Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 31/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., vo veci namietaného

porušenia a , ako aj ,

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaniach vedených

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky bez uvedenia spisovej značky a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. F. L., CSc., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2013 doručená sťažnosť Ing. F. L., CSc. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia a (ďalej len „“), ako

aj čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) pod sp. zn. a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) bez uvedenia spisovej značky. Sťažnosť bola odovzdaná na

poštovú prepravu 9. decembra 2013.

Zo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi sa vedie na okresnom súde trestné

konanie pod sp. zn. .

Na hlavnom pojednávaní konanom 20. júna 2013 korunný svedok obžaloby

Ing. O. M. priznal, že sťažovateľ ako konateľ údajného poškodeného mu ako poverenému

zástupcovi väčšinového spoločníka poškodeného umožnil pravidelne a kedykoľvek

nahliadať do účtovných dokladov, o všetkých úkonoch sťažovateľa bol okamžite

informovaný a tieto nikdy nenamietal. Takto svedok priznal, že valné zhromaždenie

rozhodovalo s dokonalou znalosťou veci, a nie na základe údajne zavádzajúcich tvrdení

sťažovateľa. Tým svedok zmenil svoje predchádzajúce výpovede z prípravného konania,

kde tvrdil, že sťažovateľ mu nikdy nahliadanie do dokladov neumožnil a že mu vo výkone

tohto práva bránil. Význam tejto okolnosti je daný tým, že v skutočnosti je svedok jediným

svedkom vo veci. Ostatní svedkovia sa totiž odvolávali len na informácie od svedka M.

Predseda senátu JUDr. R. F. zmenené svedectvo, a to napriek protestom sťažovateľa

do zápisnice o hlavnom pojednávaní zaprotokoloval v znení: „Na výzvu OP II. - udáva

zhodne, ako v zápisnici o výsluchu č. l. 136-137, na svojej výpovedi nič nemení ani

nedodáva.“

Podnetom z 12. augusta 2013 sťažovateľ požiadal generálnu prokuratúru

o preverenie podozrenia, že predseda senátu sfalšoval, menil a maril dôkaz zápisnicou

z pojednávania a bránil sťažovateľovi v získaní dôkazu. Sťažovateľ poukázal aj na to, že

predseda senátu maril výpovede aj ďalších svedkov, resp. bránil vo výpovedi aj ďalším

svedkom. Týmto postupom podľa názoru sťažovateľa sfalšoval zápisnicu o hlavnom

pojednávaní, ktorá je verejnou listinou, a to v úmysle, aby sa použila ako pravá, pričom ju

ako pravú aj použil. Na dôkaz svojho tvrdenia sťažovateľ pripojil k podnetu zvukový

záznam hlavného pojednávania, ktorý on sám vyhotovil.

Generálna prokuratúra listom doručeným sťažovateľovi 20. augusta 2013 oznámila,

že podnet z 12. augusta 2013 postúpila na ďalšie konanie predsedovi okresného súdu.

Sťažovateľ prípisom z 21. augusta 2013 namietal vybavenie svojho trestného

oznámenia z 12. augusta 2013 s tým, aby tento jeho podnet bol vybavený zákonným

spôsobom.

Z listu generálnej prokuratúry doručeného sťažovateľovi 18. septembra 2013

vyplývalo, že jeho trestné oznámenie neobsahovalo konkrétne skutočnosti nasvedčujúce

spáchaniu trestného činu, a preto bolo oprávnene posúdené ako sťažnosť na postup súdu.

Opakovaným podnetom z 19. septembra 2013 sťažovateľ opäť požiadal generálnu

prokuratúru o vybavenie trestného oznámenia zákonným spôsobom.

Z listu generálnej prokuratúry doručeného sťažovateľovi 22. októbra 2013 vyplynulo,

že predchádzajúce spôsoby vybavenia podnetu sťažovateľa boli správne.

Predseda senátu sťažovateľovi trvalo bráni v predkladaní dôkazov. Robí to tak, že

prevzal na seba výkon funkcie prokurátora v spojení so svojimi právomocami sudcu.

