Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 127/2014
PDF · 182.79 KB
No categories available
II. ÚS 127/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca spravodajca)
a Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr.
Mgr. Štefanom Buchom, Advokátska kancelária, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou
namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 10 NcC 411/2013 z 10. októbra 2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára
2014 doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 10 NcC 411/2013 z 10. októbra
2013.
Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:
«Podaniami zo dňa 30. septembra 2013 a 01. októbra 2013 som vzniesla námietky
zaujatosti na sudcu, ktorý vec pred Okresným súdom Žilina prejednáva a má vo veci
rozhodnúť.
Prvá námietka zo dňa 30. septembra 2013 sa týka skutočností, ktoré som vyzistila
telefonickým dopytom kancelárie súdneho oddelenia a výrokmi protistrany...
Z vyjadrenia konajúceho sudcu k námietke vyplýva, že hodnotí moju kritiku ako
znevažovanie jeho osoby, pričom ho mám znevažovať aj pred inými osobami. Na tom sa má
podieľať aj môj právny zástupca, s ktorým som si vytvorila z osoby sudcu cieľ útokov. ...
Krajský súd Žilina o námietkach rozhodol uznesením spis. zn. 10NcC/411/2013
zo dňa 10. októbra 2013 tak, že konajúci sudca nie je vylúčený z prejednávania veci. ...
Konajúci sudca sa po oboznámení sa s námietkami predpojatosti vyjadruje k mojej
osobe a osobe môjho právneho zástupcu: „Subjektívne názory vyslovené odporkyňou,
vychádzajú, podľa zákonného sudcu aj z konania jej právneho zástupcu JUDr. Štefana
Buchu. Obaja v danej veci opätovne znevažujú osobu zákonného sudcu, vyhľadávajú rôzne
príčiny pre iniciovanie disciplinárnych konaní a vytvorili si z osoby sudcu cieľ ich útokov.
Samotná odporkyňa sa aj pred inými osobami znevažujúco vyjadruje o osobe sudcu, pričom
podania takéhoto charakteru jej pripravuje právny zástupca, uvádzajúc ich ako podania
odporkyne. O uvedenom svedčí iniciované disciplinárne konanie, pričom doposiaľ však ani
minister spravodlivosti SR, ani predseda súdu, či iné oprávnené osoby nepodali návrh
na disciplinárne konanie, Vyslovil názor, že paranoidné predstavy odporkyne a jej
právneho zástupcu vyplývajú z toho, že sami zneužívajú jeho osobu a majú obavy, že danú
situáciu by sudca nezvládol a konal voči ním zaujato.“. ...
... Krajský súd Žilina napádaným rozhodnutím porušil právo odporkyne konať pred
nestranným súdom tým, že konajúceho sudcu nevylúčil z konania, hoci sú tu zjavné dôvody
na jeho vylúčenie. Zároveň odporkyni odoprel právo konať pred súdom tým, že zjavne
nesprávne posúdil prekážku rei iudicatae a neposudzoval všetky skutočnosti a otázky
predložené v konaní o námietke predpojatosti odporkyňou.
Aby som pred súdom obránila môj právny názor a vyhla sa uhlu pohľadu ako osoby,
ktorá neprávom útočí na konajúceho sudcu, poukazujem na tieto skutočnosti týkajúce sa
lehoty pre rozhodnutie.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne rozhodnutie a prerokovanie
veci nestranný súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského
súdu Žilina spis. zn. 10NcC/411/2013 zo dňa 10. októbra 2013 bolo porušené.
2. Sťažovateľke súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší
súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu č..., a to do
troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
V závere sťažnosti sťažovateľka uviedla:
„Vzhľadom na skutočnosť, že môj právny zástupca je toho času dlhší čas
práceneschopný a nebolo v jeho silách dokončiť a precizovať toto podanie, po skončení
jeho práceneschopnosti bude toto podanie doplnené a precizované. Zároveň bude doložené
aj plnomocenstvo.“
II.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že
preskúmal námietku zaujatosti zákonného sudcu, ktorú vo veci sp. zn. 12 C 197/2004
vzniesla sťažovateľka, ktorá v konaní vystupuje na strane odporcu. Námietku odôvodnila
tým, že:
«... navrhovateľka 1/ odporkyni... oznámila, že je zastúpená advokátkou kanceláriou,
kde jej spoločník je bývalý sudca z Čadce, ktorý má na súde známosti, preto odporkyňa spor
prehrá,
... odporkyňa dňa 30. 9. 2013 telefonicky kontaktovala kanceláriu súdu, kde jej bolo
oznámené, že zákonný sudca nepredložil jej procesné podania na odvolací súd ani po 112
dňoch, pričom „lehota na predloženie spisuje 30 dní bez výnimky“,
... vo veci chce zákonný sudca dňa 3. októbra 2013 pojednávať, hoci vydal uznesenie,
ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom a od júna ho nepredložil nadriadenému súdu,
hoci iné súdy, pokiaľ o odvolaní nerozhodne odvolací súd, vo veci nepojednávajú...
