Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 18/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť Z. Š., a sťažnosť D. J., zastúpených advokátkou JUDr.

Ivicou Firstovou, Advokátska kancelária, Radlinského 1729, Dolný Kubín, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť Z. Š. vedenú pod sp. zn. a sťažnosť D. J. vedenú pod

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti Z. Š. a D. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. augusta

2013 doručená sťažnosť Z. Š. a sťažnosť D. J. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorými namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že na sťažovateľov podal 14. decembra 2005

krajský prokurátor v Žiline na krajskom súde obžalobu pre trestný čin podvodu

v spolupáchateľstve.

„Konanie pred prvostupňovým súdom sa skončilo rozsudkom až dňa 02. júna 2009...

Proti tomuto rozsudku bolo v zákonnej lehote podané riadne odôvodnené odvolanie.

Na základe odvolania, ale aj vlastného preskúmania podaného odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako odvolací súd dňa 24. novembra 2011 zrušil rozsudok

prvostupňového... súdu a vec vrátil aby ju znovu prejednal a rozhodol...

Po opakovaní súdneho konania bol vydaný opätovne rozsudok Krajským súdom...

a to dňa 25. októbra 2012. Keďže sťažovateľ bol opätovne uznaný za vinného (obaja

sťažovatelia boli uznaní vinnými pozn.), ten prostredníctvom svojho obhajcu podal

odôvodnené odvolanie v zákonnej lehote. V súčasnosti o tomto odvolaní rozhoduje Najvyšší

súd Slovenskej republiky.

Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je nepochybné, že celé trestné stíhanie

od vznesenia obvinenia zo dňa 31. októbra 1997 sťažovateľovi až po rozhodnutie

prvostupňového súdu zo dňa 25. októbra 2012 prešla doba 15 rokov.“

3. Sťažovatelia na základe uvedeného navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

vysloví, že postupom (iba) krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bolo

porušené ich základné právo podľa a právo podľa dohovoru

a prikáže krajskému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia tiež žiadali priznanie primeraného finančného zadosťučinenie každému

po 20 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

6. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len

„OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

7. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť všeobecných súdov, proti

ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak,

ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

II. B

K namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

8. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená

v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tomto čase

ešte trvalo (napr. , , , ).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , obdobne to platí

aj podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže preto vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv

sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už všeobecný súd meritórne

rozhodol pred podaním sťažnosti podľa ().

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na krajskom súde zistil, že

krajský súd 25. októbra 2012 v merite veci rozhodol rozsudkom sp. zn.

a predmetné rozhodnutie bolo sťažovateľovi Z. Š. doručené 15. februára 2013

a sťažovateľovi D. J. 9. februára 2013.

11. Rozhodnutím vo veci vykonal krajský súd všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Z uvedeného

vyplýva, že krajský súd v čase podania sťažnosti ústavnému súdu (2. augusta 2013)

nemohol porušovať v sťažnosti označené práva sťažovateľov, pretože sťažovatelia, ako

sami v sťažnosti tvrdia, podali proti rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom je

príslušný rozhodnúť len najvyšší súd.

12. Z uvedených dôvodov ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) odmietol sťažnosti v časti, ktorá sa týka postupu krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a to podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti.

13. Ústavný súd je v súlade s viazaný petitom

sťažnosti (návrhom na rozhodnutie) a môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , ). Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania i ostatnými požadovanými

zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu

svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že

ústavný súd má v ústave a v presne definované právomoci,

uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí

návrhu na začatie konania ( , a ). Až

na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

14. Ústavný súd v zmysle už uvedeného predovšetkým konštatuje, že sťažovatelia

v petite sťažnosti, ktorú koncipovala ich právna zástupkyňa (advokátka), nenamietali

porušenie svojich základných práv postupom najvyššieho súdu a ani neuviedli bližšiu

identifikáciu konania pred najvyšším súdom. Podľa ustálenej praxe ústavného súdu,

vyslovenie sťažovateľmi namietaného porušenia označených práv predchádza ďalším

rozhodnutiam ústavného súdu (zrušeniu rozhodnutia, príkazu konať a pod.). Na základe

uvedeného nemohol ústavný súd preskúmať odvolacie konanie vedené pred najvyšším

súdom. Ústavný súd rovnako nemohol prikázať konať bez zbytočných prieťahov

najvyššiemu súdu, pretože tak môže vykonať iba vtedy, ak takémuto príkazu predchádza

vyslovenie porušenia v petite označených práv (pozri úvod tohto bodu).

15. Nad rámec vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré odmietol sťažnosť sťažovateľov

ústavný súd dodáva, že sťažnosť sťažovateľov – v časti, ktorá sa týka postupu krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. – by musel odmietnuť tiež z dôvodu jej

neprípustnosti.

16. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

17. Z obsahu podanej sťažnosti sťažovateľov a priložených listín nebolo preukázané,

že sťažovatelia pred podaním sťažnosti na ústavnom súde doručili sťažnosť na prieťahy

krajskému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a to procesným postupom

uvedeným v bode 20.

18. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

19. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

20. Podľa v znení

neskorších zmien ak je dôvodný predpoklad, že došlo k prieťahom v príprave prejednania

veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia alebo k prieťahom vo vyhotovovaní

súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať prostredníctvom tohto súdu

sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú lehotu na uskutočnenie

namietaného úkonu, pokiaľ súd neprijme vlastné opatrenia na odstránenie prieťahov

v konaní, súd musí bez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom

a svojím stanoviskom a so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu. O sťažnosti pre

nečinnosť musí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia

veci. Ak zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne, alebo ak

je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu

na uskutočnenie namietaného úkonu. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu sťažnosť nie je

prípustná.

21. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovatelia podali predsedovi krajského súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by

k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa

došlo zo strany sťažovateľov z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol ich sťažnosti

podľa aj ako neprípustné.

22. Vzhľadom na to, že sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014