On vedie výsluchy svedkov, zasahuje do výsluchov vykonávaných sťažovateľom,

nedovoľuje mu dopovedať otázky svedkom, skáče mu do reči a často mu nedovolí otázky

ani len položiť. Namieta a popiera sťažovateľom predložené dôkazy a nepravdivo ho

poučuje o jeho procesných právach vrátane nepravdivých tvrdení o znení zákonov. Predseda

senátu po zistení, že svedkovia majú ťažkosti zodpovedať jeho otázky podporené listinnými

dôkazmi, okamžite odpovedá namiesto svedkov. Posúdenie správnosti tohto postupu sudcu

je vo výlučnej právomoci nadriadených súdov a sťažovateľ chce uvedeným popisom iba

ilustrovať okolnosti, za ktorých je nútený strpieť porušovanie jeho ústavných práv zo strany

predsedu senátu. Totiž okrem nesprávneho úradného postupu je na hlavných

pojednávaniach vystavený aj ponižujúcemu zaobchádzaniu. Predseda senátu nazýva ním

položené otázky blbými, oznamuje, že sa musí zo sťažovateľa smiať, pýta sa, či si

sťažovateľ myslí, že sú tam všetci na hlavu padnutí a že nemajú vlastný názor. Tvrdí, že ho

sťažovateľ považuje za idiota, vytýka mu, že sa naňho usmial, kričí, že to sťažovateľ nesmie

a zastrašuje ho mnohými podobnými spôsobmi. Označuje sťažovateľa ako veľkého mága

a manipulátora a umožňuje svedkom, aby tieto hanlivé označenia na adresu sťažovateľa aj

oni používali. Na dôkazné snahy sťažovateľa reaguje až nepríčetným vrieskaním

sprevádzaným i búchaním do stola. Okolnosti ponižovania sťažovateľa predsedom senátu

dokazuje zvukový záznam z hlavného pojednávania konaného 20. júna 2013.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a generálnou prokuratúrou bez uvedenia spisovej značky s tým, aby bolo generálnej

prokuratúre prikázané konať o trestnom oznámení sťažovateľa v zmysle ustanovení

a okresnému súdu bolo prikázané dodržiavať ustanovenia a nasl.

vyhlášky č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,

krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov. Napokon

požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 € od

okresného súdu.

Z procesného hľadiska sťažovateľ žiada o „pridelenie advokáta s ohľadom na

okolnosť, že mne známi advokáti sa obávajú o svoju ďalšiu profesionálnu existenciu, pokiaľ

by v tejto veci moje zastúpenie prevzali inak, než na základe výzvy súdu“.

II.

Z prípisu sťažovateľa z 12. augusta 2013 adresovaného generálnej prokuratúre

a označeného ako „Podnet na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu podľa

a voči JUDr. R. F., PhD., sudcovi Okresného súdu

Bratislava II“ vyplýva inter alia, že predseda senátu zapísal do zápisnice o hlavnom

pojednávaní opak pravdy, priamym dôkazom čoho je zvukový záznam z hlavného

pojednávania.

Z prípisu generálnej prokuratúry sp. zn. XV/2 Gn 209/13 z 15. augusta 2013 vyplýva,

že podanie sťažovateľa z 12. augusta 2013 bolo postúpené na ďalšie konanie predsedovi

okresného súdu.

Z prípisu sťažovateľa z 21. augusta 2013 adresovaného generálnej prokuratúre

vyplýva, že podáva sťažnosť proti vyrozumeniu generálnej prokuratúry z 15. augusta 2013.

Keďže podal trestné oznámenie o podozrení zo spáchania justičného zločinu, bolo podľa

jeho názoru povinnosťou generálnej prokuratúry postupovať v zmysle ustanovení Trestného

poriadku upravujúcich možnosti vybavenia trestného oznámenia. Medzi týmito možnosťami

však nie je postúpenie veci predsedovi súdu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom

konaní.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 162/13-2 z 3. septembra 2013

adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že podanie sťažovateľa na preverenie podozrenia

zo spáchania trestného činu bolo z hľadiska jeho obsahu posúdené ako podnet v zmysle § 31

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Z ustanovenia

vyplýva, že trestným oznámením je oznámenie

o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. Trestné oznámenie je teda podanie, ktoré

obsahuje konkrétne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného činu. Trestný čin musí

tam byť opísaný spôsobom, ktorý umožňuje, aby sa ním policajt alebo prokurátor vôbec

mohol zaoberať. Z obsahu podania vyplýva nespokojnosť sťažovateľa s vybavením

pôvodného podania, ktoré bolo posúdené podľa jeho obsahu ako sťažnosť na postup súdu

podľa a o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, a nie ako trestné oznámenie, akoby to vyplývalo

z pomenovania. Podanie neobsahovalo žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu trestného

činu. Každé podanie sa vždy striktne posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je nesprávne

označené.

