Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 755/2013
PDF · 158.21 KB
No categories available
I. ÚS 755/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
11. decembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo Č. L.,
zastúpeného advokátom JUDr. A. T., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co 212/2013-349 z 24.
júna 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo, o d m i e t a pre nedostatok právomoci
na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
16. augusta 2013 doručená sťažnosť L. Č. L., pozemkové spoločenstvo, Č. L. (ďalej len
„sťažovateľ“ alebo „spoločenstvo“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a porušenie svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 212/2013-349
z 24. júna 2013 (ďalej len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na Okresnom súde Rožňava
(ďalej len „okresný súd“) prebieha konanie o neplatnosť konania a uznesenia valného
zhromaždenia spoločenstva z 28. februára 2012 vedeného pod sp. zn. 12 C 45/2012, medzi
žalobcami v 1. až 7. rade a sťažovateľom ako žalovaným.
3. Sťažovateľ podal 11. februára 2013 na okresnom súde v už uvedenom konaní
návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že 28. februára 2012 sa uskutočnilo
valné zhromaždenie spoločenstva, na ktorom sa s okamžitou platnosťou zakázalo žalobcovi
v 1. rade, aby vystupoval ako štatutárny zástupca spoločenstva, a zároveň mu nariadilo, aby
bezodkladne vydal novému výboru spoločenstva celú agendu, účtovníctvo a finančnú
hotovosť spoločenstva. Zároveň bol zvolený za nového predsedu spoločenstva V. Š..
Taktiež boli zvolení noví členovia výboru a dozornej rady. Na základe uvedeného boli do
registra pozemkových spoločenstiev vedeného Obvodným lesným úradom Rožňava
zapísaní predseda spoločenstva V. Š., noví členovia výboru a noví členovia dozornej rady.
Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 45/2012 je žaloba o
neplatnosť konania a uznesenia valného zhromaždenia spoločenstva z 28. februára 2012. Vo
veci nebolo v čase podania sťažnosti rozhodnuté.
4. Na základe rozhodnutia Krajského lesného úradu Košice, ktorým sa rozhodlo
o odvolaní proti rozhodnutiu Okresného lesného úradu Rožňava, došlo k opätovnému
zápisu žalobcu v 1. rade a ďalších členov štatutárneho orgánu do registra pozemkových
spoločenstiev. Podľa názoru sťažovateľa na takýto zápis neexistoval žiadny právny dôvod.
5. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:
„Ako vyplýva zo stanoviska Obvodného lesného úradu Rožňava zo dňa 01. 02. 2013,
Obvodný lesný úrad Rožňava zaujal k uvedenému jednoznačné stanovisko a to, že E. P. (a
teda žalobca v 1. rade), nemôže konať navonok za sťažovateľa (a to aj napriek tomu, že bol
v rozhodnej dobe zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev ako predseda žalovaného),
k zmene odborného lesného hospodára navrhnutej E. P. nedošlo, predsedom sťažovateľa
bol v rozhodnej dobe aj naďalej V. Š.
Sťažovateľ odôvodnil potrebu poskytnutia predbežnej ochrany v zmysle § 102 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku tým, že dňa 12. 01. 2011 zaniklo funkčné obdobie
doterajšieho predsedu spoločenstva a ostatných doterajších členov výboru ako aj členov
dozornej rady žalovaného. Na Valnom zhromaždení sťažovateľa konanom dňa 28. 02. 2012
bol okrem iného zvolený nový predseda spoločenstva V. Š.... Taktiež boli zvolení aj noví
členovia výboru a dozornej rady. Napriek tejto skutočnosti doterajší predseda spoločenstva
sťažovateľa a ostatní doterajší členovia výboru žalovaného (žalobcovia v 17. až 77. rade)
doteraz vykonávajú pôsobnosť orgánov sťažovateľa, ktorých boli členmi. Týmto svojím
postupom jednak vážne poškodzujú záujmy sťažovateľa a jednak poškodzujú záujmy tretích
osôb vo vzťahu, ku ktorým vystupujú v jeho mene. Z dôvodu, že žalobcovia v 1. až 11. rade
doposiaľ vystupujú vo vzťahu k tretím osobám ako členovia výboru sťažovateľa, vzbudzujú u
tretích osôb presvedčenie, že sú naďalej oprávnení konať v mene sťažovateľa v rámci svojej
doterajšej pôsobnosti.“
6. Uznesením sp. zn. 12 C 45/2012 z 11. marca 2013 okresný súd nariadil žalobcom
v 1. až 7. rade, aby sa zdržali nakladania s peňažnými prostriedkami sťažovateľa na účtoch
v peňažných ústavoch, prijímania peňažných prostriedkov v mene sťažovateľa od tretích
osôb, vyplácania odmien a iných peňažných pohľadávok v mene sťažovateľa pre svoje
osoby a akéhokoľvek konania v mene sťažovateľa vo vzťahu k tretím osobám. Okresný súd
zároveň zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zdržania
nakladania s finančnou hotovosťou sťažovateľa, ktorú majú k svojej dispozícii žalobcovia.
