Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 642/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť J. T., t. č. vo väzbe, zastúpeného JUDr. F. H., R., pre

namietané porušenie základných práv podľa , a 2 a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. z 25. apríla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. T. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. júna 2013 doručená sťažnosť J. T., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané

porušenie základných práv podľa , a 2 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. b) Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. apríla

2013.

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: ‹‹Porušovateľom základného práva sťažovateľa je

vecne a miestne príslušný súd konajúci vo veci, ktorý je Krajský súd Košice (ďalej len „KS

Košice“) a Najvyšší súd SR (ďalej len „ NS SR“).

KS v Košiciach rozsudkom zo dňa 25. 5. 2010 sp. zn. uznal sťažovateľa

vinným z viacčinného súbehu trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trest. zákona

účinného do 1. 1. 2006 (ďalej len Tr. zák.)... a iné na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 7 rokov so zaradením do I. NVS.

Proti rozsudku KS v Košiciach zo dňa 25. 5. 2010 podal sťažovateľ odvolanie.

NS SR rozsudkom zo dňa 15. 3. 2011 sp. zn. na verejnom zasadnutí rozhodol

tak, že napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. s použitím

§35 ods. 1 Tr. zák. uložil sťažovateľovi trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov

so zaradením do 3. NVS.

Sťažovateľ podal dňa 12. 11. 2009 oznámenie na Úrade boja proti korupcii na

základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie za zločin prijímania úplatku podľa § 329

ods. 1,2 Tr. zák.

Po tomto oznámení bol sťažovateľ ustanovený postupom podľa

ako agent s ďalším použitím postupu podľa , , Tr.

por. a pričom bol poučený o povinnostiach podľa osobitných predpisov

a podpísal vyhlásenie o mlčanlivosti v zmysle

...

Dňa 28. 3. 2013 podal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu návrh na

povolenie obnovy konania - vo výroku o treste k sp. zn. KS v Košiciach...

(sťažovateľ sa domáhal obnovy konania s úmyslom dosiahnuť zníženie uloženého trestu

odňatia slobody s ohľadom na skutočnosť, že sa významnou mierou podieľal na objasnení

trestného činu korupcie; pozn.)

Dňa 6. 2. 2013 sp. zn. návrh sťažovateľa podľa

KS Košice zamietol...

Proti uzneseniu KS Košice sp. zn. zahlásil sťažovateľ priamo

na verejnom zasadnutí sťažnosť, ktorú doplnil dňa 4. 4. 2013 písomne o dôvody sťažnosti...

Nakoľko medzitým odpadla prekážka, pre ktorú KS Košice návrh na povolenie obnovy

konania zamietol. Vo veci trestného činu korupcie (na objasnení ktorého sa sťažovateľ

podieľal ako agent, pozn.) bol uložený právoplatný odsudzujúci rozsudok Špecializovaného

trestného súdu zo dňa 13. 3. 2013 sp. zn. ...

Dňa 25. 4. 2013 NS SR uznesením sp. zn. podľa § 193 ods. 1 písm. c)

sťažnosť sťažovateľa zamietol. Toto uznesenie bolo doručené obhajcovi sťažovateľa

dňa 17. 5. 2013...

Rozhodnutie NS SR zo dňa 25. 4. 2013 sp. zn. je zjavne arbitrárne...

Dané rozhodnutie porušuje princíp rovnosti pred zákonom, keďže v právnych záveroch

o ktoré sa opiera, je nekonzistentné s rozhodnutiami NS SR pri posudzovaní rovnakej

otázky, teda ustanovení V iných konaniach o povolení obnovy konania

(viď 2 , ) (správne má byť , pozn.), z uvedeného

hľadiska je zjavne neodôvodnené, keďže vybočuje z obmedzení vo vzťahu k posudzovanej

otázke daných znením ust. a jeho výkladom rozhodnutí NS SR v obdobných

veciach. V súvislosti v súlade s ustálenou judikovanou praxou je aj povinnosť všeobecného

súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie

založil. Dostatočnosťou a relevantnosťou týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj

právnej stránky rozhodnutia...

