Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 628/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. novembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť príspevkovej organizácie Š. T., zastúpenej riaditeľom

Ing. P. L., právne zastúpenej advokátom Mgr. R. V., P., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 z 9. mája 2012

a takto

rozhodol:

Sťažnosť príspevkovej organizácie Š. T. o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. mája 2013

doručená sťažnosť príspevkovej organizácie Š. T. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia základného práva zaručeného v Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) č. k. -174 z 9. mája 2012.

Sťažovateľka namieta porušenie označených práv rozsudkom krajského súdu č. k.

-174 z 9. mája 2012 z toho dôvodu, že tento doplnil dôvody rozsudku

prvostupňového súdu, pričom „doplnené dôvody odvolacieho súdu sú však v rozpore

s dôvodmi súdu prvého stupňa a právny názor odvolacieho súdu na vec je úplne iný ako

právny názor súdu prvého stupňa, pričom je prekvapivý, a preto je rozsudok odvolacieho

súdu zmätočný pre jeho vnútorný rozpor, teda nespĺňa kritériá rozhodnutia podľa § 157

ods. 2 , a teda je arbritrárny“. Sťažovateľka napádajúca vnútornú rozpornosť

rozsudku krajského súdu uvádza, že „obsahuje dva protichodné právne názory“, ktoré majú

za následok „arbitrárnosť rozhodnutia“, pričom ďalší dôvod arbitrárnosti rozsudku

krajského súdu sťažovateľka videla v tom, že sa „odklonil od doterajšej judikatúry“, pričom

to „nijak nezdôvodnil, a preto je jeho rozhodnutie arbitrárne“.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiadala, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa Š. T. na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a 2 a podľa Listiny

základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 09. 05.

2012, číslo konania -174 porušené boli.

2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dna 09. 05. 2012, číslo konania

-174 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie

konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť trovy konania Š. T. v sume

275,94 EUR €... na účet P., s. r. o. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

podľa alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv

a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy

alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,

obnovil stav pred porušením.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Podľa uvedených kritérií

ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky a osobitne sa zameral na preskúmanie svojej

právomoci na jej prerokovanie.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa princípu subsidiarity upraveného

v je ústavný súd oprávnený na konanie o základných právach

a slobodách sťažovateľov len pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný (všeobecný) súd.

Z takéhoto znenia , ale aj zo stabilizovanej praxe ústavného súdu

vyplýva, že pred ústavným súdom je sťažovateľ oprávnený namietať porušenie len toho

základného práva alebo slobody, o ochranu ktorého sa pokúšal pred všeobecnými súdmi na

základe svojho podania (žaloby), prípadne riadnych a v niektorých prípadoch aj

mimoriadnych opravných prostriedkov.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zistil, že sťažovateľka na krajskom súde

namietala postup Okresného súdu Banská Bystrica, pretože jej mal v jej veci odňať

možnosť konať pred súdom nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov.

V tejto súvislosti sťažovateľka vo svojom odvolaní uviedla: „V prípade že účastníci

konania navrhli vykonať dôkazy k súdom určeným právne relevantným skutočnostiam, ktoré

sú medzi účastníkmi konania sporné nemôže súd takýto relevantný dôkaz nevykonať bez

toho aby týmto neodňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom.“ V ďalšom

sťažovateľka taktiež uvádza, že „súd prvého stupňa svojím postupom odňal žalovanému

možnosť konať vo veci písmeno f) “, resp. že „Súd 1. stupňa odôvodnil

napadnutý rozsudok v rozpore s , čím odňal žalovanému možnosť konať

pred odvolacím súdom, pretože mu neumožnil podať kvalifikované odvolanie“. Pokiaľ ide

o predmet konania pred krajským súdom ako súdom odvolacím, tento vo svojom rozsudku

takisto potvrdil, že „V odvolacom konaní odporca namieta, že súd mu svojím postupom

odňal možnosť konať pred súdom“.

Rovnako sťažovateľka odôvodnila aj svoje dovolanie podané na Najvyššom súde

Slovenskej republiky proti rozsudku krajského súdu, pretože uviedla, že ho podáva

„z dôvodu podľa písmeno f) , pretože postupom prvostupňového a odvolacieho

súdu mi súdy odňali možnosť konať pred súdom keď nevykonali právne významné dôkazy

pre rozhodnutie vo veci - výsluch navrhovaných svedkov a toto svoje konanie žiadnym

relevantným spôsobom neodôvodnili, pričom sa jedná o vadu konania, ktorou trpí ako

konanie odvolacieho tak aj konanie súdu prvého stupňa“. Aj vo svojej sťažnosti napokon

sťažovateľka potvrdila, že vyčerpala „všetky dostupné opravné prostriedky proti rozsudku

Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 9. 5. 2012, číslo konania , keď proti

nemu v zákonnej lehote podal dovolanie z dôvodu podľa ust. §-u 237 písm. f ,

pretože vyššie uvedeným postupom sťažovateľa práva pri vydaní rozsudku Krajského súdu

Banská Bystrica zo dňa 9. 5. 2012, číslo konania porušovateľ práva odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom“.

Uvedené citácie potvrdzujú, že v odvolacom a dovolacom konaní pred všeobecnými

súdmi sťažovateľka namietala, že jej bolo odňaté právo konať pred súdom, pretože

všeobecné súdy nevyhoveli jej návrhu na výsluch označených svedkov. V súlade so svojou

judikatúrou ústavný súd považuje odňatie práva konať pred súdom za porušenie základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, pričom pod odňatím práva

rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu dáva [napr. práva zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy,

navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.

()].

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu však vyplynulo, že sťažovateľka ňou

nepožadovala ochranu toho práva, ktoré malo byť porušené všeobecnými súdmi (t. j. práva

konať pred súdom), keďže ako skutočnosti, ktoré mali narušiť jej základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo podľa dohovoru, označila vady

rozsudku krajského súdu a nie spôsob uplatňovania procesných práv v označených súdnych

konaniach. Z uvedeného ústavný súd vyvodil, že sťažovateľka sa na ústavný súd obrátila s

namietaným porušením inej súčasti základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé

súdne konanie, než ktoré uplatňovala v konaní pred všeobecnými súdmi, a to s právom na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Urobila tak za situácie, keď právo, porušenie

ktorého namieta pred ústavným súdom, mohla namietať aj v konaní pred všeobecnými

súdmi. Ústavný súd viackrát potvrdil, že odôvodnenie každého súdneho rozhodnutia musí

spĺňať zákonom požadované kritériá, aby zodpovedalo ústavným požiadavkám práva

na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie (, ,

).

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že za súčasť princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu možno označiť požiadavku, aby v sťažovateľ podal sťažnosť z dôvodu,

ktorý sa zhoduje s dôvodmi uplatnenými predtým v konaní pred všeobecným súdom.

Ústavný súd už rozhodol, že z princípu subsidiarity vo vzťahu ústavného súdu

ku všeobecným súdom v zmysle a tiež vyplýva,

že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných

práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až

následne v konaní pred ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich

základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú

mohol predniesť, avšak nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej

posúdenie nemá právomoc ().

Keďže sťažovateľka sa pred všeobecnými súdmi domáhala ochrany inej súčasti

základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces ako vo svojej sťažnosti

doručenej ústavnému súdu, nebola splnená podmienka subsidiarity právomoci ústavného

súdu v konaniach o ústavných sťažnostiach podľa . Z tohto dôvodu

bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25

ods. 2 .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2013