Na rozsiahle námietky odporkyne proti doplneniu znaleckého dokazovania o určenie
hodnoty stavebných prác a zhodnotenia nehnuteľnosti súd nereflektoval, hoci
na nelogickosť doplnenia znaleckého posudku poukazovala nie čestným prehlásením,
neoveriteľnými tvrdeniami, ale zdôraznením rozpornosti medzi výpoveďami navrhovateľov,
obsahom spisu a inými dosiaľ vykonanými dôkazmi...
Napriek týmto závažným skutočnostiam súd umožnil navrhovateľom nadiktovať
otázky pre znalkyňu a určiť si bez jediného dokladu, faktúry alebo stavebného denníka
nielen obdobie stavebných prác, ale ich rozsah a nariadil znalkyni oceniť stavebné práce
tak, ako to navrhovatelia uviedli, zatiaľ čo dôkazy, ktoré sú v prospech odporkyne, súd
očividne prehliada. Za neospravedlniteľné z tejto spojitosti považuje odporkyňa skutočnosť,
že súd nerešpektuje procesné predpisy. Ako účastníčka konania má teda mizivú až žiadnu
nádej, že súd rozhodne nezaujato a spravodlivo. Sudca sa musí nielen javiť nezaujatý, ale
musí sa aj správať tak, aby nevzbudzoval pochybnosti o jeho nezaujatosti a nestrannosti.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú u nej vzbudené dôvodné obavy ohľadne nestrannosti
a nezaujatosti zákonného sudcu...
Zákonný sudca JUDr. Vladimír Kozáčik vo vyjadrení k vznesenej námietke uviedol,
že nevzhliada objektívne dôvody pre vylúčenie svojej osoby z prejednania a rozhodnutia
veci. Pokiaľ nepredložil spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o odvolaní, jednalo sa
o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o znalečnom, pri ktorom, podľa ust, § 374 ods. 4
O. s. p., môže odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa následne
považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa. ...
Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania zo dňa 23. 9. 2013, súd už uznesením č. k.
12C/197/2004-124 zo dňa 5. 12. 2007 rozhodol o prerušení konania do právoplatného
ukončenia dedičského konania po M. U..., avšak práve z dôvodov uvádzaných odporkyňou.
Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 5Co/9/2008-132 napadnuté uznesenie zrušil a uložil
prvostupňovému súdu povinnosť konať.
Subjektívne názory vyslovené odporkyňou, vychádzajú, podľa zákonného sudcu aj
z konania jej právneho zástupcu JUDr. Štefana Buchu. Obaja v danej veci opätovne
znevažujú osobu zákonného sudcu, vyhľadávajú rôzne príčiny pre iniciovanie
disciplinárnych konaní a vytvorili si z osoby sudcu cieľ ich útokov... O uvedenom svedčí
iniciované disciplinárne konanie, pričom doposiaľ však ani minister spravodlivosti SR, ani
predseda súdu, či iné oprávnené osoby nepodali návrh na disciplinárne konanie. Vyslovil
názor, že paranoidné predstavy odporkyne a jej právneho zástupcu vyplývajú z toho, že
sami zneužívajú jeho osobu a majú obavy, že danú situáciu by sudca nezvládol a konal voči
ním zaujato...
Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) skúmal, či sú dané
dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci v zmysle § 14
ods. 1 O. s. p...
Subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa zároveň musí podriadiť prísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Tu sa uplatňuje teória zdania v tom zmysle, že
spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná.
To znamená, že sudca musí nielen byť subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj
objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že
čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky
vylučuje ako sudcu nestranného. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť totiž sudca
vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj
napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda
nezávisle a nestranne.
Primárne je zo strany nadriadeného súdu nevyhnutné zdôrazniť, že dôvodmi na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej
veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Pokiaľ teda odporkyňa namieta konkrétne
procesné úkony zákonného sudcu (nepredloženie procesných podaní, nariadenie a rozsah
nariadeného znaleckého dokazovania, formovanie otázok znaleckého dokazovania,
nevyhovenie dôkazným návrhom odporkyne, nepredloženie odvolania), tieto skutočnosti
môžu predstavovať odvolacie námietky, v žiadnom prípade však nemôžu byť predmetom
posudzovania v rámci rozhodovania o inštitúte ne/zaujatosti zákonného sudcu, ktorého
zmyslom nie je prieskum vecnej správnosti rozhodovania, ale výlučne prieskum okolností
svedčiacich o pomere sudcu k veci, účastníkovi konania alebo jeho zástupcovi. Dôsledkom
podania nenáležitej námietky zaujatosti je v zmysle ustanovenia § 15a ods. 5 O. s. p. to, že
súd na takúto námietku zaujatosti neprihliada.
