Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 570/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. novembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., K.,

zastúpenej advokátkou JUDr. V. B., K., pre namietané porušenie jej základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Žilina č. k. -42 z 12. júla 2013 vo výroku,

ktorým námietky povinného proti exekúcii vo zvyšku zamietol, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. septembra

2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti R., s. r. o., K. (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. -42 z 12.

júla 2013 vo výroku, ktorým námietky povinného proti exekúcii vo zvyšku zamietol.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že na základe rozsudku

okresného súdu č. k. -51 z 10. júna 2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. -78 z 13. decembra

2011, bola sťažovateľke (vystupujúcej v procesom postavení odporkyne) uložená povinnosť

2

vypratať nehnuteľnosti, a to „pozemky parcela KNC č. 7933 o výmere 11768 m, parcela

22

KNC č. 7629 o výmere 1037 m, parcela KNC č. 7772 o výmere 5407 m, všetko v k. ú. Ž. a

2

pozemok parcela KNC č. 1472/1 o výmere 143268 mv k. ú. Z.“, a odovzdať ich

navrhovateľovi – mestu Ž. (ďalej len „navrhovateľ“) v pôvodnom stave, a to v lehote do

troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (túto nadobudol 7. februára 2012, pozn.).

Navrhovateľ sa domáhal vypratania nehnuteľností z dôvodu, že sťažovateľka mala na

základe nájomných zmlúv na častiach pozemkov špecifikovaných v jednotlivých

nájomných zmluvách umiestnené reklamné zariadenia – bilbordy, ktoré po skončení nájmu

neodstránila. Z dôvodu nesplnenia uloženej povinnosti sťažovateľkou podal navrhovateľ

súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekučným titulom boli práve

uvedené rozsudky všeobecných súdov.

Proti upovedomeniu o začatí exekúcie z 11. septembra 2012 vzniesla sťažovateľka

28. septembra 2012 námietky proti exekúcii, ktoré smerovali proti vyprataniu v exekučnom

titule označených parciel a proti vymáhaniu trov konania v sume 99,50 €.

Svoju prvú námietku sťažovateľka odôvodnila tým, že v zmysle zákona

č. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení

neskorších predpisov sú predmetné reklamné zariadenia považované za stavby, a tie ako

nehnuteľnosti nemožno vypratať. Podľa jej názoru exekúciou vyprataním nehnuteľnosti

možno dosiahnuť len odstránenie hnuteľných vecí z nehnuteľnosti, čo možno vyvodiť aj zo

znenia a

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Pri reklamných zariadeniach prichádza

do úvahy iba ich odstránenie demolačnými prácami, a preto nemožno hovoriť o ich

vyprataní z pozemkov, ale iba o ich odstránení, čo však exekučný titul sťažovateľke

neukladá. Sťažovateľka ďalej namietala, že hoci jej bola exekučným titulom uložená

povinnosť vypratať pozemky v celej ich výmere, v skutočnosti jej patriace reklamné

zariadenia zaberajú iba časť týchto pozemkov a na zvyšnej časti uvedených pozemkov sa

nachádzajú reklamné zariadenia iných osôb, ako aj iné hnuteľné veci. Okrem toho

sťažovateľka vytýka exekučnému titulu aj to, že z významu slova „odovzdanie“ vyplýva, že

sa môže týkať len hnuteľných vecí, ale nie pozemkov.

Námietku týkajúcu sa vymáhania trov konania v sume 99,50 € sťažovateľka

odôvodnila tým, že exekučným titulom nebola zaviazaná na ich úhradu, ale naopak, bolo

rozhodnuté, že navrhovateľovi sa náhrada trov prvostupňového ani odvolacieho konania

nepriznáva.

Okresný súd uznesením č. k. -42 z 12. júla 2013 (okrem iného)

rozhodol tak, že námietkam sťažovateľky proti exekúcii v časti o vymoženie sumy 99,50 €

vyhovel a námietky sťažovateľky proti exekúcii vo zvyšku zamietol.

Sťažovateľka sťažnosťou doručenou ústavnému súdu napadla výlučne druhý výrok

rozhodnutia okresného súdu, ktorým jej námietky proti exekúcii vo zvyšku zamietol. Podľa

jej názoru takéto rozhodnutie okresného súdu nie je v súlade s požiadavkami kladenými

na spravodlivý súdny proces a predstavuje protiústavný zásah do jej práva na súdnu

ochranu. Sťažovateľka naďalej zotrváva na svojom názore a považuje exekučný titul

za nevykonateľný z dôvodov obsiahnutých už v jej námietkach proti exekúcii, ktoré

v sťažnosti duplicitne opakuje. Sťažovateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutie/výrok

okresného súdu neobsahuje dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie, v dôsledku čoho ho

možno považovať za nepreskúmateľné, arbitrárne a svojvoľné, ktoré nedáva odpovede

na otázky podstatné a významné pre rozhodnutie vo veci samej ani na argumenty

sťažovateľky uvedené v námietkach proti exekúcii.

Sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že uznesením

okresného súdu č. k. -42 z 12. júla 2013 vo výroku, ktorým námietky

povinného proti exekúcii vo zvyšku zamietol, bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru, aby napadnuté rozhodnutie/výrok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie a aby sťažovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,94 €.

