Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 52/2014
PDF · 112.81 KB
No categories available
III. ÚS 52/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2014
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. N. P., vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práv na spravodlivé súdne konanie a na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1
a na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 C/224/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. N. P. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
3. septembra 2013 doručená sťažnosť JUDr. N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv na spravodlivý súdny proces
a na nezávislý a nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 a na účinný prostriedok nápravy podľa
čl. 13 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/224/2011.
V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) je jednou z náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom aj
odôvodnenie návrhu.
Sťažovateľka odôvodnenie svojej sťažnosti prezentovala v ruskom jazyku
odvolávajúc sa na príslušnosť k národnostnej menšine a s tým spojené „ústavné a zákonné
právo v zmysle, na komunikáciu v svojom materinskom jazyku-ruštine“.
Podľa relevantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej je
obsah a rozsah práva garantovaného čl. 6 ods. 3 písm. e) dohovoru limitovaný požiadavkou
zabezpečenia spravodlivého procesu, sa právo na bezplatnú pomoc tlmočníka neuplatňuje
automaticky bez ďalšieho, teda len vyhlásením účastníka konania, že neovláda úradný
jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Dôkazné bremeno o jazykovej indispozícii zaťažuje
účastníka konania a vnútroštátny orgán je oprávnený rozhodnúť, či je alebo nie je toto
vyhlásenie opodstatnené (pozri prípad K. proti Francúzsku, rozhodnutie o sťažnosti
č. 10210/82).
Ústavný súd už v minulosti v rámci inej sťažnosti sťažovateľky, s ktorou sa obrátila
na ústavný súd, preveril na základe relevantných podkladov jej znalosť slovenského jazyka
a konštatoval dostatočné jazykové dispozície sťažovateľky v uvedenom smere (uznesenie
ústavného súdu č. k. II. ÚS 411/2011-42 z 21. septembra 2011).
Vzhľadom na uvedené adresoval ústavný súd sťažovateľke 15. novembra 2013
výzvu, v ktorej ju upozornil na označenú skutočnosť a vyzval ju, aby odôvodnenie sťažnosti
doplnila v slovenskom jazyku, a to v lehote 15 dní od doručenia výzvy. V predmetnom liste
ústavný súd sťažovateľku poučil aj o ďalších náležitostiach v jej podaní absentujúcich, ktoré
sú vyžadované ustanovením § 20 zákona o ústavnom súde, a to o povinnosti priložiť
k sťažnosti jednak splnomocnenie na zastupovanie advokátom s výslovným uvedením, že
sa udeľuje na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a tiež kópiu právoplatného
rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje.
Sťažovateľka na výzvu ústavného súdu reagovala podaním doručeným ústavnému
súdu 16. januára 2014, v ktorom však zákonom požadované náležitosti v potrebnom rozsahu
nedoplnila napriek tomu, že bola predchádzajúcou výzvou poučená aj o následkoch
nedoplnenia podania v stanovenej lehote a možnosti odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ak ústavný súd navrhovateľa
na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
odôvodnenie návrhu (v prípade sťažovateľky v slovenskom jazyku, keďže ho dostatočne
ovláda), splnomocnenie na zastupovanie advokátom, priloženú kópiu právoplatného
rozhodnutia, proti ktorému sťažnosť smeruje, pričom sťažovateľka ani po výzve ústavného
súdu konkrétne nedostatky svojej sťažnosti neodstránila, sťažnosť bolo potrebné po jej
predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2014