Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 127/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)

a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr.

Mgr. Štefanom Buchom, Advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou

namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý súdny proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Žiline sp. zn. z 10. októbra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. októbra

2013.

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:

«Podaniami zo dňa 30. septembra 2013 a 01. októbra 2013 som vzniesla námietky

zaujatosti na sudcu, ktorý vec pred Okresným súdom Žilina prejednáva a má vo veci

rozhodnúť.

Prvá námietka zo dňa 30. septembra 2013 sa týka skutočností, ktoré som vyzistila

telefonickým dopytom kancelárie súdneho oddelenia a výrokmi protistrany...

Z vyjadrenia konajúceho sudcu k námietke vyplýva, že hodnotí moju kritiku ako

znevažovanie jeho osoby, pričom ho mám znevažovať aj pred inými osobami. Na tom sa má

podieľať aj môj právny zástupca, s ktorým som si vytvorila z osoby sudcu cieľ útokov. ...

Krajský súd Žilina o námietkach rozhodol uznesením spis. zn.

zo dňa 10. októbra 2013 tak, že konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania veci. ...

Konajúci sudca sa po oboznámení sa s námietkami predpojatosti vyjadruje k mojej

osobe a osobe môjho právneho zástupcu: „Subjektívne názory vyslovené odporkyňou,

vychádzajú, podľa zákonného sudcu aj z konania jej právneho zástupcu JUDr. Štefana

Buchu. Obaja v danej veci opätovne znevažujú osobu zákonného sudcu, vyhľadávajú rôzne

príčiny pre iniciovanie disciplinárnych konaní a vytvorili si z osoby sudcu cieľ ich útokov.

Samotná odporkyňa sa aj pred inými osobami znevažujúco vyjadruje o osobe sudcu, pričom

podania takéhoto charakteru jej pripravuje právny zástupca, uvádzajúc ich ako podania

odporkyne. O uvedenom svedčí iniciované disciplinárne konanie, pričom doposiaľ však ani

minister spravodlivosti SR, ani predseda súdu, či iné oprávnené osoby nepodali návrh

na disciplinárne konanie, Vyslovil názor, že paranoidné predstavy odporkyne a jej

právneho zástupcu vyplývajú z toho, že sami zneužívajú jeho osobu a majú obavy, že danú

situáciu by sudca nezvládol a konal voči ním zaujato.“. ...

... Krajský súd Žilina napádaným rozhodnutím porušil právo odporkyne konať pred

nestranným súdom tým, že konajúceho sudcu nevylúčil z konania, hoci sú tu zjavné dôvody

na jeho vylúčenie. Zároveň odporkyni odoprel právo konať pred súdom tým, že zjavne

nesprávne posúdil prekážku rei iudicatae a neposudzoval všetky skutočnosti a otázky

predložené v konaní o námietke predpojatosti odporkyňou.

Aby som pred súdom obránila môj právny názor a vyhla sa uhlu pohľadu ako osoby,

ktorá neprávom útočí na konajúceho sudcu, poukazujem na tieto skutočnosti týkajúce sa

lehoty pre rozhodnutie.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie

veci nestranný súdom a iné podľa , a 2 ,

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu Žilina spis. zn. zo dňa 10. októbra 2013 bolo porušené.

2. Sťažovateľke súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší

súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu č..., a to do

troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla:

„Vzhľadom na skutočnosť, že môj právny zástupca je toho času dlhší čas

práceneschopný a nebolo v jeho silách dokončiť a precizovať toto podanie, po skončení

jeho práceneschopnosti bude toto podanie doplnené a precizované. Zároveň bude doložené

aj plnomocenstvo.“

II.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že

preskúmal námietku zaujatosti zákonného sudcu, ktorú vo veci sp. zn.

vzniesla sťažovateľka, ktorá v konaní vystupuje na strane odporcu. Námietku odôvodnila

tým, že:

«... navrhovateľka 1/ odporkyni... oznámila, že je zastúpená advokátkou kanceláriou,

kde jej spoločník je bývalý sudca z Čadce, ktorý má na súde známosti, preto odporkyňa spor

prehrá,

... odporkyňa dňa 30. 9. 2013 telefonicky kontaktovala kanceláriu súdu, kde jej bolo

oznámené, že zákonný sudca nepredložil jej procesné podania na odvolací súd ani po 112

dňoch, pričom „lehota na predloženie spisuje 30 dní bez výnimky“,

... vo veci chce zákonný sudca dňa 3. októbra 2013 pojednávať, hoci vydal uznesenie,

ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom a od júna ho nepredložil nadriadenému súdu,

hoci iné súdy, pokiaľ o odvolaní nerozhodne odvolací súd, vo veci nepojednávajú...

