Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 755/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo Č. L.,

zastúpeného advokátom JUDr. A. T., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -349 z 24.

júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo, o d m i e t a pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. augusta 2013 doručená sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo, Č. L. (ďalej len

„sťažovateľ“ alebo „spoločenstvo“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -349

z 24. júna 2013 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Rožňava

(ďalej len „okresný súd“) prebieha konanie o neplatnosť konania a uznesenia valného

zhromaždenia spoločenstva z 28. februára 2012 vedeného pod sp. zn. , medzi

žalobcami v 1. až 7. rade a sťažovateľom ako žalovaným.

3. Sťažovateľ podal 11. februára 2013 na okresnom súde v už uvedenom konaní

návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že 28. februára 2012 sa uskutočnilo

valné zhromaždenie spoločenstva, na ktorom sa s okamžitou platnosťou zakázalo žalobcovi

v 1. rade, aby vystupoval ako štatutárny zástupca spoločenstva, a zároveň mu nariadilo, aby

bezodkladne vydal novému výboru spoločenstva celú agendu, účtovníctvo a finančnú

hotovosť spoločenstva. Zároveň bol zvolený za nového predsedu spoločenstva V. Š..

Taktiež boli zvolení noví členovia výboru a dozornej rady. Na základe uvedeného boli do

registra pozemkových spoločenstiev vedeného Obvodným lesným úradom Rožňava

zapísaní predseda spoločenstva V. Š., noví členovia výboru a noví členovia dozornej rady.

Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. je žaloba o

neplatnosť konania a uznesenia valného zhromaždenia spoločenstva z 28. februára 2012. Vo

veci nebolo v čase podania sťažnosti rozhodnuté.

4. Na základe rozhodnutia Krajského lesného úradu Košice, ktorým sa rozhodlo

o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného lesného úradu Rožňava, došlo k opätovnému

zápisu žalobcu v 1. rade a ďalších členov štatutárneho orgánu do registra pozemkových

spoločenstiev. Podľa názoru sťažovateľa na takýto zápis neexistoval žiadny právny dôvod.

5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Ako vyplýva zo stanoviska Obvodného lesného úradu Rožňava zo dňa 01. 02. 2013,

Obvodný lesný úrad Rožňava zaujal k uvedenému jednoznačné stanovisko a to, že E. P. (a

teda žalobca v 1. rade), nemôže konať navonok za sťažovateľa (a to aj napriek tomu, že bol

v rozhodnej dobe zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev ako predseda žalovaného),

k zmene odborného lesného hospodára navrhnutej E. P. nedošlo, predsedom sťažovateľa

bol v rozhodnej dobe aj naďalej V. Š.

Sťažovateľ odôvodnil potrebu poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 102 ods. 1

tým, že dňa 12. 01. 2011 zaniklo funkčné obdobie

doterajšieho predsedu spoločenstva a ostatných doterajších členov výboru ako aj členov

dozornej rady žalovaného. Na Valnom zhromaždení sťažovateľa konanom dňa 28. 02. 2012

bol okrem iného zvolený nový predseda spoločenstva V. Š.... Taktiež boli zvolení aj noví

členovia výboru a dozornej rady. Napriek tejto skutočnosti doterajší predseda spoločenstva

sťažovateľa a ostatní doterajší členovia výboru žalovaného (žalobcovia v 17. až 77. rade)

doteraz vykonávajú pôsobnosť orgánov sťažovateľa, ktorých boli členmi. Týmto svojím

postupom jednak vážne poškodzujú záujmy sťažovateľa a jednak poškodzujú záujmy tretích

osôb vo vzťahu, ku ktorým vystupujú v jeho mene. Z dôvodu, že žalobcovia v 1. až 11. rade

doposiaľ vystupujú vo vzťahu k tretím osobám ako členovia výboru sťažovateľa, vzbudzujú u

tretích osôb presvedčenie, že sú naďalej oprávnení konať v mene sťažovateľa v rámci svojej