Sťažovateľka zároveň požiadala o vydanie dočasného opatrenia, ktorým by ústavný

súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia/výroku okresného súdu, čo odôvodnila

tým, inak by na jej strane došlo k nenapraviteľnej ujme, keďže súdny exekútor bude môcť

exekúciu vyprataním nehnuteľnosti vykonať a v zmysle § 181 ods. 4 Exekučného poriadku

odstrániť jej patriace reklamné zariadenia.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -42 z 12. júla 2013 vo výroku,

ktorým námietky povinného proti exekúcii vo zvyšku zamietol.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľka sa ňou

domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia/výroku okresného súdu z úplne rovnakých

dôvodov, aké obsahovali už jej námietky proti exekúcii, pričom tieto v podstate smerujú

proti exekučnému titulu, ktorý sťažovateľka považuje za (ňou) nevykonateľný, avšak

na druhej strane pripúšťa, že súdny exekútor ho bude schopný vykonať.

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľka o ústavný prieskum

právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, nepožiadala,

a v sťažnosti ani neuviedla, prečo tak v lehote vyplývajúcej z § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neurobila. Vychádzajúc z uvedeného sa preto aj námietka sťažovateľky, že

v základnom konaní pred všeobecnými súdmi nedostala odpoveď na otázky podstatné

a významné pre rozhodnutie vo veci samej, javí ako irelevantná.

Keďže z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľke je známa judikatúra ústavného

súdu týkajúca sa jeho oprávnenia preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných

súdov, v danom prípade nepovažoval túto za potrebné duplicitne citovať.

Na doplnenie ústavný súd pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Do obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa nepatrí právo účastníka

dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (),

resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych

predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že predmetná sťažnosť je založená výhradne na neúspechu

sťažovateľky v konaní pred všeobecnými súdmi, s právnymi závermi ktorých nesúhlasí,

a ako taká je zjavne neopodstatnená.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (s. 3 – 5) vyplýva, že okresný súd

vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na všetky argumenty sťažovateľky uvedené v jej

námietkach proti exekúcii. Pre posúdenie danej veci ústavným súdom je však relevantný

právny záver okresného súdu o zamietnutí týchto námietok odôvodený tým, že

„Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku (EP): Povinný môže vzniesť u exekútora

povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie

námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolností, ktoré spôsobili

zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre

ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie

sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Povinný nenamietal žiadnu novú skutočnosť, ktorá by po vzniku exekučného titulu

spôsobila prekážku v exekúcii. Povinný namietal nesprávnosť exekučného titulu, resp.

formálne znenie výroku, ktorý je nevykonateľný... Nemožno vylúčiť ani existenciu

právoplatného exekučného titulu, ktorý nemožno vykonať pre jeho nepresnosť, vecnú

nesprávnosť, chýbajúcu právomoc rozhodovať o veci a pod. V danej veci však o taký prípad

nešlo...

Úvahy o tom, či výrok mal znieť na odstránenie vecí alebo inak, je pre posúdenie

vecí zbytočnou úvahou o tom, ako by mal znieť zákon. Účastníci sa dohodli na nájme

pozemku aj s vymedzením účelu jeho využitia - umiestnenie reklamných panelov. Ak nájom

skončil, bol povinný zaviazaný exekučným k titulom k tomu, aby pozemky vypratal a

odovzdal ich v pôvodnom stave. Znamená to, že jednak mal povinný odstrániť panely a

jednak uviesť pozemok do pôvodného stavu (teda zarovnať jamy po nosičoch panelov,

odstrániť zvyšky stavebného materiálu a pod.). Spôsob odovzdania môže byť uskutočnený

zápisnične, prípadne aj na mieste samom, kde sa môže overiť za prítomnosti strán, že k

odstráneniu panelov aj úprave terénu do pôvodného stavu došlo.

Súd v tom nevidí nijaký problém a zo strany povinného ide o zbytočný a účelový

teoretický rozbor slov, hľadanie iných (niekedy aj synonymických) pojmov...

Zo správania povinného v základnom konaní a exekučnom konaní je zrejmé, že

povinný sa snaží dosiahnuť aspoň časový odklad a jeho obrana sa stupňuje, ide však

o účelový postup... V exekúcii už spochybní takmer všetko a vytvára dojem bezradnosti kvôli

tvrdenej nevykonateľnosti exekučného titulu.

Skutočný problém bude asi to, čo naznačil oprávnený – nepredĺženie nájmu, zmena

legislatívy (cestný zákon a reklamné panely pri komunikáciách, náklady povinného spojené

so zriadením panelov).“.

Ústavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu

popiera aj tvrdenie sťažovateľky, že z jeho strany nedostala odpoveď na svoje argumenty

uvedené v námietkach proti exekúcii.

Vychádzajúc zo sťažnostných námietok sťažovateľky ústavný súd preskúmaním

napadnutého rozhodnutia/výroku okresného súdu dospel k záveru, že ho nemožno

považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo

zmysel práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý súdny proces, a že z ústavnoprávneho

hľadiska niet žiadneho dôvodu na spochybnenie právnych záverov okresného súdu

vyjadrených v jeho rozhodnutí. Skutočnosť, že konanie pred všeobecným súdom neskončilo

podľa predstáv sťažovateľky, sama osebe nie je právnym základom na namietnutie

porušenia jej práva na súdnu ochranu sťažnosťou podanou ústavnému súdu, pretože, ako

bolo uvedené, označené právo v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Keďže ústavný

súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím/výrokom okresného súdu

a porušením základného práva sťažovateľky zaručeného a práva podľa

dohovoru, sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2013