Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 65/2014
PDF · 225.24 KB
No categories available
II. ÚS 65/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2014
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti
RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná
zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Matejom
Krajčim, Advokátska kancelária, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského
súdu v Bratislave a jeho uznesením č. k. 3 S 95/2011-43 z 25. októbra 2011 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká
republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava,
o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. júna 2013 doručená sťažnosť spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9,
Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6,
Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011
a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)
sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013.
2. Sťažovateľka podala 1. júna 2011 na krajskom súde žalobu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy. Sťažovateľka sa žalobou
domáhala zrušenia rozhodnutia č. AA/2011/2094/3208/OPČ z 24. januára 2011 vydaného
Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v spojení s rozhodnutím č. AA/2011/019244
z 20. apríla 2011 vydaným generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny
a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Krajský súd výzvou doručenou 15. júna 2011 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila
k súhlasu s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania, vyzval ju na predloženie
originálu plnej moci a vyčíslenie výšky náhrady trov konania. Pred začatím pojednávania
25. októbra 2011 predseda senátu upozornil sťažovateľku v postavení žalobkyne, že žaloba
nemá náležitosti podľa § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 a § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. označenie žalobcu je nesprávne, a v zmysle § 250d ods. 3
OSP podala žalobu neoprávnená osoba. Krajský súd podľa tvrdenia sťažovateľky jej
námietku, že označenie žalobcu je v súlade s označením účastníkov konania podľa zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení a zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení a že ide o odstrániteľnú vadu konania, neuznal a uznesením
sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 konanie zastavil.
Sťažovateľka následne podala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011
z 25. októbra 2011 odvolanie a žiadala, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol vo veci
samej. O odvolaní proti uzneseniu krajského súdu rozhodol najvyšší súd uznesením
sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013, tak že uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011
z 25. októbra 2011 potvrdil.
3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že « Žalobný návrh označuje žalobcu, ako:
RITAS, s.r.o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO:
45402841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B - organizačná
zložka obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02,
1Č : 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,
oddíl C, vložka 96993, t. j. v prvom rade ako účastníka konania, podľa § 29 a nasl. zákona
č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v znení § 18 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. Správny
poriadok; v druhom rade ako žalobcu, účastníka konania o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, podľa § 250 ods. 2 OSP. Označenie
účastníka spĺňa všetky atribúty procesnej podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania.
Žalobcom v danom prípade je označený, jasne a zrozumiteľne: RITAS, s. r. o.; Praha 9, Pod
Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, IČ: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra,
vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, ktorý je správnym orgánom
označovaný ako účastníkom správneho konania: RITAS, s. r. o., organizačná zložka
Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45402841, spol. zapísaná do OR
OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B. Z odôvodnenia napadnutého Uznesenia zo dňa
25. 10. 2011 vyplýva, že súd považuje za správne znenie označenia žalobcu: RITAS, s. r. o.,
Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, IČ : 254 25 374, zapísanej do obchodného
registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, organizačná zložka
RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava
IČO; 45402841, spol. zapísaná do OR OS BA I., oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B.
Malicherné tvrdenie súdu, resp. vyžadovanie určitého slovosledu je v danom prípade
v rozpore s ustanovením čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR: „Každý sa môže
domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde
a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ a čl. 46 ods. 2
zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR: „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť
vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“, je priamym
odmietnutím spravodlivosti.
Postupom súdu, je možné konštatovať porušenie princípov občianskeho súdneho
konania (správneho súdnictva), a to princípov legality (arbitrárnosti) a oficiality, v kontexte
zásady predvídateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci (súdu). Súd mal povinnosť
primárne skúmať procesné podmienky na strane účastníka konania, t.j. aktívnu legitimáciu,
pričom mal sekundárne povinnosť vyzvať (v prípade odstrániteľnej procesnej podmienky)
účastníka konania na odstránenie vady konania (žaloby). Z dikcie ustanovenia § 250d
ods. 3 OSP vyplýva priamo povinnosť súdu nariadiť odstránenie vady žaloby, pred
rozhodnutím o zastavení konania. Máme za to, že ak súd vo veci začal konať a nerozhodol
o zastavení konania pred tým než doručil rovnopis žaloby žalovanému, podľa § 250e OSP,
konanie podľa 250d ods.3 zastaviť nemohol.
Žalobca prevzal dňa 29. 4. 2011 Rozhodnutie zo dna zo dňa 20. 4. 2011, vydaného
Generálnym riaditeľom Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, č. AA/2031/019244, lehota
na podanie žaloby by márne uplynula dňa 29. 6. 2011. Ak by súd vyzval žalobcu na
odstránenie vady žaloby Výzvou zo dňa 7. 6. 2011 doručenou dňa 15. 6. 2011,
s prihliadnutím na preklúziu uplatnenia práva súdnou žalobou, mohol tak žalobca do 14 dní
urobiť.».
