku boli sťažovateľkou začaté rozhodcovské konania pred ňou

zvoleným rozhodcovským súdom – spoločnosťou S., a. s., B. Rozhodcovské rozsudky tohto

súdu boli exekučným titulom na vykonanie exekúcií. Súdny exekútor na základe poverení

udelených okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutí, t. j. exekúcie. V priebehu

exekučných konaní bolo uzneseniami okresného súdu č. k. -18 z 2. apríla

2012 a č. k. -63 zo 14. februára 2012 rozhodnuté o zastavení prebiehajúcich

exekučných konaní. Krajský súd na základe odvolaní sťažovateľky svojimi napadnutými

rozhodnutiami potvrdil rozhodnutia okresného súdu ako vecne správne.

V sťažnostiach sťažovateľka uvádza, že sa nemohla „... stotožniť s odôvodnením

označeného rozhodnutia porušovateľa a to tak po stránke právnej, ako aj po stránke

skutkovej a preto podal proti nemu odvolanie.

Navyše, sťažovateľ podal po podaní odvolania návrh na prerušenie konania

postupom podľa ust. a zmluvy o fungovaní EÚ!

Porušovateľ v prvom rade a ani porušovateľ v druhom rade nerozhodli do skončenia

konania o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania! Porušovateľ v druhom rade rozhodol

priamo o odvolaní sťažovateľa a to tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil...

V danom rozhodnutí sa súd vôbec nezmieňuje o procesnom návrhu sťažovateľa!

Práve chýbajúca procesná činnosť porušovateľov vecne vyjadrená vydaním

rozhodnutia o návrhu sťažovateľa na prerušenie konania postupom podľa ust. § 109 ods. 1

písm. c) a zmluvy o fungovaní EÚ, ako aj úplná ignorácia právnej

argumentácie a tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k nutnosti súdu konať položením

prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, zásadným spôsobom porušila

základné práva sťažovateľa...“.

Sťažovateľka podala v priebehu konania pred všeobecnými súdmi návrhy

na prerušenie konaní postupom podľa

(ďalej aj „OSP“) a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré odôvodnila tým, že

«súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS a nijako nezdôvodnil prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú

podmienku v zmluve o úvere.

... Máme za to, že v danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá

zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor Európskej únie...

... Súdnemu dvoru Európskej únie by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné

konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak,

aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu

úniového práva a následnej aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Máme za

to, že v danom prípade je potrebné požiadať Súdny dvor Európskej únie aj o výklad čl. 17

a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v súvislosti s výkladom pojmu „neprijateľná

zmluvná podmienka“ v kontexte smernice Rady 93/13/EHS a jej následnej aplikácii

exekučným súdom a dopadom na existujúce právne vzťahy.».

Podľa sťažovateľky „Všeobecný súd mal zákonnú povinnosť zaoberať sa návrhom

sťažovateľa a umožniť mu tak dosiahnuť stav (resp. minimálne ovplyvniť pokračovanie

civilného procesu), v ktorom by sa právna vec pred vnútroštátnym súdom rozhodovala

na základe správneho a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad

práva spoločenstva (či úniového práva) podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdnym

dvorom Európskej únie v konaní o prejudiciálnej otázke.“.

Sťažovateľka na základe argumentácie uvedenej v sťažnostiach navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví porušenie jej základného práva zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru napadnutými postupmi

okresného súdu, alternatívne postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského súdu,

napadnuté rozhodnutia krajského súdu zruší a veci vráti na ďalšie konanie a zároveň jej

prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Okrem toho sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal v každom prípade aj

dočasné opatrenie, ktorým by odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a pod sp. zn. a z ich obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky, ako aj

okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do jedného

spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah...

Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení ňou označených práv

zaručených a dohovorom postupom okresného súdu v označených konaniach,

alternatívne postupom a označenými uzneseniami krajského súdu.

Podľa návrh nie je prípustný, ak ústavný súd

v tej istej veci koná.

Ak ústavný súd zistí, že sťažnosť sa týka toho istého sťažovateľa a tej istej veci,

odmietne ju ako neprípustnú už po jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd zo spisov vedených pod sp. zn. a sp. zn.

zistil, že sťažovateľka 22. marca 2013 doručila ústavnému súdu obdobné

sťažnosti, v ktorých (zhodne s týmito sťažnosťami) namietala okrem iného aj porušenie

svojho základného práva zaručeného v a práva zaručeného v

dohovoru napádanými postupmi a rozhodnutiami okresného súdu a napádanými postupmi

a rozhodnutiami krajského súdu, pričom v týchto sťažnostiach okrem iného formuluje aj

výhrady voči tomu, že v predmetných veciach konajúce súdy nepožiadali Súdny dvor

Európskej únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke.

Porovnaním posudzovaných sťažností a sťažností vedených pod sp. zn.

a sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka nimi namieta

postup okresného súdu a krajského súdu v totožnom súdnom (exekučnom) konaní a žiada

v nich vysloviť porušenie tých istých práv a zrušiť totožné uznesenia krajského súdu.

Z uvedeného teda nespochybniteľne vyplýva, že ústavný súd už o sťažnostiach

sťažovateľky s totožným petitom, teda aj predmetom konania, koná. Uvedené zistenie

odôvodňuje odmietnutie posudzovaných sťažností ako neprípustných podľa § 25 ods. 2

, keďže tým došlo k naplneniu dôvodu neprípustnosti zakotveného

v .

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že posudzované sťažnosti obsahujú

podrobnejšiu argumentáciu vo vzťahu k povinnosti všeobecného súdu prerušiť napadnuté

konanie v súvislosti s prejudiciálnou otázkou. Pokiaľ sťažovateľka chcela rozšíriť alebo

doplniť argumentáciu pôvodným sťažnostiam, mohla tak urobiť formou ich doplnenia.

Keďže sťažovateľka namiesto uvedeného postupu zvolila podanie nových sťažností,

ktorých predmetom je porušenie identických práv postupom okresného súdu a postupom

krajského súdu v totožnom konaní, vystavila sa tak riziku, že posudzované sťažnosti budú

odmietnuté z dôvodu ich neprípustnosti.

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších návrhoch

sťažovateľky (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013