Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 806/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. decembra

2013 predbežne prerokoval sťažnosť A. R. a D. R., obaja bytom H., ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -81 z 20. januára 2011

a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -131 z 12. júna 2012,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. R. a D. R. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. októbra

2013 doručená sťažnosť A. R. a D. R., obaja bytom H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou

namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -81 z 20. januára 2011 (ďalej aj

„napadnutý rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -131 z 12. júna 2012 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi konania

o uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu vedeného okresným

súdom pod sp. zn. v procesnom postavení navrhovateľov. Okresný súd ich

návrh napadnutým rozsudkom zamietol. Sťažovatelia podali v zákonnej lehote proti

rozsudku okresného súdu odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. -131

z 12. júna 2012 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol, potvrdil.

Sťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „Okresný súd v Žiari nad Hronom prejednával

vec zmätočne všetko v prospech odporcu nesprávne vyhodnotil dokazovanie, nebral na

vedomie že všetky byty sú v podlahovej ploche rovnaké, že sa nezhodujú rozmery miestností

podľa nájomnej zmluvy proti rozmerom ktoré mal k dispozícii žalovaný (A. a. s.) ako aj

skutočnosť, že sme zásobáreň špecifikovali ako príslušenstvo bytu, a nie ako nebytový

priestor. Hlavným dôvodom zamietnutia nášho návrhu bola skutočnosť, že sme podľa

názoru súdu nesprávne uviedli v návrhu zmluvy o prevode vlastníctva bytu veľkosť

miestností (ako v nájomnej zmluve) veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných

častiach a zariadeniach domu 9149/36388, potom by sa veľkosť nezhodovala

zo skutočnosťou (9097/36388) ako aj skutočnosť, že sme zásobáreň (garáž) špecifikovali

ako príslušenstvo bytu.

Pri určovaní týchto náležitostí zmluvy sme vychádzali ako sme uviedli, z náležitostí

zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad príslušný katastrálny úrad povolil. Podiel

na spoločných častiach a zariadeniach domu je rovnaký z dôvodu, že náš byt je veľkosťou

zhodný s bytom ktorý bol predmetom prevodu v tejto zmluve.

Garáž je aj v tejto zmluve označená ako príslušenstvo bytu a je do celkovej

podlahovej plochy bytu započítaná. Zápis o vlastníctve bytu č. 4 a nebytového priestoru -

zásobáreň (garáž) absentuje aj na liste vlastníctva č. 1461 vedenom pre k. ú. H., kde pod

por. č. 4 je v prospech vlastníka bytu - A. a. s. H. zápis s označením: byt č. 0 podiel

priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 1/4% -ina.

Povinnosťou súdu bolo podľa nášho názoru zaoberať sa okrem náležitostí zmluvy aj

zápisom obsiahnutým na označenom liste vlastníctva č. 1461. Vlastník nemôže previesť

vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú nemá zapísanú na platnom liste vlastníctva res.

nemôže predať nehnuteľnosti inak označené, než je zápis na LV.

Pokiaľ skutkový stav nezodpovedá stavu právnemu je vlastník povinný zjednať

nápravu. Bolo teda povinnosťou vlastníka (tomto prípade žalovaného) požiadať o zápis

zmeny na LV č. 1461. Touto otázkou sa súd nezaoberal. Súdy potom schybili, keď vydali

rozhodnutie vo veci samej s odôvodnením, že v dôsledku nesprávne označených náležitostí

zmluvy nebolo možné návrhu vyhovieť.

Z uvedených skutočností vyplýva, že súdy nesprávne vyhodnotili nami predložené

dôkazy v dôsledku čoho potom nesprávne rozhodli vo veci samej, ktorá skutočnosť vyplýva

aj z odôvodenia namietaných rozsudkov.“.

Sťažovatelia na základe uvedeného žiadajú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na

ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Právo sťažovateľov 1 a 2 na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 46 a násl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v konaní

na Okresnom súde v Žiari nad Hronom porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa

ruší rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici . Vec vracia na ďalšie konanie

Okresnému súdu v Žiari nad Hronom a zároveň mu prikazuje, aby upustil od ďalšieho

porušovania práva.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľom 1 a 2 primerané finančné

zadosťučinenie podľa . .“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo ľudských

práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti o organizácii

ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané zjavne neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.

, , ).

Pri skúmaní príloh k sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovatelia na kópii

napadnutého rozsudku okresného súdu vyznačili, že im bol doručený 21. februára 2011,

a na kópii napadnutého rozsudku krajského súdu, že im bol doručený 18. júna 2012.

V súvislosti s uvedeným zistením ústavný súd následne zisťoval aj prostredníctvom

okresného súdu, či deň doručenia napadnutého rozsudku krajského súdu je identický s dňom

nadobudnutia právoplatnosti napadnutých rozsudkov okresného súdu a krajského súdu. Na

základe tohto postupu ústavný súd zistil a ustálil, že napadnutý rozsudok okresného súdu

v spojení s potvrdzujúcim napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť

18. júna 2012, pričom sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená 30. októbra

2013, teda zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľov podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. decembra 2013