Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 741/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. F., K., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 2 a v spojení s Slovenskej

republiky a tiež práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd bližšie neoznačeným postupom orgánov verejnej moci a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2013

doručené podanie Ing. J. F. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Sťažnosť podaná podľa

SR“, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

ods. 1 a 2 a v spojení s (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) bližšie neoznačeným postupom orgánov verejnej moci.

Z podania a jeho príloh vyplýva, že sťažovateľ je nespokojný s postupom orgánov

verejnej moci vo viacerých veciach a žiada, aby ústavný súd prikázal Okresnému súdu

Košice I, aby:

„1. Kúpnu zmluvu o predaji pozemkov, V-5146/2011 z 23. 5. 2011-428/2011 zrušil.

Pre porušenie a zákona

2. Vydal rozhodnutie, ktorým vlastníkom pozemkov 2030/2, 3, 4, v 1/1 sa stáva

spoločník, sťažovateľ F. J., Ing... V celosti preto, že sťažovateľ sa tým vzdáva náhrady škody

za spreneveru finančných prostriedkov a úrokov.

3. Rozhodnutie o vlastníctve pozemkov s vlastníkom F. J., Ing..., zaslal

Katastrálnemu úradu Košice, na zápis práv k pozemkom.

4. Vydal rozhodnutie, ktorým spoločník, sťažovateľ späť berie návrhy na súdne

konania, týkajúce sa spoločnosti M., s. r. o., S., s. r. o, Ing. V. M. na vymoženie 7 mil. Sk

a zrušenia kúpnej zmluvy o predaji pozemkov. A vzdáva sa náhrady škody vo výške 7 mil. Sk

za spreneveru.“

K sťažnosti bolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom

„pre advokáta, ktorého určí Ústavný súd SR“.

Ústavný súd preto prípisom z 20. mája 2013 upozornil sťažovateľa, že «Prijatím

o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi

a o zmene a doplnení o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov v znení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. “) bolo v Slovenskej republike na sprístupnenie právnej pomoci osobám

v hmotnej núdzi zriadené Centrum právnej pomoci.

S účinnosťou od 1. januára 2012 sa systém sprístupňovania právnej pomoci osobám

v hmotnej núdzi prostredníctvom Centra právnej pomoci vzťahuje aj na väčšinu konaní pred

ústavným súdom podľa .

S účinnosťou od 1. januára 2012 došlo taktiež k zmene § 30 Občianskeho súdneho

poriadku, podľa ktorého účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú

predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej

pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.».

V zmysle uvedenej právnej úpravy a v spojení s § 31a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), podľa ktorého ak neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

alebo , odkázal ústavný súd sťažovateľa,

aby sa so žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu obrátil na Centrum právnej pomoci

(ďalej aj „centrum“).

V nadväznosti na to ústavný súd súčasne vyzval sťažovateľa, aby mu v lehote 14 dní

od doručenia výzvy preukázal, že podal centru písomnú žiadosť o poskytnutie právnej

pomoci a určenie advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom vo veci jeho

sťažnosti zo 14. mája 2013, a následne, aby v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia o jeho žiadosti o poskytnutie právnej pomoci ústavnému súdu predložil

písomné splnomocnenie udelené konkrétnemu advokátovi na jeho zastupovanie v konaní

pred ústavným súdom.

Napokon ústavný súd sťažovateľa upozornil, že v prípade, ak nesplní podmienky

uvedené vo výzve, môže byť jeho sťažnosť zo 14. mája 2013 odmietnutá pre nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podľa .

Dňa 4. júna 2013 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorého

prílohou bola žiadosť o poskytnutie právnej pomoci prijatá Centrom právnej pomoci,

kancelária Košice, ako aj nekvalifikované splnomocnenie na jeho zastupovanie vo veci

vedenej ústavným súdom pod sp. zn. RVP 15032/2013 pre advokáta Mgr. Ing. P. H...

Dňa 1. júla 2013 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa

označené ako „Zaslanie stanoviska CPP“, z ktorého vyplýva, že centrum rozhodnutím

sp. zn. z 18. júna 2013 predbežne nepriznalo nárok na poskytnutie právnej

pomoci, pretože bolo toho názoru, že ochrana práv sťažovateľa nebola bezprostredne

ohrozená z dôvodu nebezpečenstva zmeškania lehoty.

