Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 65/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2014

v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha, zo sudkyne Ivetty Macejkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti

RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná

zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Matejom

Krajčim, Advokátska kancelária, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a 2 postupom Krajského

súdu v Bratislave a jeho uznesením č. k. -43 z 25. októbra 2011 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. marca 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9, Česká

republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, Bratislava,

o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

28. júna 2013 doručená sťažnosť spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, Praha 9,

Česká republika, RITAS, s. r. o. organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie základného práva podľa

a 2 (ďalej len „“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. marca 2013.

2. Sťažovateľka podala 1. júna 2011 na krajskom súde žalobu o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy. Sťažovateľka sa žalobou

domáhala zrušenia rozhodnutia č. AA/2011/2094/3208/OPČ z 24. januára 2011 vydaného

Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v spojení s rozhodnutím č. AA/2011/019244

z 20. apríla 2011 vydaným generálnym riaditeľom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny

a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Krajský súd výzvou doručenou 15. júna 2011 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila

k súhlasu s prerokovaním veci bez nariadenia pojednávania, vyzval ju na predloženie

originálu plnej moci a vyčíslenie výšky náhrady trov konania. Pred začatím pojednávania

25. októbra 2011 predseda senátu upozornil sťažovateľku v postavení žalobkyne, že žaloba

nemá náležitosti podľa § 42 ods. 3, § 79 ods. 1 a § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), t. j. označenie žalobcu je nesprávne, a v zmysle § 250d ods. 3

podala žalobu neoprávnená osoba. Krajský súd podľa tvrdenia sťažovateľky jej

námietku, že označenie žalobcu je v súlade s označením účastníkov konania podľa zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení a zákona

č. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení a že ide o odstrániteľnú vadu konania, neuznal a uznesením

sp. zn. z 25. októbra 2011 konanie zastavil.

Sťažovateľka následne podala proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 25. októbra 2011 odvolanie a žiadala, aby súd pokračoval v konaní a rozhodol vo veci

samej. O odvolaní proti uzneseniu krajského súdu rozhodol najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 27. marca 2013, tak že uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 25. októbra 2011 potvrdil.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla, že « Žalobný návrh označuje žalobcu, ako:

RITAS, s.r.o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO:

45402841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B - organizačná

zložka obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02,

1Č : 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,

oddíl C, vložka 96993, t. j. v prvom rade ako účastníka konania, podľa § 29 a nasl. zákona

č. o službách zamestnanosti, v znení a nasl. Správny

poriadok; v druhom rade ako žalobcu, účastníka konania o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, podľa . Označenie

účastníka spĺňa všetky atribúty procesnej podmienky spôsobilosti byť účastníkom konania.

Žalobcom v danom prípade je označený, jasne a zrozumiteľne: RITAS, s. r. o.; Praha 9, Pod

Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, IČ: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra,

vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, ktorý je správnym orgánom

označovaný ako účastníkom správneho konania: RITAS, s. r. o., organizačná zložka

Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava IČO: 45402841, spol. zapísaná do OR

OS BA L, oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B. Z odôvodnenia napadnutého Uznesenia zo dňa

25. 10. 2011 vyplýva, že súd považuje za správne znenie označenia žalobcu: RITAS, s. r. o.,

Praha 9, Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, IČ : 254 25 374, zapísanej do obchodného

registra, vedeného Mestským soudem v Praze, oddíl C, vložka 96993, organizačná zložka

RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova 6, 85101 Bratislava

IČO; 45402841, spol. zapísaná do OR OS BA I., oddiel: Po, Vložka číslo: 1821/B.

Malicherné tvrdenie súdu, resp. vyžadovanie určitého slovosledu je v danom prípade

v rozpore s ustanovením SR: „Každý sa môže

domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ a čl. 46 ods. 2

SR: „Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“, je priamym

odmietnutím spravodlivosti.

