Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 656/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť V. L., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátkou

JUDr. L. H., B., vo veci namietaného porušenia ,

základných práv zaručených a 5 a ,

ako aj práva zaručeného čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd vydaním Európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn.

z 28. novembra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júla 2013

doručená sťažnosť V. L, t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie (ďalej len „“), základných práv

zaručených a 5 a , ako aj práva zaručeného

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vydaním

Európskeho zatýkacieho rozkazu Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 28. novembra 2012.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I.

z 15. 3. 1999, sp. zn. v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

z 20. 7. 1999 sp. zn. ... som bol uznaný za vinného pre trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa , , Tr. a bol mi

uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov.

Dňa 2. 12. 1999 vydal Okresný súd Bratislava I. na moju osobu príkaz na dodanie

do výkonu trestu.

Dňa 18. 1. 2000 vydal Okresný súd Bratislava I. príkaz na zatknutie mojej osoby,

pričom od uvedeného dátumu bolo po mne vyhlásené celoštátne pátranie...

Dňa 17. 3. 2010 vydal Okresný súd Bratislava I. pod sp. zn. na moju

osobu Medzinárodný zatýkací rozkaz podľa ..

Dňa 28. 11. 2012 vydal Okresný súd Bratislava I. na moju osobu Európsky zatýkací

rozkaz...

Na základe uvedeného európskeho zatýkacieho rozkazu som bol 16. 5. 2013 zadržaný

na letisku vo F., Spolková republika Nemecko a následne som bol dodaný do výkonu trestu

odňatia slobody v ÚVTOS..., z ktorého som bol umiestnený do Ústavu na výkon trestu

odňatia slobody,..., kde uvedený trest vykonávam doposiaľ. ...

Európsky zatýkací rozkaz mi bol doručený pri mojom zadržaní 16. 5. 2013... a až

do jeho vydania som nemal o jeho existencii žiadnu vedomosť.“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „výkon trestu, ktorý mi bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I z 15. 3. 1999, sp. zn. v spojitosti s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 20. 7. 1999 sp. zn. je premlčaný a tento trest

nemožno vykonať a napriek tomu sa nezákonne nachádzam vo výkone trestu odňatia

slobody“. V súvislosti s týmto tvrdením sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti bližšie

argumentuje:

„... mám za to, že otázka premlčania výkonu môjho trestu sa posudzuje podľa zákona

účinného v čase spáchania skutku a teda podľa

... rozsudok v mojom prípade nadobudol právoplatnosť 20. 7. 1999, a opatrenia

smerujúce k výkonu trestu ktoré urobil súd sú nasledovné:

a) vydanie príkazu na zatknutie a vyhlásení mojej osoby do pátrania dňa 18. 1. 2000,

b) vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu dňa 17. 3. 2010.

c) vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu dňa 28. 11. 2012.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že medzi dvoma opatreniami smerujúcimi k výkonu

trestu, a to vydaním príkazu na zatknutie zo dňa 18. 1. 2000 a vydaním medzinárodného

zatýkacieho rozkazu zo dňa 17. 3. 2010, uplynulo viac ako desať rokov, a síce 10 rokov

a 2 mesiace. ...

Vzhľadom na skutočnosť, že som bol právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody

6 rokov, tento trest nemožno vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov.

Súčasne si dovoľujem poukázať na fakt, že počas plynutia premlčacej doby som

nespáchal žiadny trestný čin.

Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že výkon môjho trestu je od 19. 1. 2010

premlčaný a uložený trest nemožno vykonať!“

Vo vzťahu k ustanoveniu v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), v zmysle ktorého do premlčacej doby sa

nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval

neoprávnene v cudzine, alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody, sťažovateľ

uviedol:

„V USA som sa od počiatku môjho pobytu zdržiaval oprávnene v zmysle príslušných

imigračných zákonov...

- od roku 1996 trvalo žijem a pôsobím v USA, kam som zákonne vycestoval

29. 12. 1996 na pracovné víza...

- dňa 7. 11. 2007 mi bolo riadne udelené štátne občianstvo Spojených štátov

Amerických...

Z uvedeného je zrejmé, že môj odchod ako i trvalý pobyt v USA sa nedajú

charakterizovať ako neoprávnené, keďže som do USA vycestoval na riadne pracovné víza,

v USA mám trvalý pobyt ako i zamestnanie a na viac mi bolo udelené americké

občianstvo...

V neposlednom rade zdôrazňujem, že som sa nezdržiaval v cudzine (USA) s úmyslom

vyhnúť sa trestu, keďže o svojom odsúdení som nemal žiadnu vedomosť.

Po celý čas môjho pôsobenia v USA som riadne dodržiaval imigračné zákony tejto

krajiny a dokonca mi bolo udelené štátne občianstvo, pričom toto by nebolo možné, keby

ma štátne orgány USA považovali za odsúdeného zločinca na úteku.