V sťažovateľovom napadnutom uznesení NS SR sp. zn. na str. 4, 5

odstavec súd konštatuje a zároveň osvedčuje novú skutočnosť v zmysle a síce,

že odsúdený (sťažovateľ) J. T. sa podieľal na objasnení trestného činu korupcie - prijímanie

úplatku.

Uvedená skutočnosť je nepochybne zdôvodnená podnetom Úradu boja proti korupcii

Prezídia PZ, ČVS PPZ- 159-BPK-S-2009, podnetom Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR

sp. zn. -24 zo 16.2.2012, upovedomením Krajskej prokuratúry Košice sp. zn.

z 8.3.2012 a najmä rozsudkom špecializovaného trestného súdu pracovisko

Banská Bystrica zo dňa 13. 3. 2013 sp. zn. , na ktoré sťažovateľ poukázal

v dôvodoch sťažnosti proti uzneseniu KS Košice zo dňa 6. 2. 2013 sp, zn. .

V danom prípade je existencia skutočnosti odôvodňujúcej povolenie obnovy podľa

nepochybná.

...

NS SR vo svojom uznesení skúma a posudzuje skutkové a právne závery - účel trestu

z pohľadu jeho trvania vo vzťahu k sťažovateľovi. Uvedené otázky však prislúcha skúmať

výlučne súdu rozhodujúcemu v pôvodnom resp. v obnovenom konaní, pretože len tento súd

pozná všetky okolnosti prípadu, či skutočností vzťahujúce sa k pomerom páchateľa a môže

postupovať v zmysle „základných zásad ukladania sankcií" podľa § 34 a nasl. Tr. zák.

a posudzovať dostatočnosť dĺžky trestu ako aj z pohľadu účelu trestu.

...

NS SR teda okrem konštatovania existencie novej skutočnosti v ďalšom svojom

postupe vôbec neskúmal podmienky, ktoré mu v zmysle prináleží skúmať

a ktorých existenciu, či splnenie resp. nesplnenie je povinný aj náležité odôvodniť...

Vo vzťahu k označeným ust. NS SR zjavne neodôvodnene žiadny

záver neurobil, aj napriek tomu, že nová skutočnosť má kvalitu, ktorá jej dáva v právnom

poriadku SR privilegované postavenie vyjadrené ust. § 39 ods. 2 písm. e) Tr. zák. podľa

ktorého je spôsobilá znížiť trest pod spodnú hranicu a to aj pri obzvlášť závažnom zločine.

Rovnako je tiež význam novej skutočnosti pre spoločnosť a teda aj pre trestné konanie

vyjadrený Dohovorom členských štátov Rady Európy ratifikovaný v Zbierke zákonov

zverejneným ako trestnoprávny dohovor o korupcii .

Nemenej významná je skutočnosť, že NS SR pri posudzovaní predmetnej veci

sa „vyviazal“ z viazanosti medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ľudských právach

a slobodách podľa ktorého má obnova konania predovšetkým zabezpečiť možnosť

uplatnenia práva na spravodlivý proces tam, kde je zjavná existencia nových dôkazov alebo

skutočnosti v zmysle ust.

Sťažovateľovi bolo znemožnené pred súdom rozhodujúcom o treste označiť všetky

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výšku trestu, ktoré sťažovateľ v pôvodnom konaní

neuplatnil, pretože sám akceptoval záväzok o mlčanlivosti z ust.

Aj s poukázaním na rozhodnutie Komisie ESĽP vo veci Jespers proti Belgicku

z 15. novembra 1996 - 27DR61, kde rozhodla, že princíp rovnosti zbraní tak ako aj čl. 6

ods. 3 písm. b) Dohovoru, ukladajú obžalobe a vyšetrujúcim orgánom povinnosť oznámiť

každý údaj, ktorý vlastnia alebo ku ktorému mohli získať prístup, ktorý môže pomôcť

obvinenému zbaviť sa obvinenia alebo znížiť mu trest.