7. Sťažovateľ podal 2. apríla 2013 proti uzneseniu okresného súdu
sp. zn. 12 C 45/2012 z 11. marca 2013 odvolanie, ktorým napadol výrok, ktorým súd
zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia v časti týkajúcej sa zdržania nakladania
s finančnou hotovosťou sťažovateľa, ktorú majú k svojej dispozícii žalobcovia. Proti tomuto
uzneseniu podal odvolanie aj žalobca v 1. rade.
8. Krajský súd v napadnutom uznesení rozhodol o odvolaní sťažovateľa a žalobcu
v 1. rade tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a konanie zastavil. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že zákonné oprávnenie V. Š. konať za
sťažovateľa mu bolo dočasne obmedzené uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Co 82/2012
z 23. apríla 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania v mene sťažovateľa
vo vzťahu k tretím osobám, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na
okresnom súde pod sp. zn. 5 C 88/2011. Krajský súd ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že
konanie vo veci sp. zn. 5 C 88/2011 nebolo dosiaľ právoplatne skončené, nemožno
splnomocnenie udelené V. Š. v mene sťažovateľa pre advokáta JUDr. A. T. na zastupovanie
v tomto konaní považovať za účinné. Keďže právny zástupca predložil splnomocnenie na
zastupovanie v konaní podpísané V. Š., ktorému bola uložená povinnosť zdržať sa konania
v mene sťažovateľa, je zrejmé, že splnomocnenie mu bolo uložené osobou, ktorá nie je
oprávnená za sťažovateľa konať, a teda predložené splnomocnenie neosvedčuje zastúpenie
sťažovateľa advokátom JUDr. A. T.. Vzhľadom na uvedený nedostatok splnomocnenia
nebolo možné konať o návrhu sťažovateľa na nariadenie predbežného opatrenia.
9. Sťažovateľ namieta, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Co 82/2012
z 23. apríla 2012, ktorým mu bola uložená povinnosť zdržať sa konania v mene sťažovateľa
vo vzťahu k tretím osobám, mu nikdy nebolo doručené, nenadobudlo vo vzťahu
k nemu právoplatnosť a nikdy sa nestalo vykonateľným. Sťažovateľ preto tvrdí, že V. Š.
bol ako predseda sťažovateľa oprávnený udeliť splnomocnenie na zastupovanie v konaní o
nariadenie predbežného opatrenia advokátovi JUDr. A. T..
10. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že bolo povinnosťou porušovateľa
vyzvať sťažovateľa na odstránenie vád udelenej plnej moci. Podľa názoru sťažovateľa
krajský súd bez akejkoľvek výzvy adresovanej sťažovateľovi pristúpil k zastaveniu konania.
11. Sťažovateľ tiež namieta, že
«Porušovateľ sa okrem vyššie uvedeného dopustil pochybenia aj v tom, že porušil
právo sťažovateľa na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“
založil na iných skutkových a právnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal
sťažovateľovi právo namietať správnosť jeho záverov na inštančne vyššom súde.
K uvedeným skutočnostiam o nedostatku plnomocenstva udeleného advokátovi
JUDr. A. T. a o nevyhnutnosti zastaviť konanie o nariadenie predbežného opatrenia sa
sťažovateľ nemal vôbec možnosť vyjadriť a hlavne právne argumentovať.».
12. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie označených práv sťažovateľa napadnutým uznesením krajského súdu, zrušil
napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ
tiež navrhol, aby mu ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia.
13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
14. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
15. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu
základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém
tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne
zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv
a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. V čl. 127 ods. 1 ústavy už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho
sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých
namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom
alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05,
IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).
17. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu ústavný súd konštatuje,
že obsahová stránka jeho námietok je subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa § 237
písm. f) OSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
18. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení
v jeho postupe a uznesení podať dovolanie (§ 237 OSP), právomoc poskytnúť ochranu
označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto
skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa
odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to,
že sťažnosti by bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2013