Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 106/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha (sudca spravodajca) a sudcov Sergeja

Kohuta a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária, Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v , základného práva na

zákonného sudcu zaručeného v a práva na

spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 28. februára 2013 (sp. zn. , sp. zn. ) a sp. zn.

z 28. februára 2013 (sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 4. júna 2013

a 25. júna 2013 doručené sťažností obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

(ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. februára 2013 (sp. zn.

, sp. zn. ) a sp. zn. z 28. februára 2013

(sp. zn. ).

Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobami podanými

Okresnému súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) domáhala voči Slovenskej

republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, zaplatenia

náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ktorá jej mala byť spôsobená nesprávnym úradným

postupom okresného súdu v iných, v predmetných žalobách označených exekučných

konaniach, pričom za tento nesprávny úradný postup sťažovateľka považovala postup

okresného súdu, ktorý v tom-ktorom exekučnom konaní nerozhodol o návrhu na zmenu

súdneho exekútora v zákonnej lehote.

V predmetných žalobách podaných okresnému súdu sťažovateľka súčasne žiadala,

aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania

o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného

Okresného súdu Ružomberok sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na

ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“.

Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu

ňou tvrdenej zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým,

že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto

žalobách o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám

svojím nesprávnym úradným postupom túto škodu aj spôsobil. Inými slovami, podľa

sťažovateľky by tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú

mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský súd sťažovateľkou napádanými uzneseniami sp. zn.

z 28. februára 2013 (sp. zn. , sp. zn. ) a sp. zn.

z 28. februára 2013 (sp. zn. ) jej návrhom na vylúčenie

všetkých sudcov okresného súdu a na prikázanie predmetných vecí na prerokovanie

a rozhodnutie inému súdu nevyhovel a v tom-ktorom prípade rozhodol iba o vylúčení

sudcu/sudcov okresného súdu, ktorý/ktorí bol/boli zákonným sudcom/zákonnými sudcami

v predmetných exekučných konaniach, v ktorých k nesprávnemu úradnému postupu

a v jeho dôsledku aj ku vzniku škody malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu

z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné

právo domáhať sa súdnej ochrany na nezávislom a nestrannom súde, keď nezohľadnil

objektívnu stránku nezaujatosti sudcov okresného súdu, t. j. keď neskúmal objektívne

symptómy vyvolávajúce podľa sťažovateľky oprávnené pochybnosti o ich nezaujatosti,

ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí

ktorej majú svoj záujem, pretože v prípade, že by bolo rozhodnuté o povinnosti štátu

nahradiť sťažovateľke škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným

postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle § 22 zákona o zodpovednosti za škodu

túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj

napríklad zníženie rozpočtových prostriedkov pre okresný súd od štátu (ekonomická

závislosť okresného súdu od štátu).

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľka v sťažnostiach podaných ústavnému súdu

domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažností na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že už

označenými uzneseniami krajského súdu bolo porušené jej základné právo na súdnu

ochranu zaručené v , základné právo na zákonného sudcu zaručené

v a právo na spravodlivý súdny proces zaručené v dohovoru.

V dôsledku uvedeného sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd zrušil označené

uznesenia krajského súdu a aby mu veci vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, aby jej

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume po 500 € v každom jednotlivom prípade

a aby jej priznal úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania

dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení

krajského súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OSP“).

Podľa v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na

spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

Aj keď nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, tak

odvolávajúc sa na ustanovenie , možno aj v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane citované

ustanovenie .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. a z ich obsahu

vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky, ako aj krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol

ústavný súd, aplikujúc citované právne normy, tak, že predmetné sťažnosti spojil do

jedného spoločného konania, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či napádanými uzneseniami

krajského súdu sp. zn. z 28. februára 2013 (sp. zn. ,

sp. zn. ) a sp. zn. z 28. februára 2013 (sp. zn.

) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

zaručeného v , základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl.

48 ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v dohovoru.

Sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných práv zaručených

a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými uzneseniami

nevyhovel jej návrhom a z prerokovania ňou podaných žalôb na okresnom súde nevylúčil

všetkých sudcov tohto okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu si

sťažovateľka na okresnom súde týmito žalobami uplatnila, mala podľa jej tvrdení vzniknúť

v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve toho okresného súdu, ktorého

sudcovia tak v tomto dôsledku podľa sťažovateľky nemôžu rozhodovať objektívne

a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto

sťažností dospel k záveru, že z dôvodu, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto

sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila

v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal,

vo svojej argumentácii k odmietnutiu sťažností pre nedostatok právomoci ústavného súdu

odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, na svoje identické rozhodnutie sp. zn.

z 19. júna 2013.

Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej

právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov

krajského súdu, ústavný súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe

dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch a ustálený právny názor ústavného

súdu na danú právnu problematiku v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí

všeobecných súdov a ňou použitej argumentácie bez relevantných zmien, nie je potrebné

uvádzať tie isté dôvody odmietnutia.

V súvislosti s uvedeným a vzhľadom na skutočnosť, že podľa judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako predpoklad možnosti obrátiť sa na tento

medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ

by sa tento právny prostriedok z materiálneho hľadiska javil v obdobných identických

prípadoch ako neefektívny, sa podľa ústavného súdu vynára otázka, aký význam a efektivitu

má pre sťažovateľku tento postup, keď sa na ústavný súd opakovane obracia

so sťažnosťami, ktoré sú vo svojej materiálnej podstate identické a v tej súvislosti pre

sťažovateľku s ich predvídateľným posúdením ústavným súdom.

V kontexte s už uvedeným ústavný súd dodáva, že právny zástupca sťažovateľky aj

takýmto spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už vopred

vedomý, že nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich

vybavenia v predošlom období, úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového

a kapacitného bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť,

dokonca i jeho zásah (napr. ).

Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach už nerozhodoval.

Súčasne ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, že v prípade opakujúcich sa

sťažností založených na tých istých skutkových a právnych okolnostiach ústavný súd

rozhodne bez odôvodnenia iba s poukazom na svoje v týchto okolnostiach identické

rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2014