Dovoľujem si uviesť, že v USA verejne podnikám pod svojim menom..., adresa môjho

trvalého pobytu je verejne dostupná..., a rozhodne sa neskrývam pred štátnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

K tomuto tvrdeniu uvádzam, že 7. 11. 2007 som zákonným, úradne predpísaným

spôsobom požiadal o zmenu mena, avšak len z fonetických dôvodov, aby bolo moje

priezvisko vyslovované tak, ako na Slovensku, teda L... a nie z dôvodov vytvorenia si

falošnej identity na úteku!...

Dodávam, že z nahliadnutia do súdneho spisu vyplýva, že slovenským štátnym

orgánom bolo známe moje meno po udelení amerického občianstva ako i moja trvalá

adresa v USA. Taktiež som na uvedenej adrese riadne prijímal písomnosti zo SR a to

i písomnosti úradného charakteru, príkladom žalobu o zvýšenie výživného na dieťa.

(OS BA IV, navrhovateľka: MUDr. K. L.).

Skutočnosť, že súd nereagoval na túto vedomosť a nevykonal opatrenia smerujúce

k výkonu trestu riadne a včas, nemôže byť vyhodnotená v neprospech odsúdeného.

... pred udelením amerického občianstva som bol ako žiadateľ o občianstvo povinný

sa zdržiavať na území USA, avšak po udelení štátneho občianstva som sa viackrát

nachádzal na území Slovenskej republiky...

Z uvedeného je zrejmé, že som nemal žiadnu vedomosť o svojom odsúdení a

rozhodne som sa neskrýval pred výkonom trestu. Naopak, uzatvoril som na území

Slovenskej republiky manželstvo, pravidelne som navštevoval svoju rodinu ako i rodinu

mojej manželky a uzatvoril som nájomnú zmluvu na nehnuteľnosť v Slovenskej republike.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci samej vydal tento nález:

„1. Vydaním Európskeho zatýkacieho rozkazu z 28. 11. 2012 Okresným súdom

Bratislava I. bol porušený , 17 ods. 2 a 5, Slovenskej

republiky, ako aj článok 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Európsky zatýkací rozkaz z 28. 11. 2012 vydaný Okresným súdom Bratislava I

sa zrušuje.

3. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru sa odsúdený V. L..., prepúšťa z výkonu trestu na

slobodu ihneď.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o rozhodnutie o dočasnom opatrení podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým „ma ihneď prepustí

na slobodu“. Podľa slov sťažovateľa „z odôvodnenia mojej ústavnej sťažnosti je zrejmé, že

moja osobná sloboda je obmedzená nezákonne, pričom udržiavanie tohto nezákonného

stavu ma na mňa a na celú moju rodinu až deštrukčný charakter. Som ženatým otcom dvoch

maloletých detí, a to V. (10 rokov) a V. (7 rokov) a moja rodina žije v USA, pričom je na

mňa odkázaná aj výživou.“.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie ,

základných práv zaručených a 5 a , ako aj práva zaručeného

čl. 5 ods. 4 dohovoru vydaním Európskeho zatýkacieho rozkazu okresného súdu sp. zn.

z 28. novembra 2012. Podľa tvrdenia sťažovateľa jeho dodanie do výkonu trestu

odňatia slobody, ako aj samotný výkon trestu sú nezákonné z dôvodu, že v jeho prípade boli

splnené podmienky premlčania výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím

jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí

takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

(m. m. ). Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie

zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Z príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 15. marca 1999 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. júla 1999 uznaný vinným z trestného činu

podvodu spolupáchateľstvom podľa a a , za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, pre výkon ktorého bol zaradený

do I. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon

zariaďuje ten orgán, ktorý rozhodnutie vydal; v konaní pred súdom rozhodnutie senátu

vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje predseda senátu... Podľa odseku 2 citovaného

ustanovenia rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných

opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené inak, súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.

Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ 17. júla 2013

prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil Okresnému súdu Trnava „Žiadosť...

o prepustenie na slobodu z dôvodu premlčania výkonu trestu odňatia slobody a o vydanie

rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu...“, ktorú Okresný súd Trnava z dôvodu svojej

nepríslušnosti odstúpil okresnému súdu. O uvedenej žiadosti sťažovateľa okresný súd

rozhodol uznesením sp. zn. z 28. novembra 2013 tak, že túto zamietol podľa

s použitím

(per analogiam). Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 3. decembra 2013

sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať krajský súd.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc

poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má krajský súd v rámci konania

o opravnom prostriedku – sťažnosti sťažovateľa, čím je zároveň vylúčená právomoc

ústavného súdu.

Ústavný súd preto, rešpektujúc požiadavku subsidiarity vyplývajúcu z čl. 127 ods. 1

i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom

prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2

).

V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013