Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 806/2013
PDF · 132.47 KB
No categories available
IV. ÚS 806/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra
2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. R. a D. R., obaja bytom H., ktorou namietajú
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní
vedenom pod sp. zn. 9 C 83/2010 a jeho rozsudkom č. k. 9 C 83/2010-81 z 20. januára 2011
a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14 CoE 144/2011-131 z 12. júna 2012,
a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. R. a D. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra
2013 doručená sťažnosť A. R. a D. R., obaja bytom H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou
namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 83/2010 a jeho rozsudkom č. k. 9 C 83/2010-81 z 20. januára 2011 (ďalej aj
„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) č. k. 14 CoE 144/2011-131 z 12. júna 2012 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania
o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 9 C 83/2010 v procesnom postavení navrhovateľov. Okresný súd ich
návrh napadnutým rozsudkom zamietol. Sťažovatelia podali v zákonnej lehote proti
rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 14 CoE 144/2011-131
z 12. júna 2012 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdil.
Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Okresný súd v Žiari nad Hronom prejednával
vec zmätočne všetko v prospech odporcu nesprávne vyhodnotil dokazovanie, nebral na
vedomie že všetky byty sú v podlahovej ploche rovnaké, že sa nezhodujú rozmery miestností
podľa nájomnej zmluvy proti rozmerom ktoré mal k dispozícii žalovaný (A. a. s.) ako aj
skutočnosť, že sme zásobáreň špecifikovali ako príslušenstvo bytu, a nie ako nebytový
priestor. Hlavným dôvodom zamietnutia nášho návrhu bola skutočnosť, že sme podľa
názoru súdu nesprávne uviedli v návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu veľkosť
miestností (ako v nájomnej zmluve) veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu 9149/36388, potom by sa veľkosť nezhodovala
zo skutočnosťou (9097/36388) ako aj skutočnosť, že sme zásobáreň (garáž) špecifikovali
ako príslušenstvo bytu.
Pri určovaní týchto náležitostí zmluvy sme vychádzali ako sme uviedli, z náležitostí
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad príslušný katastrálny úrad povolil. Podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu je rovnaký z dôvodu, že náš byt je veľkosťou
zhodný s bytom ktorý bol predmetom prevodu v tejto zmluve.
Garáž je aj v tejto zmluve označená ako príslušenstvo bytu a je do celkovej
podlahovej plochy bytu započítaná. Zápis o vlastníctve bytu č. 4 a nebytového priestoru -
zásobáreň (garáž) absentuje aj na liste vlastníctva č. 1461 vedenom pre k. ú. H., kde pod
por. č. 4 je v prospech vlastníka bytu - A. a. s. H. zápis s označením: byt č. 0 podiel
priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 1/4% -ina.
Povinnosťou súdu bolo podľa nášho názoru zaoberať sa okrem náležitostí zmluvy aj
zápisom obsiahnutým na označenom liste vlastníctva č. 1461. Vlastník nemôže previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú nemá zapísanú na platnom liste vlastníctva res.
nemôže predať nehnuteľnosti inak označené, než je zápis na LV.
Pokiaľ skutkový stav nezodpovedá stavu právnemu je vlastník povinný zjednať
nápravu. Bolo teda povinnosťou vlastníka (tomto prípade žalovaného) požiadať o zápis
zmeny na LV č. 1461. Touto otázkou sa súd nezaoberal. Súdy potom schybili, keď vydali
rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že v dôsledku nesprávne označených náležitostí
zmluvy nebolo možné návrhu vyhovieť.
Z uvedených skutočností vyplýva, že súdy nesprávne vyhodnotili nami predložené
dôkazy v dôsledku čoho potom nesprávne rozhodli vo veci samej, ktorá skutočnosť vyplýva
aj z odôvodenia namietaných rozsudkov.“.
Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na
ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľov 1 a 2 na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 46 a násl.
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v konaní
na Okresnom súde 9 C 83/2010 v Žiari nad Hronom porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
ruší rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom 9 C 83/2010 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici 14 Co/144/2011. Vec vracia na ďalšie konanie
Okresnému súdu v Žiari nad Hronom a zároveň mu prikazuje, aby upustil od ďalšieho
porušovania práva.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom 1 a 2 primerané finančné
zadosťučinenie podľa čl. 127 ods. 3. Ústavy Slovenskej republiky.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských
práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii
ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.
IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Pri skúmaní príloh k sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia na kópii
napadnutého rozsudku okresného súdu vyznačili, že im bol doručený 21. februára 2011,
a na kópii napadnutého rozsudku krajského súdu, že im bol doručený 18. júna 2012.
V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd následne zisťoval aj prostredníctvom
okresného súdu, či deň doručenia napadnutého rozsudku krajského súdu je identický s dňom
nadobudnutia právoplatnosti napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu. Na
základe tohto postupu ústavný súd zistil a ustálil, že napadnutý rozsudok okresného súdu
v spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť
18. júna 2012, pričom sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 30. októbra
2013, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi
sťažovateľov nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. decembra 2013