4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„1. Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. 3S 95/2011-43 porušil
základné právo RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, Praha 9,
IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,
oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova
6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka
číslo: 1821/B, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžso/11/2012
z 27. 03. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajský súd v Bratislave č. k. 3S 95/2011-43
z 25. 10. 2011, zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
Obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, Praha 9,
IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,
oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova
6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA I., oddiel: Po, Vložka
číslo: 1821/B, priznáva úhradu trov konania v sume 275,94 € (slovom
dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave
povinný uhradiť na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Matej Krajci, so sídlom Májkova 1,
81107 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne
uvedených v tomto zákone.
8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
9. Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde musí sťažnosť okrem všeobecných
náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody
sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného
zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.
10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,
v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie ústavy, ústavného
zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to
pripúšťa povaha tohto iného zásahu.
11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
12. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011, v ktorom bola žaloba sťažovateľky
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov uznesením krajského súdu sp. zn.
3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 zastavená z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou.
Krajský súd tým, že sťažovateľku nevyzval na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom
označení žalobcu, a tým, že podľa sťažovateľky trval na označení žalobcu v určitom
slovoslede, porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie a tento postup
sťažovateľka považuje za priame odmietnutie spravodlivosti. Vo vzťahu k postupu
a uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 sa sťažovateľka
v odôvodnení svojej sťažnosti vôbec nevyjadrila a svoj návrh na zrušenie uznesenia
najvyššieho súdu neodôvodnila.
K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a ods. 2 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011
13. Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených základných práv postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 95/2011, v ktorom krajský súd uznesením
sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 konanie zastavil.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala proti
uzneseniu krajského súdu sp. zn. 3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 odvolanie, o ktorom
rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013.
14. Právomoc ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe
subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane
označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta)
nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní
o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú
osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že
o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd
na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného
súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.
15. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej
porušenie jej základných práv a slobôd označeným postupom krajského súdu ústavný súd
zistil existenciu práve takejto situácie, pretože proti jeho rozhodnutiu mala sťažovateľka
k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv a slobôd
poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využila. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie
účinnej ochrany práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy údajne porušených postupom krajského
súdu mala sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej
sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok
právomoci ústavného súdu.
K návrhu sťažovateľky, aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.
9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie
16. Z obsahu sťažnosti sťažovateľky a jej príloh ústavný súd zistil, že najvyšší súd
uznesením sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 uznesenie krajského súdu sp. zn.
3 S 95/2011 z 25. októbra 2011 o zastavení konania potvrdil. Najvyšší súd v uznesení
sp. zn. 9 Sžo 11/2012 z 27. marca 2013 uviedol: „Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že
zahraničná osoba RITAS, s. r. o., so sídlom Pod Pekárnami 878/2, Praha, Česká republika
na území Slovenskej republiky zriadila svoju organizačnú zložku s označením
RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, so sídlom Iljušinova 6, Bratislava.
Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do Obchodného registra Okresného
súdu Bratislava I. dňa 10. marca 2010. Zahraničná právnická osoba RITAS. s. r. o., so
sídlom Pod Pekárnami 878/2, Praha, Česká republika, podniká na našom území cez
organizačnú zložku, ktorú má umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3 Obchodného
zákonníka). Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na
území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto
organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania.
Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 0. s. p.) má iba zahraničná fyzická alebo
právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá
právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Pri
prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa
obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku
podniku v zmysle § 7 Obchodného zákonníka.“
17. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné
uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie
rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len
v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným
zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav
a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,
ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali
za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).
Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli
riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.
18. Zo zákonnej úpravy § 56 ods. 1 v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde
vyplýva, že ústavný súd zruší také rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bolo porušené
základné právo alebo sloboda sťažovateľa. Základným predpokladom tohto postupu teda je,
že ústavný súd v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie
ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy bolo rozhodnutím alebo opatrením
porušené.
19. Sťažovateľka však vo svojej sťažnosti vo vzťahu k uvedenému uzneseniu
najvyššieho súdu netvrdí, že by ním malo dôjsť k porušeniu jej základných práv alebo
slobôd, k spôsobu rozhodovania a postupu najvyššieho súdu sa žiadnym spôsobom
nevyjadruje. Až v petite svojej individuálnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd uznesenie
( v petite nesprávne označené ako rozsudok, pozn.) najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžo 11/2012
z 27. marca 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak bez toho, aby sa v petite
domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv a slobôd uvedeným
uznesením najvyššieho súdu.
20. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (pozri
napr. IV. ÚS 359/08, IV. ÚS 283/2011), podľa ktorého má nedostatok odôvodnenia
sťažnosti (alebo jej časti) významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou
sťažovateľky, v danom prípade navyše zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, aby
čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu
poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie
sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.
21. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažnosť
sťažovateľky v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie a petit, a preto jej sťažnosť
nespĺňa podstatné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona
o ústavnom súde. Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde) a sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,
bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
22. Ústavný súd zároveň konštatuje, že po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu
dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvoľnosti
alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené nie sú ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto
sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch
sťažovateľky nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2014