doterajšej pôsobnosti.“

6. Uznesením sp. zn. z 11. marca 2013 okresný súd nariadil žalobcom

v 1. až 7. rade, aby sa zdržali nakladania s peňažnými prostriedkami sťažovateľa na účtoch

v peňažných ústavoch, prijímania peňažných prostriedkov v mene sťažovateľa od tretích

osôb, vyplácania odmien a iných peňažných pohľadávok v mene sťažovateľa pre svoje

osoby a akéhokoľvek konania v mene sťažovateľa vo vzťahu k tretím osobám. Okresný súd

zároveň zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zdržania

nakladania s finančnou hotovosťou sťažovateľa, ktorú majú k svojej dispozícii žalobcovia.

7. Sťažovateľ podal 2. apríla 2013 proti uzneseniu okresného súdu

sp. zn. z 11. marca 2013 odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým súd

zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zdržania nakladania

s finančnou hotovosťou sťažovateľa, ktorú majú k svojej dispozícii žalobcovia. Proti tomuto

uzneseniu podal odvolanie aj žalobca v 1. rade.

8. Krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol o odvolaní sťažovateľa a žalobcu

v 1. rade tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Z odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že zákonné oprávnenie V. Š. konať za

sťažovateľa mu bolo dočasne obmedzené uznesením krajského súdu sp. zn.

z 23. apríla 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania v mene sťažovateľa

vo vzťahu k tretím osobám, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. . Krajský súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že

konanie vo veci sp. zn. nebolo dosiaľ právoplatne skončené, nemožno

splnomocnenie udelené V. Š. v mene sťažovateľa pre advokáta JUDr. A. T. na zastupovanie

v tomto konaní považovať za účinné. Keďže právny zástupca predložil splnomocnenie na

zastupovanie v konaní podpísané V. Š., ktorému bola uložená povinnosť zdržať sa konania

v mene sťažovateľa, je zrejmé, že splnomocnenie mu bolo uložené osobou, ktorá nie je

oprávnená za sťažovateľa konať, a teda predložené splnomocnenie neosvedčuje zastúpenie

sťažovateľa advokátom JUDr. A. T.. Vzhľadom na uvedený nedostatok splnomocnenia

nebolo možné konať o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.

9. Sťažovateľ namieta, že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 23. apríla 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania v mene sťažovateľa

vo vzťahu k tretím osobám, mu nikdy nebolo doručené, nenadobudlo vo vzťahu

k nemu právoplatnosť a nikdy sa nestalo vykonateľným. Sťažovateľ preto tvrdí, že V. Š.

bol ako predseda sťažovateľa oprávnený udeliť splnomocnenie na zastupovanie v konaní o

nariadenie predbežného opatrenia advokátovi JUDr. A. T..

10. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že bolo povinnosťou porušovateľa

vyzvať sťažovateľa na odstránenie vád udelenej plnej moci. Podľa názoru sťažovateľa

krajský súd bez akejkoľvek výzvy adresovanej sťažovateľovi pristúpil k zastaveniu konania.

11. Sťažovateľ tiež namieta, že

«Porušovateľ sa okrem vyššie uvedeného dopustil pochybenia aj v tom, že porušil

právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“

založil na iných skutkových a právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal

sťažovateľovi právo namietať správnosť jeho záverov na inštančne vyššom súde.

K uvedeným skutočnostiam o nedostatku plnomocenstva udeleného advokátovi

JUDr. A. T. a o nevyhnutnosti zastaviť konanie o nariadenie predbežného opatrenia sa

sťažovateľ nemal vôbec možnosť vyjadriť a hlavne právne argumentovať.».

12. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil

napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ

tiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho

sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným

súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , , ,

, , ).

17. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd konštatuje,

že obsahová stránka jeho námietok je subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa § 237

písm. f) , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

18. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení

v jeho postupe a uznesení podať dovolanie ( ), právomoc poskytnúť ochranu

označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto

skutočnosť ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa

odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to,

že sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013