Postupom súdu, je možné konštatovať porušenie princípov občianskeho súdneho

konania (správneho súdnictva), a to princípov legality (arbitrárnosti) a oficiality, v kontexte

zásady predvídateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci (súdu). Súd mal povinnosť

primárne skúmať procesné podmienky na strane účastníka konania, t.j. aktívnu legitimáciu,

pričom mal sekundárne povinnosť vyzvať (v prípade odstrániteľnej procesnej podmienky)

účastníka konania na odstránenie vady konania (žaloby). Z dikcie ustanovenia § 250d

ods. 3 vyplýva priamo povinnosť súdu nariadiť odstránenie vady žaloby, pred

rozhodnutím o zastavení konania. Máme za to, že ak súd vo veci začal konať a nerozhodol

o zastavení konania pred tým než doručil rovnopis žaloby žalovanému, podľa ,

konanie podľa 250d ods.3 zastaviť nemohol.

Žalobca prevzal dňa 29. 4. 2011 Rozhodnutie zo dna zo dňa 20. 4. 2011, vydaného

Generálnym riaditeľom Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, č. AA/2031/019244, lehota

na podanie žaloby by márne uplynula dňa 29. 6. 2011. Ak by súd vyzval žalobcu na

odstránenie vady žaloby Výzvou zo dňa 7. 6. 2011 doručenou dňa 15. 6. 2011,

s prihliadnutím na preklúziu uplatnenia práva súdnou žalobou, mohol tak žalobca do 14 dní

urobiť.».

4. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom pod sp. zn. -43 porušil

základné právo RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, Praha 9,

IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,

oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova

6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA L, oddiel: Po, Vložka

číslo: 1821/B, na súdnu ochranu podľa a ods. 2 .

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

z 27. 03. 2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajský súd v Bratislave č. k. -43

z 25. 10. 2011, zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

Obchodnej spoločnosti RITAS, s. r. o., Pod Pekárnami 878/2, PSČ 190 02, Praha 9,

IČO: 254 25 374, zapísanej do obchodného registra, vedeného Mestským soudem v Praze,

oddíl C, vložka 96993, RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, Iljušinova

6, 85101 Bratislava IČO: 45 402 841, spol. zapísaná do OR OS BA I., oddiel: Po, Vložka

číslo: 1821/B, priznáva úhradu trov konania v sume 275,94 € (slovom

dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré jej je Krajský súd v Bratislave

povinný uhradiť na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Matej Krajci, so sídlom Májkova 1,

81107 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa ustanovenia § 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne

uvedených v tomto zákone.

8. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

9. Podľa musí sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 obsahovať označenie, a) ktoré základné práva alebo slobody

sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili, b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, c) proti komu sťažnosť smeruje.

10. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

12. Podstatou sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie jej základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa a 2 postupom krajského súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom bola žaloba sťažovateľky

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov uznesením krajského súdu sp. zn.

z 25. októbra 2011 zastavená z dôvodu, že bola podaná neoprávnenou osobou.

Krajský súd tým, že sťažovateľku nevyzval na odstránenie vady spočívajúcej v nesprávnom

označení žalobcu, a tým, že podľa sťažovateľky trval na označení žalobcu v určitom

slovoslede, porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie a tento postup

sťažovateľka považuje za priame odmietnutie spravodlivosti. Vo vzťahu k postupu

a uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 27. marca 2013 sa sťažovateľka

v odôvodnení svojej sťažnosti vôbec nevyjadrila a svoj návrh na zrušenie uznesenia

najvyššieho súdu neodôvodnila.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a ods. 2

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

13. Sťažovateľka namietala porušenie svojich označených základných práv postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom krajský súd uznesením

sp. zn. z 25. októbra 2011 konanie zastavil.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala proti

uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 25. októbra 2011 odvolanie, o ktorom

rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. z 27. marca 2013.

14. Právomoc ústavného súdu podľa je založená na princípe

subsidiarity, podľa ktorého môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane

označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta)

nerozhoduje iný (všeobecný) súd. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu v konaní

o ústavných sťažnostiach predstavuje ústavný príkaz a zaväzuje každú fyzickú a právnickú

osobu. Ak teda ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že

o porušení základného práva alebo slobody sťažovateľa je oprávnený rozhodovať iný súd

na základe dostupného a účinného právneho prostriedku nápravy v systéme všeobecného

súdnictva, ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci.

15. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej základných práv a slobôd označeným postupom krajského súdu ústavný súd

zistil existenciu práve takejto situácie, pretože proti jeho rozhodnutiu mala sťažovateľka

k dispozícii účinný právny prostriedok na ochranu svojich základných práv a slobôd

poskytovaný zákonom (odvolanie), ktorý aj využila. Vzhľadom na to, že na zabezpečenie

účinnej ochrany práv podľa a 2 údajne porušených postupom krajského

súdu mala sťažovateľka k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, bolo potrebné jej

sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu.

K návrhu sťažovateľky, aby ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. marca 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie

16. Z obsahu sťažnosti sťažovateľky a jej príloh ústavný súd zistil, že najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 27. marca 2013 uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 25. októbra 2011 o zastavení konania potvrdil. Najvyšší súd v uznesení

sp. zn. z 27. marca 2013 uviedol: „Z obsahu spisov odvolací súd zistil, že

zahraničná osoba RITAS, s. r. o., so sídlom Pod Pekárnami 878/2, Praha, Česká republika

na území Slovenskej republiky zriadila svoju organizačnú zložku s označením

RITAS, s. r. o., organizačná zložka Slovenská republika, so sídlom Iljušinova 6, Bratislava.

Organizačná zložka zahraničnej osoby bola zapísaná do Obchodného registra Okresného

súdu Bratislava I. dňa 10. marca 2010. Zahraničná právnická osoba RITAS. s. r. o., so

sídlom Pod Pekárnami 878/2, Praha, Česká republika, podniká na našom území cez

organizačnú zložku, ktorú má umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3 Obchodného

zákonníka). Skutočnosť, že organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, umiestnená na

území Slovenskej republiky, je zapísaná do obchodného registra, neznamená, že táto

organizačná zložka je nositeľom právnej subjektivity a spôsobilým účastníkom konania.

Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 0. s. p.) má iba zahraničná fyzická alebo

právnická osoba, nie organizačná zložka právnickej osoby. Organizačná zložka nemá

právnu subjektivitu, pričom ju nenadobúda ani zápisom do obchodného registra. Pri

prevádzkovaní organizačnej zložky podniku právnickej osoby (podnikateľa) sa používa

obchodné meno zahraničnej osoby (podnikateľa) s dodatkom, že ide o organizačnú zložku

podniku v zmysle .“

17. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

18. Zo zákonnej úpravy v spojení s

vyplýva, že ústavný súd zruší také rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým bolo porušené

základné právo alebo sloboda sťažovateľa. Základným predpokladom tohto postupu teda je,

že ústavný súd v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie

, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy bolo rozhodnutím alebo opatrením

porušené.

19. Sťažovateľka však vo svojej sťažnosti vo vzťahu k uvedenému uzneseniu

najvyššieho súdu netvrdí, že by ním malo dôjsť k porušeniu jej základných práv alebo

slobôd, k spôsobu rozhodovania a postupu najvyššieho súdu sa žiadnym spôsobom

nevyjadruje. Až v petite svojej individuálnej sťažnosti žiada, aby ústavný súd uznesenie

( v petite nesprávne označené ako rozsudok, pozn.) najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. marca 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, avšak bez toho, aby sa v petite

domáhala, aby ústavný súd vyslovil porušenie základných práv a slobôd uvedeným

uznesením najvyššieho súdu.

20. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už formuloval právny názor (pozri

napr. , ), podľa ktorého má nedostatok odôvodnenia

sťažnosti (alebo jej časti) významné procesné dôsledky. Je základnou povinnosťou

sťažovateľky, v danom prípade navyše zastúpenej kvalifikovaným právnym zástupcom, aby

čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu

poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie

sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne posúdenie predloženého sporu.

21. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatoval, že sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti neobsahuje kvalifikované odôvodnenie a petit, a preto jej sťažnosť

nespĺňa podstatné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. a) zákona

o ústavnom súde. Vzhľadom na to, že ústavný súd je viazaný petitom návrhu (§ 20 ods. 3

) a sťažovateľka je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom,

bolo potrebné jej sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

22. Ústavný súd zároveň konštatuje, že po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu

dospel k záveru, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvoľnosti

alebo arbitrárnosti a závery v ňom uvedené nie sú ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol podľa aj

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

23. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch

sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2014