Je zrejmé, že postupom NS SR bolo porušené právo sťažovateľa zaručené čl. 6 ods. 3

písm. b) Dohovoru ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru t.j. právo na spravodlivý proces, ktorého je

súčasťou rovnosť zbraní. To znamená, že každý, kto je procesnou stranou v konaní musí

mať primeranú možnosť na prednesenie svojho prípadu za podmienok, ktoré ho nestavajú

do podstatnej nevýhody vis-a-vis svojmu protivníkovi.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uznesenie a postup NS SR má také nedostatky, ktoré

odôvodňujú záver o jeho arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti a v konečnom dôsledku

aj o porušení označených práv a teda aj jeho neústavnosti.››

3. Sťažovateľ ďalej uvádza, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. apríla 2013 bolo doručené jeho právnemu zástupcovi 17. mája 2013.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„I. Najvyšší súd SR v konaní vedenom uznesením zo dňa 25. 4. 2013 pod sp. zn.

porušil základné práva J. T. zaručené a 2, ,

SR a práva zaručené v čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd bolo Uznesením NS SR zo dňa 25. 4. 2013 pod sp. zn. , ktorým

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu KS Košice zo dňa 6. 2. 2013 pod sp. zn. 6

Ntok/1/12 boli porušené.

II. J. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000, EUR (slovom

päťtisíc euro), ktoré mu je Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR povinný solidárne

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

III. Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 4. 2013 pod sp. zn.

zrušuje a Najvyššiemu súdu SR a prikazuje, aby vo veci znovu konal.

IV. KS v Košiciach a NS SR sú povinné uhradiť trovy právneho zastúpenia...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je ústavný súd

viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa sa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, povolí, ak vyjdú najavo

skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo

vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu

alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom

trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia

súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom

páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

10. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

12. Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom a aký

trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva... b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

14. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , , , , ,

, , ).

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že aj keď sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti

uvádza, že porušovateľom jeho práv je Krajský súd Košice (ďalej len „krajský súd“)

a najvyšší súd, v petite sťažnosti označil za porušovateľa práv len najvyšší súd. Sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti tiež uviedol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu okrem

už uvedeného malo dôjsť aj k porušeniu jeho práva na „zákonného nezávislého nestranného

sudcu“, avšak vo vzťahu k tomuto tvrdeniu neuviedol v sťažnosti žiadnu argumentáciu a ani

v petite sťažnosti neoznačil, že by žiadal nálezom rozhodnúť aj o porušení základného práva

na zákonného sudcu podľa .

Ústavný súd, vychádzajúc z a s poukazom

na svoju striktnú viazanosť petitom sťažnosti, sa preto mohol zaoberať sťažnosťou iba

v rozsahu namietaného porušenia označených práv sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. apríla 2013 vymedzenom v petite sťažnosti.

15. Podstatou sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho „základného práva

na spravodlivé súdne konanie, na súdnu a inú právnu ochranu, základného práva

na spravodlivé súdne konanie, osobnú slobodu...“ uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 25. apríla 2013, ktorým potvrdil uznesenie krajského súdu sp. zn.

6 Ntok1/12 zo 6. februára 2013 o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Podľa

sťažovateľa je napadnuté uznesenie najvyššieho súdu arbitrárne, nie je v súlade

s judikatúrou najvyššieho súdu v obdobných veciach a je zjavne neodôvodnené. Najvyšší

súd podľa sťažovateľa neskúmal splnenie podmienok podľa

a k splneniu podmienok podľa tohto ustanovenia „zjavne neodôvodnene žiadny záver

neurobil“. Sťažovateľovi malo byť znemožnené označiť v konaní pred súdom

rozhodujúcim o jeho treste všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výšku trestu.

16. Krajský súd uznesením sp. zn. zo 6. februára 2013 zamietol návrh

sťažovateľa na povolenie obnovy konania vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

. V uznesení krajský súd k splneniu podmienok na obnovu konania pre

podieľanie sa na objasnení trestného činu uviedol: „Ako vyplýva zo správ Úradu

špeciálneho prokurátora GP SR, na obvinenú I. Š. bola podaná obžaloba, vo vzťahu k E. T.

prebieha konanie o dohode o vine a o treste, teda doposiaľ nebolo právoplatným

rozhodnutím súdu konanie ako I. Š., tak aj E. T. právne kvalifikované ako trestný čin, na

objasnení ktorého sa zvlášť významnou mierou podieľal navrhovateľ.

Za súčasného znenia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e/, musí sa odsudzovaný páchateľ

zvlášť významnou mierou podieľať na objasnení trestného činu, avšak v dôsledku existencie

zásady prezumpcie neviny nemožno zatiaľ dospieť k záveru, že bol spáchaný trestný čin,

na objasňovaní ktorého sa mal podieľať navrhovateľ, najmä ako policajný agent v zmysle

ust.

Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel preto krajský súd k záveru, že nie

sú splnené podmienky pre hodnotenie konania tak I. Š., ako i E. T. ako trestného činu a tak i

záver, že sa navrhovateľ podieľal na objasnení trestného činu, v dôsledku čoho nevyšli

najavo dôkazy súdu skôr neznáme, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v

zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu

by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, teda splnené podmienky na povolenie obnovy

konania.

Preto postupoval v súlade s ustanovením a zamietol návrh

navrhovateľa — odsúdeného J. T. na povolenie obnovy konania vo veci Krajského súdu v

Košiciach, sp. zn. .“

17. Najvyšší súd namietaným uznesením sp. zn. z 25. apríla 2013

sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu krajského súdu zamietol. V napadnutom

uznesení najvyšší súd uviedol: „Podľa obnova konania, ktoré sa

skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak

vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Za nové skutočnosti sa považujú také, ktoré neboli predmetom dokazovania alebo

zisťovania v konaní, ktorého sa návrh na obnovu týka. Obnove konania nebráni,

ak obvinený o existencii týchto skutočností vedel, no z akýchkoľvek dôvodov ich neuviedol.

Podstatné je, či tieto skutočnosti boli známe orgánom činným v trestnom konaní a súdom,

ktoré vo veci rozhodovali. Novú skutočnosť je treba spravidla preukázať novými dôkazmi.

Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený

niektorou z procesných strán alebo nebol vykonaný.

Pri rozhodovaní, či má byť povolená obnova konania, je povinnosťou súdu

preskúmať, či navrhovaný dôkaz je dôkazom novým, súdu skôr neznámym a či by na základe

neho mohlo dôjsť k inému rozhodnutiu vo veci. Hodnotenie dôkazov v rámci

tzv. obnovovacieho konania sa sústreďuje na zistenia, či navrhovaný dôkaz sám alebo

v spojení s inými už vykonanými dôkazmi môže viesť k inému rozhodnutiu vo veci a uvedený

rozsah by hodnotenie dôkazov nemalo prekračovať.

Z obsahu predloženého spisu najvyšší súd zistil, že R. H. (správne má byť J. T.,

pozn.) bol odsúdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 25. mája 2010, sp. zn. 2 T

33/02 za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák., trestný čin výtržníctva podľa § 202

ods. 1 Tr. zák. a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., ktoré spáchal na

tom skutkovom základe, že dňa 17. februára 2001 okolo 04.30 hod. v priestoroch nočného

klubu A. v M. po ním a jeho spoločníkmi vyvolanej roztržke s personálom uvedeného klubu,

v prítomnosti viacerých osôb vytiahol legálne držanú pištoľ, ktorej pažbou udrel do čela

nad ľavým okom R. V., následne v rozpore s ustanoveniami zák. č. 246/93 Z. z. o zbraniach

a strelive v znení neskorších zmien a doplnkov, štyrikrát vystrelil do betónovej podlahy, od

ktorej sa jedna zo striel odrazila a zasiahla do ľavého stehna M. H. G. E. E. spôsobiac

tomuto zastrel ľavého stehna sprevádzaný zápalovou reakciou na zranenie s upchatím

hlbokého žilného riečišťa v povodí rany s dobou liečenia približne 2 mesiace, po tomto

zaútočil na J. P. tak, že ho pažbou pištole udrel do oblasti ľavého obočia a nakoniec v

úmysle usmrtiť podišiel k V. V., zodvihol pravú ruku s pištoľou ku hlave menovaného

na vzdialenosť ústia hlavne od ľavej časti jeho tváre približne 10 cm a jedenkrát vystrelil,

pričom tohto zasiahol do ľavej strany tváre tesne pod ľavou ušnicou spôsobiac mu priestrel

hlavy pri drvivom poranení ľavej pologule mozočka s krvácaním do mozgového tkaniva

a s trieštivými zlomeninami spodiny lebečnej, v dôsledku čoho došlo u V. V. k centrálnemu

mozgovému zlyhaniu a zakrátko potom aj k smrti...