Z prípisu sťažovateľa z 19. septembra 2013 adresovaného generálnej prokuratúre

vyplýva, že podáva opakovaný podnet a trvá na vybavení trestného oznámenia postupom

podľa a . Trestné oznámenie musí byť vybavené uznesením,

a nie listom, pričom predseda súdu nie je orgánom činným v trestnom konaní.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. XV/3 Spr 162/13-4 z 8. októbra 2013

adresovaného sťažovateľovi vyplýva, že doterajšie postupy generálnej prokuratúry treba

považovať za správne.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy

zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti postupu predsedu senátu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného

súdu.

Ako to vyplýva z citovaného , právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ namieta a porovnaním obsahu zápisnice o hlavnom pojednávaní

okresného súdu vo veci sp. zn. z 20. júna 2013 so zvukovým záznamom z tohto

hlavného pojednávania jednak dokazuje to, že predseda senátu zachytil do zápisnice

o hlavnom pojednávaní výpoveď svedka Ing. O. M. v podstatnom rozpore so skutočným

obsahom tejto výpovede, a okrem toho aj to, že predseda senátu vedie hlavné pojednávanie

spôsobom, ktorý marí, resp. znemožňuje objektívne vykonávanie dôkazov, a to najmä

vo vzťahu k aktivitám sťažovateľa ako obžalovaného.

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že sťažovateľ v doterajšom priebehu

konania vedeného okresným súdom ešte ani zďaleka nevyčerpal všetky možnosti obrany

ním označených práv v rámci všeobecných súdov. Pokiaľ na základe vykonaného

dokazovania bude sťažovateľ uznaný vinným, bude mať možnosť všetky námietky tvoriace

obsah tejto časti sťažnosti uplatniť v rámci odvolacieho konania. O týchto odvolacích

námietkach potom rozhodne príslušný krajský súd ako súd odvolací. Keby ani odvolací súd

neposkytol ochranu označeným právam sťažovateľa, bude prichádzať ešte do úvahy

domáhať sa ich ochrany podaním dovolania, pričom bude v právomoci Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho takúto ochranu poskytnúť.

Všetky uvedené skutočnosti vedú k záveru, že v danej fáze trestného konania

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa bude mať ešte odvolací

a dovolací súd, čím je zároveň nateraz vylúčená právomoc ústavného súdu. Inými slovami,

postup podľa je v tejto fáze predčasný.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému generálnou prokuratúrou bez uvedenia spisovej značky. Túto časť sťažnosti treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Sťažovateľ namieta, že jeho trestné oznámenie generálna prokuratúra nevybavila

spôsobom predpísaným , teda nevydala uznesenie, ktorým by

o trestnom oznámení rozhodla, ale podanie sťažovateľa postúpila predsedovi okresného

súdu, ktorý nie je orgánom činným v trestnom konaní, a nie je preto oprávnený o trestnom

oznámení konať a rozhodnúť.

Podľa prvej vety podanie sa posudzuje vždy podľa

obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Ústavný súd považuje za podstatné zdôrazniť, že v prípise sťažovateľa z 12. augusta

2013 označenom ako „Podnet na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu podľa

a voči JUDr. R. F., PhD., sudcovi Okresného súdu

Bratislava II“ nie je konkrétne označený skutok, resp. skutky, ktorými sa mal sudca

označených trestných činov dopustiť. Sťažovateľ formuluje obvinenia z trestných činov iba

vo všeobecnej rovine a odkazuje na zvukový záznam z hlavného pojednávania. V rozpore

s obsahom sťažnosti doručenej ústavnému súdu neuvádza konkrétne obvinenie, podľa

ktorého mal sudca zaprotokolovať výpoveď svedka Ing. M. v rozpore so skutočným

obsahom tejto výpovede.

Za daného stavu nemožno záver generálnej prokuratúry považovať za arbitrárny či

zjavne neodôvodnený. Jej postup má oporu v ustanovení § 62 ods. 1 prvej vete Trestného

poriadku. Na tomto závere nemôže nič meniť okolnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný

názor.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2014