Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 33/2014
PDF · 117.41 KB
No categories available
IV. ÚS 33/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2014
v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu
Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť A. K., ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Prešov č. k. 3 Nt 11/2013-17 z 23. mája 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. decembra
2013 doručené podanie A. K. (ďalej len „sťažovateľ“). Ústavný súd podľa obsahu
kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.
48 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)
č. k. 3 Nt 11/2013-17 z 23. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ sa návrhom zo 17. apríla 2013
adresovaným okresnému súdu domáhal povolenia obnovy konania. Okresný súd návrh
sťažovateľa napadnutým uznesením zamietol. Sťažovateľ podal proti napadnutému
uzneseniu okresného súdu sťažnosť „na Krajský súd – Prešov, no aj táto sťažnosť mi bola
zamietnutá“.
Sťažovateľ tvrdí, že „Sudca OS-Po sa pri posudzovaní môjho návrhu na povolenie
obnovy konania dopustil porušenia môjho práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle
ustanovení čl. 48 Ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.
Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že „Sudca OS-PO sa svojim konaním dopustil... porušenia mojich práv v zmysle
ustanovení čl. 48 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru...
S poukazom na uvedené ďalej navrhujem prikázať OS – Po povolenie obnovy
konania vo veci vedenej na OS – Po pod sp. zn. 3 Nt /11/2013.“.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na
začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného
súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou
sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska
požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť
len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu
subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05,
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ za porušovateľa svojich práv označuje okresný
súd a v tejto súvislosti sa domáha predovšetkým vyslovenia porušenia svojich základných
práv vyplývajúcich mu z čl. 48 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým
uznesením okresného súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu.
Z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany
základných práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom
právomoc všeobecných súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv
a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu
základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi
zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.
Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná
právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd
môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným
(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na
jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).
V posudzovanom prípade mohol sťažovateľ podať proti napadnutému uzneseniu
okresného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť, o ktorej bol
oprávnený a aj povinný rozhodnúť Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“).
Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje
právomoc ústavného súdu rozhodnúť o namietanom porušení sťažovateľom označených
práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu.
Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na
jej prerokovanie.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti vyplýva, že
sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej rozhodol
krajský súd. Predmetné rozhodnutie krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti bližšie
neoznačuje a ani nenamieta, že by ním mohlo dôjsť k porušeniu jeho ústavou garantovaných
práv. Za tejto situácie ústavný súd nemôže nad rámec navrhovaného petitu rozhodnúť
o tom, čoho sa sťažovateľ nedomáha.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. januára 2014