Podľa § 39 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej

sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý sa zvlášť

významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy

tretieho oddielu osobitnej časti tohto zákona, alebo na zistení alebo usvedčení jeho

páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu

a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť

aj trestom kratšieho konania.

V posudzovanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že odsúdený J. T. sa

podieľal na objasnení trestného činu korupcie - prijímanie úplatku, ktorého sa mala

dopustiť vo forme pomoci obvinená I. Š. (vec je v štádiu po podaní obžaloby) a ktorého sa

ako priama páchateľka dopustila už odsúdená E. T..

V danom prípade je však potrebné uviesť, že bola splnená len formálna podmienka

pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia, ktorá však bezpodmienečne musí

vyvolať ten následok, že uvedená okolnosť vzhľadom na povahu a závažnosť ním

spáchaného trestného činu by viedla k záveru, že účel trestu možno dosiahnuť u odsúdeného

J. T. aj trestom kratšieho konania.

V posudzovanom prípade však takýto záver nemožno vyvodiť, keďže vykonaným

dokazovaním bolo preukázané, že odsúdený J. T. v posudzovanej veci najskôr vyvolal

konflikt a následne fyzicky napadol ďalšie osoby, ktorým ublížil na zdraví, pričom jeho útok

vyvrcholil úmyselným usmrtením V. V., ktorý takpovediac pripomínal popravu.

V neposlednom rade treba pripomenúť, že odsúdenému J. T. sa už v minulosti

poskytlo jedno dobrodenie zákona, keď pre zločin hrubého útlaku spáchaného opäť so

zbraňou bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené pre neúčelnosť trestu.

Najvyšší súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že krajský súd

postupoval procesne a vecne správne, keď návrh odsúdeného J. T. na obnovu konania

podľa zamietol, keďže v čase svojho rozhodovania nezistil podmienky

pre povolenie obnovy konania podľa . Na tomto závere nič nemení

ani skutočnosť, že medzičasom došlo u jednej zo stíhaných osôb (odsúdená E. T.) k

právoplatnému odsúdeniu, keďže vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného

trestného činu vraždy má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že účel trestu nie je

možné u odsúdeného J. T. dosiahnuť aj trestom kratšieho konania.

Sťažnosť odsúdeného J. T. proti napadnutému uzneseniu tak nie je dôvodná, preto ju

najvyšší súd podľa zamietol.“

18. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

19. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

20. Podstata uznesenia najvyššieho súdu spočívala v interpretácii § 394 ods. 1

a jeho aplikácii na zistený skutkový stav.

Sťažovateľ namieta, že predmetné uznesenie najvyššieho súdu „je nekonzistentné

s rozhodnutiami NS SR pri posudzovaní rovnakej otázky“, pričom poukazuje na uznesenia

najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn. . Ústavný súd uvádza,

že sťažovateľom označené uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn.

nesvedčia o tvrdenom odklone od ustálenej judikatúry najvyššieho súdu,

keďže obe tieto uznesenia, rovnako ako aj napadnuté uznesenie vychádzajú z právneho

názoru, že v rámci konania o povolenie obnovy konania všeobecný súd pri hodnotení

nových skutočností a dôkazov posudzuje, či tieto skutočnosti a dôkazy sú samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi spôsobilé odôvodniť iné

rozhodnutie o vine alebo treste než pôvodné rozhodnutie. Podstatné pritom bolo posúdenie,

či by na základe takéhoto nového, súdu skôr neznámeho dôkazu mohlo dôjsť k inému

rozhodnutiu vo veci. V posudzovanej veci najvyšší súd dospel k záveru, že vzhľadom

na povahu a závažnosť sťažovateľom spáchaného trestného činu vraždy by na základe

sťažovateľom označených nových skutočností (podieľanie sa na objasnení trestného činu

korupcie) nemohlo dôjsť k inému rozhodnutiu o dĺžke trvania uloženého trestu odňatia

slobody.

