Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 677/2013
PDF · 103.54 KB
No categories available
I. ÚS 677/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej
advokátom JUDr. B. F., B., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl.
12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23 CoE 418/2011 z 28.
novembra 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 13 Er 119/2007 zo
16. decembra 2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a pre neprípustnosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája
2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový
protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 CoE
418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení s uznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010.
II.A
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.B
4. Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka
veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol... .
5. Ústavný súd v predmetnej veci zistil, že sťažovateľka podala 27. mája 2013
ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. Rvp 16444/2013, ktorou namietala porušenie svojich
práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva
podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru
uznesením krajského súdu sp. zn. 23 CoE 418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení
s uznesením okresného súdu sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010.
6. Ústavný súd zistil, že svojím uznesením č. k. I. ÚS 554/2013-17 z 11. septembra
2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 2013, rozhodol o odmietnutí viacerých
sťažností sťažovateľky, a to aj sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 11874/2013, doručenej
ústavnému súdu 11. marca 2013 a týkajúcej sa uznesenia krajského súdu sp. zn.
23 CoE 418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.
13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010, z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti a nedostatku
právomoci.
7. Z uvedeného teda vyplýva, že aj v konaní vedenom ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 16444/2013 vystupujú identickí účastníci, je rovnaký predmet konania
a sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia rovnakých práv vo vzťahu k uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 23 CoE 418/2011 z 28. novembra 2012 v spojení s uznesením
okresného súdu sp. zn. 13 Er 119/2007 zo 16. decembra 2010, o ktorých už ústavný súd
rozhodol svojím uznesením č. k. I. ÚS 554/2013-17 z 11. septembra 2013, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 10. októbra 2013. Inými slovami, sťažovateľka sa domáha toho, aby ústavný
súd konal vo veci, o ktorej už raz právoplatne rozhodol, vzhľadom na čo ústavný súd
rozhodol tak, že sťažnosť odmietol pre jej neprípustnosť [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom
súde].
8. V závere ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní
pred všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou P., s. r. o. Tieto sú pre všetkých zainteresovaných už
notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto skutočnosti vyvstáva
aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup, keďže aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti
obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na
národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska v obdobných prípadoch ako
neefektívny.
9. Taktiež poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto spôsobom
zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že nebudú
v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia v predošlom
období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného bráni ústavnému
súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho zásah. Takýto
postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie materiálnych
prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je to porušením
buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. novembra 2013