Následne ústavný súd 4. septembra 2013 a 17. septembra 2013 zistil, že rozhodnutím

centra sp. zn. z 15. augusta 2013 nebol sťažovateľovi priznaný nárok

na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ nepodal

proti tomuto rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Ústavný súd preto

prípisom zo 17. septembra 2013 vyzval sťažovateľa, aby mu v lehote 8 dní zaslal

splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní o jeho sťažnosti. Zároveň

sťažovateľa upozornil, že v prípade, ak mu v určenej lehote nepredloží splnomocnenie pre

advokáta, môže byť jeho sťažnosť podľa odmietnutá

pri predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ odpovedal na výzvu ústavného súdu podaním z 2. októbra 2013, obsahom

ktorého bola aj žiadosť o predĺženie termínu na predloženie splnomocnenia na jeho

zastupovanie v konaní pred ústavným súdom do 25. októbra 2013.

Následne sťažovateľ listom z 23. októbra 2013 oznámil ústavnému súdu, že jeho

nepriaznivá finančná situácia mu nedovoľuje znášať trovy jeho právneho zastúpenia

advokátom v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek výzve obsahujúcej upozornenie

na možnosť odmietnutia jeho sťažnosti v prípade nepredloženia splnomocnenia na jeho

zastupovanie v konaní o sťažnosti mu požadované splnomocnenie nepredložil

a nerešpektujúc poučenie ústavného súdu, sa dožaduje, aby mu bol právny zástupca

ustanovený ústavným súdom.

Podľa ods. l ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom..., ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, v ktorej je jednoznačne

formulované, že povinnosť zastúpenia sťažovateľa advokátom v konaní o sťažnosti podľa

je ustanovená bez možnosti akýchkoľvek výnimiek, a zároveň

zdôrazňuje, že pokiaľ ide o inštitút povinného právneho zastúpenia, na opodstatnenosť jeho

zákonnej úpravy vo svojej judikatúre opakovane upozorňuje a bezvýnimočne na ňom trvá

(napr. , ).

V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že v právnych systémoch rôznych

členských štátov Rady Európy je požiadavka, aby bol opravný prostriedok na súd vyššej

inštancie podaný advokátom, bežným javom [pozri napríklad rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Gillow proti Spojenému kráľovstvu, č. 9063/80

z 24. novembra 1986]. S obsahom ustanovení dohovoru nie je v rozpore ani to,

ak vnútroštátny procesný predpis vyžaduje, aby bol účastník v konaní pred najvyššími

súdnymi inštanciami zastúpený advokátom (pozri tiež rozsudky ESĽP Kröhnert proti Českej

republike, č. 60224/00 z 9. októbra 2001 a Meftah a ďalší proti Francúzsku, č. 32911/96

z 26. júla 2002). Takéto zastúpenie môže byť vyžadované dokonca aj u účastníkov, ktorí sú

sami advokátmi.

Povinné právne zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom je ustanovené

, ktorý upravuje podrobnosti o organizácii ústavného súdu,

o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov a bol vydaný na základe čl. 140

. v priamo odkazuje na zákonnú úpravu podmienok a podrobností

realizácie základného práva na súdnu ochranu, pričom uvedeného základného práva sa

možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú (čl. 51 ods. 1

). Viazanosť sudcov ústavného súdu a ústavnými zákonmi pri svojom

rozhodovaní v zmysle neznamená, že ústavný súd sa

pri prerokúvaní veci nemá riadiť procedurálnymi pravidlami ustanovenými zákonom

vydaným podľa . Zakotvenie povinného právneho zastúpenia v určitom druhu

súdneho konania (vrátane konania vedeného pred ústavným súdom) nemá žiadnu vecnú

súvislosť s obsahom základného práva na právnu pomoc zaručeného v ,

keďže jeho podstata spočíva v povinnosti štátnych orgánov (vrátane súdov) umožniť

každému účastníkovi konania poskytnutie právnej pomoci, a to za podmienok ustanovených

zákonom. Napokon povinné právne zastúpenie ustanovené pre sťažovateľov zákonom o

ústavnom súde nebráni žiadnemu účastníkovi konania vyjadriť svoj názor na okolnosti

prípadu a formulovať na ich podporu vlastnú právnu argumentáciu.

Ústavný súd so zreteľom na odmietavý postoj sťažovateľa, ktorý napriek výzve

a poučeniu nevykonal relevantné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojho právneho

zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti, rozhodol o odmietnutí sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí návrhu. S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd argumentáciou

sťažovateľa vo vzťahu k namietanému porušeniu jeho v petite sťažnosti označených práv

nezaoberal.

Ústavný súd napokon dodáva, že je štátnym orgánom (nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti) a v súlade s môže konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ústavný súd sa preto musí

dôsledne riadiť vymedzením svojich právomocí vyplývajúcich z čl. 125 a nasledujúcich

a ďalej konkretizovaných v a pri predbežnom prerokovaní

podľa môže prijať na ďalšie konanie iba také podanie,

ktoré spĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu ustanovené týmto zákonom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013