Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Er-257-2009.pdf
PDF · 91.79 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/257/2009
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému Q. W., K.. XX. XX. XXXX, O. XXX/XX, XXX XX Y., pre vymoženie pohľadávky vo výške 286,80 Eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 2265/09, takto
rozhodol:
exekúciu vedenú na Okresnom súde Rožňava pod sp. zn.: 4Er/257/2009 vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a stavuje.
O trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Oprávnený návrhom zo dňa 27. 04. 2009 navrhol vykonať exekúciu voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, vydaný dňa 18. 12. 2008 rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn.: SR 10991/08 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 8 640,00 Sk (286,80 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 8 640,00 Sk (286,80 Eur) od 25. 07. 2008 do zaplatenia a nahradeniu trov konania vo výške 2 734,0 0Sk (90,75 Eur), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
Podľa návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, po podaní návrhu na začatie rozhodcovského konania do dňa vyhotovenia návrhu na vykonanie exekúcie, nezaplatil povinný oprávnenému žiadnu splátku.
Dňa 25. 05. 2009 doručil súdny exekútor na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, žiadosť ktorú odôvodnil návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, pripojeným exekučným titulom a na ich základe požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia istiny vo výške 286,80 Eur s príslušenstvom, ktoré v žiadosti bližšie nešpecifikoval.
Súd dňa 26. 05. 2009 Poverením č. 5808 020582 * v zmysle ust. 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) poveril vykonaním exekúcie v rozsahu navrhovanom oprávneným súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 4Er/257/2009-32 zo dňa 20. 01. 2011 súd podanie p. Slavoja Straku zamietol.
Na základe odvolania povinného Krajský súd Uznesením č. k. 14CoE/63/2011-48 zo dňa 31. 08. 2011 zrušil uznesenie (pozn. tunajšieho súdu č. k. 4Er/257/2009-32 zo dňa 20. 01. 2011) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Postupujúc v zmysle výzvy súdu vykonaním predmetnej exekúcie poverený súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 29. 11. 2011 oznámil svoje stanovisko k záverom Krajského súdu v Košiciach o jeho zaujatosti.
Rovnako povinný dňa 07. 12. 2011 tunajšiemu súdu oznámil, že trvá na pôvodne podanom návrhu na odklad predmetnej exekúcie, poukázal na zaujatosť súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci a navrhol exekúciu zamietnuť.
Súd (konajúc na základe pôvodného podania p. Slavoja Straku) vyzval dňa 23. 03. 2010 oprávneného na predloženie zmluvy o úvere spolu s prílohami a so všeobecnými obchodnými podmienkami, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku súdom.
Oprávnený dňa 09. 04. 2010 doručil tunajšiemu súdu fotokópiu Zmluvy o úvere č. 7272890 uzatvorenú medzi oprávneným a povinným dňa 27. 05. 2008 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru.
Oprávnený a povinný uzavreli dňa 27. 05. 2008 Zmluvu o úvere č. 7272890 na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 5 000,00 Sk (165,97 Eur). Poskytnutý úver (zvýšený o príslušný poplatok vo výške 3 640,00Sk /120,83 Eur/) sa povinný zaviazal splatiť v 9 mesačných splátkach po 960,00 Sk (31,87 Eur), počnúc dňom 20. 06. 2008. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka - je upravené v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v tomto znení: „Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Nakoľko povinný neplnil riadne a včas svoje povinnosti zo Zmluvy o úvere preň vyplývajúce a bol v omeškaní so splácaním úveru, oprávnený podal v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na rozhodcovskom súde žalobu.
Exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. (ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
V zmysle ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Z pripojených listinných dôkazov, najmä z rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zistil súd nasledovné:
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom od 01. 01. 2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
V zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka)
V zmysle ust. § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. (ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka)
Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Je nesporné, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v ustanoveniach § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ide o osobitný druh zmluvy, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú na jednej strane spoločnosť Pohotovosť s.r.o. (dodávateľ), ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu figuruje subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd tak mal, vzhľadom na vyššie uvedené, za preukázané, že povinný má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej Zmluvy o úvere postavenie spotrebiteľa. Prípadná klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, alebo označenie Zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu podľa Obchodného zákonníka, teda nie je žiadnou prekážkou pre aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, medzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasledujúce, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa.
Pri posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam zákona o spotrebiteľskom úvere tým, že v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných prostriedkov (a nie aj tovarov alebo služieb majúcich sa takto obstarať) a ani tým, že v zmluve o úvere neuvedie účel, za ktorým sa úver poskytuje. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste, pri pochybnostiach o obsahu zmlúv, výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba podľa názoru súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu
za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a v Obchodnom zákonníku), čiže veriteľa (oprávneného).
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu „slabšej“ zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom (napr. negociačným vyjednávaním) zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku (en bloc).
Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. V ustanovení § 53 ods. 4 Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za neprijateľné podmienky. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.
Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Uvedené potvrdzuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených (nielen) na tunajšom súde, kde exekúcie s totožným oprávneným sú vykonávané na základe exekučného titulu, ktorým sú takmer výlučne rozhodcovské rozsudky.
Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 17. uzatvorenej Zmluvy o úvere je v rozpore so znením § 53 ods. 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka, čo má za následok absolútnu neplatnosť predmetného zmluvného dojednania, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
Záverom súd podotýka, že vzhľadom na vyššie uvádzané dôvody sa súd stanoviskom súdneho exekútora k záverom Krajského súdu v Košiciach o jeho zaujatosti a o návrhu povinného na odklad predmetnej exekúcie nezaoberal.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, o tom, kto tieto trovy bude znášať a v akej výške (samozrejme v prípade ich uplatnenia) rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na tunajší súd (Okresný súd Rožňava).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd vyhotoví kópie na trovy odvolateľa.