Na rozsiahle námietky odporkyne proti doplneniu znaleckého dokazovania o určenie

hodnoty stavebných prác a zhodnotenia nehnuteľnosti súd nereflektoval, hoci

na nelogickosť doplnenia znaleckého posudku poukazovala nie čestným prehlásením,

neoveriteľnými tvrdeniami, ale zdôraznením rozpornosti medzi výpoveďami navrhovateľov,

obsahom spisu a inými dosiaľ vykonanými dôkazmi...

Napriek týmto závažným skutočnostiam súd umožnil navrhovateľom nadiktovať

otázky pre znalkyňu a určiť si bez jediného dokladu, faktúry alebo stavebného denníka

nielen obdobie stavebných prác, ale ich rozsah a nariadil znalkyni oceniť stavebné práce

tak, ako to navrhovatelia uviedli, zatiaľ čo dôkazy, ktoré sú v prospech odporkyne, súd

očividne prehliada. Za neospravedlniteľné z tejto spojitosti považuje odporkyňa skutočnosť,

že súd nerešpektuje procesné predpisy. Ako účastníčka konania má teda mizivú až žiadnu

nádej, že súd rozhodne nezaujato a spravodlivo. Sudca sa musí nielen javiť nezaujatý, ale

musí sa aj správať tak, aby nevzbudzoval pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú u nej vzbudené dôvodné obavy ohľadne nestrannosti

a nezaujatosti zákonného sudcu...

Zákonný sudca JUDr. Vladimír Kozáčik vo vyjadrení k vznesenej námietke uviedol,

že nevzhliada objektívne dôvody pre vylúčenie svojej osoby z prejednania a rozhodnutia

veci. Pokiaľ nepredložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní, jednalo sa

o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o znalečnom, pri ktorom, podľa ust, § 374 ods. 4

, môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa následne

považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. ...

Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania zo dňa 23. 9. 2013, súd už uznesením č. k.

-124 zo dňa 5. 12. 2007 rozhodol o prerušení konania do právoplatného

ukončenia dedičského konania po M. U..., avšak práve z dôvodov uvádzaných odporkyňou.

Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -132 napadnuté uznesenie zrušil a uložil

prvostupňovému súdu povinnosť konať.

Subjektívne názory vyslovené odporkyňou, vychádzajú, podľa zákonného sudcu aj

z konania jej právneho zástupcu JUDr. Štefana Buchu. Obaja v danej veci opätovne

znevažujú osobu zákonného sudcu, vyhľadávajú rôzne príčiny pre iniciovanie

disciplinárnych konaní a vytvorili si z osoby sudcu cieľ ich útokov... O uvedenom svedčí

iniciované disciplinárne konanie, pričom doposiaľ však ani minister spravodlivosti SR, ani

predseda súdu, či iné oprávnené osoby nepodali návrh na disciplinárne konanie. Vyslovil

názor, že paranoidné predstavy odporkyne a jej právneho zástupcu vyplývajú z toho, že

sami zneužívajú jeho osobu a majú obavy, že danú situáciu by sudca nezvládol a konal voči

ním zaujato...

Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený ( ) skúmal, či sú dané

dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14

ods. 1 ..

Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa zároveň musí podriadiť prísnejšiemu

kritériu objektívnej nestrannosti. Tu sa uplatňuje teória zdania v tom zmysle, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.

To znamená, že sudca musí nielen byť subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že

čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky

vylučuje ako sudcu nestranného. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť totiž sudca

vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho

vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj

napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda

nezávisle a nestranne.

Primárne je zo strany nadriadeného súdu nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodmi na

vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej

veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Pokiaľ teda odporkyňa namieta konkrétne

procesné úkony zákonného sudcu (nepredloženie procesných podaní, nariadenie a rozsah

nariadeného znaleckého dokazovania, formovanie otázok znaleckého dokazovania,

nevyhovenie dôkazným návrhom odporkyne, nepredloženie odvolania), tieto skutočnosti

môžu predstavovať odvolacie námietky, v žiadnom prípade však nemôžu byť predmetom

posudzovania v rámci rozhodovania o inštitúte ne/zaujatosti zákonného sudcu, ktorého

zmyslom nie je prieskum vecnej správnosti rozhodovania, ale výlučne prieskum okolností

svedčiacich o pomere sudcu k veci, účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi. Dôsledkom

podania nenáležitej námietky zaujatosti je v zmysle ustanovenia to, že

súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada.

Nakoľko však obsah predmetnej námietky zaujatosti do určitej miery presahuje

do oblasti posudzovania (predovšetkým objektívnej stránky) nestrannosti zákonného sudcu,

podrobil nadriadený súd vznesenú námietku v nevyhnutnom rozsahu vecnému prieskumu.