21. K tvrdenej neodôvodnenosti a absencii záveru o splnení podmienok podľa § 394

ods. 1 ústavný súd konštatuje, že uvedené uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 25. apríla 2013 o zamietnutí sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu

krajského súdu sp. zn. zo 6. februára 2013, ktorým bol zamietnutý návrh

na povolenie obnovy konania, nie je zjavne svojvoľné. Pokiaľ ide o napadnutý spôsob

a rozsah odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ

uviedol vo svojej sťažnosti, ústavný súd nezistil taký výklad zákonných predpisov

rozhodných pre vec samotnú, ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1

a s dohovoru, ako to sťažovateľ tvrdí vo svojej sťažnosti. Závery,

ku ktorým najvyšší súd dospel, nemožno označiť za svojvoľné (arbitrárne) alebo zjavne

neodôvodnené, keďže majú oporu v zákone a sú jasne a dostatočne právne zdôvodnené.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nestačí na prijatie

záveru o zjavnej neodôvodnenosti, resp. arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Ústavný súd

tiež podotýka, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa

(ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je garancia,

že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.

Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát konštatoval, že postup súdu vychádzajúci

a súladný s konkrétnou procesnoprávnou úpravou nemožno hodnotiť per se ako nezákonný

(, ) napriek tomu, že nespĺňa očakávania účastníka konania.

22. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

. Ústavný súd uvádza, že zaručuje ústavné právo

fyzických osôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich

právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu

nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd

().

Vzhľadom na uvedené, keďže predmetom konania pred všeobecnými súdmi nebolo

rozhodnutie orgánu verejnej správy, nebola zistená žiadna príčinná súvislosť medzi

namietaným porušením a označeným uznesením najvyššieho súdu.

23. Sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa .

Ústavný súd konštatuje, že vyjadruje jeden z princípov právneho štátu,

požiadavku zákonnosti v trestnom práve a vymedzuje podmienky trestnej zodpovednosti

a požiadavku presného zákonného vymedzenia druhu a intenzity trestných sankcií. Podľa

ustanovenia tohto článku len Národná rada Slovenskej republiky môže zákonom ustanoviť,

čo je trestný čin, aké sú podmienky trestnej zodpovednosti a aký trest a za akých podmienok

je možné za spáchanie trestného činu uložiť. musí obsahovať uzavretý

katalóg trestných činov a uzavretý katalóg trestov a súčasne zákaz analógie v neprospech

páchateľa, čím štát stanovuje zákonné limity pre obmedzenie základných práv a slobôd

občanov (, ).

V okolnostiach danej veci ústavný súd konštatuje nemožnosť porušenia základného

práva podľa uznesením najvyššieho súdu v trestnom konaní tak, ako to

namietal sťažovateľ.

24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na osobnú slobodu,

sťažovateľ neuviedol, porušenie ktorého konkrétneho ustanovenia namieta.

Vzhľadom na obsah sťažnosti sa ústavný súd zaoberal výlučne posúdením možného

porušenia a 2 namietaným uznesením najvyššieho súdu.

Ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi napadnutým uznesením

najvyššieho súdu a základným právom na osobnú slobodu podľa a 2 ,

keďže v konaní o povolenie obnovy konania sa primárne nerozhoduje o obmedzení, resp.

pozbavení osobnej slobody, ku ktorému dochádza napríklad výrokom všeobecného súdu

o treste, ale len o tom, či navrhovanú obnovu konania súd povolí alebo zamietne,

a to vychádzajúc zo zistení, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje alebo

neobsahuje nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení

so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie všeobecného

súdu (podobne ).

25. Sťažovateľ tiež namietal porušenie práva na primeraný čas a možnosť

na prípravu svojej obhajoby podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru, avšak bez toho, aby

uviedol konkrétne pochybenia v postupe najvyššieho súdu v tomto ohľade.

Vzhľadom na postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o návrhu na povolenie

obnovy konania v spojení s argumentáciou sťažovateľa o porušení jeho práv ústavný súd

poznamenáva, že nezistil možnosť zásahu do práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3

písm. b) dohovoru. Sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam

dôležitým pre rozhodnutie v predmetnej veci už v konaní pred krajským súdom o jeho

návrhu na povolenie obnovy konania a rovnako aj v sťažnosti proti uzneseniu krajského

súdu mal možnosť predniesť najvyššiemu súdu všetky svoje argumenty proti zamietnutiu

jeho návrhu.

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako

zjavne neopodstatnenú podľa , pretože napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu v ničom nesignalizuje možnosť porušenia základných práv

podľa , a ods. 2 a a práva podľa a ods. 3 písm. b)

dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie.

27. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2013