Aplikujúc pritom v tejto spojitosti vyššie opísané východiská, dospel k záveru, že v súdenej

veci žiadny kvalifikovaný subjektívny vzťah sudcu k veci preukázaný (resp. ani len tvrdený)

nebol. Vo vzťahu k účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi je námietka

založená na údajnom vyjadrení navrhovateľky 1/ o prepojení... cez bývalého

(nekonkretizovaného) sudcu Okresného súdu Čadca. Uvedené však ostáva len neovereným

tvrdením odporkyne, zďaleka nedosahujúcim intenzitu nevyhnutnú pre zásah do ústavnej

zásady zákonného sudcu. Obava z nedostatku nestrannosti sa musí zakladať na

objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, akceptovanie takéhoto

„argumentu“ by viedlo k nežiadúcej manipulácii s inštitútom zákonného sudcu.

Ani z hľadiska požiadavky objektívnej nestrannosti sudcu - predovšetkým z pohľadu

vedenia sporovej veci a namietaných procesných úkonov - nemožno nájsť relevantnú

okolnosť potrebnú na vylúčenie zákonného sudcu. Nemožno v tejto spojitosti zo strany

krajského súdu nepoznamenať, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je

právo účastníka konania, aby súd rozhodol v súlade s jeho subjektívnymi predstavami, resp.

preberal a postupoval v zmysle jeho procesných návrhov. ... je potrebné upriamiť...

pozornosť na znenie príslušných ustanovení procesného predpisu, konkrétne § 209 ods. 2

, v zmysle ktorého, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa

nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí len, ak by bez rozhodnutia o odvolaní súdu prvého stupňa nemohol

pokračovať v konaní. Taktiež postup zákonného sudcu v plnej miere zodpovedá zneniu §

139 ods. 2 veta tretia , podľa ktorého o znalečnom súd rozhoduje až po vykonaní

dôkazu. Pokiaľ teda o znalečnom už rozhodol vyšší súdny úradník, v plnej miere v súlade s

právnym poriadkom ( ), je postup zákonného sudcu, ktorý o odvolaní

rozhodne až po vykonaní príslušného dôkazu - znaleckého posudku - a to jeho prednesením

znalcom ústne na pojednávaní v rámci výsluchu alebo oboznámením sa súdu a účastníkov

na pojednávaní s obsahom znaleckého posudku jeho prečítaním, resp. prečítaním jeho

zásadných častí. Takýmto spôsobom sa prvostupňový súd vyhne predčasnému rozhodnutiu,

ktoré by viedlo k tomu, že by nemohol reagovať na prípadnú neúplnosť, neúčelnosť,

nekvalitnosť konkrétneho posudku (namietaného samotnou odporkyňou) eventuálne

nepriznaním/krátením odmeny znalcovi. Zároveň by vydanie takéhoto (predčasného)

rozhodnutia z uvedených dôvodov viedlo len k jeho zrušeniu odvolacím súdom.

Presvedčivým je tiež právny názor zákonného sudcu vo vzťahu k návrhu na prerušenie

predmetného konania.

V spojitosti s poukazom odporkyne na potencionálne následky (vznik odôvodnených

pochybností v očiach účastníka konania) útočnej kritiky (v predmetnom prípade

predovšetkým v podobe návrhu na disciplinárne konania voči zákonnému sudcovi

a opakované vznášanie námietok jeho zaujatosti) v zmysle záverov aplikačnej praxe

Ústavného súdu, je potrebné uviesť, že ohľadne odporkyňou vznesenej útočnej kritiky už

nadriadený krajský súd rozhodoval a zákonného sudcu nevylúčil (). Platí

preto prekážka rozhodnutej veci a opätovné prehodnocovanie tých istých skutočností by

bolo neprípustným zasahovaním do už ustálených právnych pomerov, v rozpore s princípom

právnej istoty.

Z uvedených dôvodov nadriadený súd nevylúčil JUDr. Vladimíra Kozáčika

z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu namietala, že krajský súd tým, že nevylúčil

z prerokúvania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.

sudcu Vladimíra Kozáčika, porušil je základné právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru.

Podľa názoru ústavného súdu treba závery krajského súdu jednoznačne akceptovať.

Napadnuté uznesenie nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo

aplikačnej svojvôle a sťažovateľkou uvedená argumentácia v sťažnosti ústavnému súdu

nebola spôsobilá vyvolať pochybnosť o neudržateľnosti napadnutého rozhodnutia

z ústavného hľadiska. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky

vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo výroku aj

v odôvodnení rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014