Nakoľko však obsah predmetnej námietky zaujatosti do určitej miery presahuje
do oblasti posudzovania (predovšetkým objektívnej stránky) nestrannosti zákonného sudcu,
podrobil nadriadený súd vznesenú námietku v nevyhnutnom rozsahu vecnému prieskumu.
Aplikujúc pritom v tejto spojitosti vyššie opísané východiská, dospel k záveru, že v súdenej
veci žiadny kvalifikovaný subjektívny vzťah sudcu k veci preukázaný (resp. ani len tvrdený)
nebol. Vo vzťahu k účastníkom konania, resp. ich právnemu zástupcovi je námietka
založená na údajnom vyjadrení navrhovateľky 1/ o prepojení... cez bývalého
(nekonkretizovaného) sudcu Okresného súdu Čadca. Uvedené však ostáva len neovereným
tvrdením odporkyne, zďaleka nedosahujúcim intenzitu nevyhnutnú pre zásah do ústavnej
zásady zákonného sudcu. Obava z nedostatku nestrannosti sa musí zakladať na
objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach, akceptovanie takéhoto
„argumentu“ by viedlo k nežiadúcej manipulácii s inštitútom zákonného sudcu.
Ani z hľadiska požiadavky objektívnej nestrannosti sudcu - predovšetkým z pohľadu
vedenia sporovej veci a namietaných procesných úkonov - nemožno nájsť relevantnú
okolnosť potrebnú na vylúčenie zákonného sudcu. Nemožno v tejto spojitosti zo strany
krajského súdu nepoznamenať, že súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je
právo účastníka konania, aby súd rozhodol v súlade s jeho subjektívnymi predstavami, resp.
preberal a postupoval v zmysle jeho procesných návrhov. ... je potrebné upriamiť...
pozornosť na znenie príslušných ustanovení procesného predpisu, konkrétne § 209 ods. 2
O. s. p., v zmysle ktorého, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa
nerozhodol vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí len, ak by bez rozhodnutia o odvolaní súdu prvého stupňa nemohol
pokračovať v konaní. Taktiež postup zákonného sudcu v plnej miere zodpovedá zneniu §
139 ods. 2 veta tretia O. s. p., podľa ktorého o znalečnom súd rozhoduje až po vykonaní
dôkazu. Pokiaľ teda o znalečnom už rozhodol vyšší súdny úradník, v plnej miere v súlade s
právnym poriadkom (§ 374 ods. 4 O. s. p.), je postup zákonného sudcu, ktorý o odvolaní
rozhodne až po vykonaní príslušného dôkazu - znaleckého posudku - a to jeho prednesením
znalcom ústne na pojednávaní v rámci výsluchu alebo oboznámením sa súdu a účastníkov
na pojednávaní s obsahom znaleckého posudku jeho prečítaním, resp. prečítaním jeho
zásadných častí. Takýmto spôsobom sa prvostupňový súd vyhne predčasnému rozhodnutiu,
ktoré by viedlo k tomu, že by nemohol reagovať na prípadnú neúplnosť, neúčelnosť,
nekvalitnosť konkrétneho posudku (namietaného samotnou odporkyňou) eventuálne
nepriznaním/krátením odmeny znalcovi. Zároveň by vydanie takéhoto (predčasného)
rozhodnutia z uvedených dôvodov viedlo len k jeho zrušeniu odvolacím súdom.
Presvedčivým je tiež právny názor zákonného sudcu vo vzťahu k návrhu na prerušenie
predmetného konania.
V spojitosti s poukazom odporkyne na potencionálne následky (vznik odôvodnených
pochybností v očiach účastníka konania) útočnej kritiky (v predmetnom prípade
predovšetkým v podobe návrhu na disciplinárne konania voči zákonnému sudcovi
a opakované vznášanie námietok jeho zaujatosti) v zmysle záverov aplikačnej praxe
Ústavného súdu, je potrebné uviesť, že ohľadne odporkyňou vznesenej útočnej kritiky už
nadriadený krajský súd rozhodoval a zákonného sudcu nevylúčil (7NcC/16/2010). Platí
preto prekážka rozhodnutej veci a opätovné prehodnocovanie tých istých skutočností by
bolo neprípustným zasahovaním do už ustálených právnych pomerov, v rozpore s princípom
právnej istoty.
Z uvedených dôvodov nadriadený súd nevylúčil JUDr. Vladimíra Kozáčika
z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.»
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných
súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať
ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou
ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Sťažovateľka v sťažnosti ústavnému súdu namietala, že krajský súd tým, že nevylúčil
z prerokúvania a rozhodnutia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
12 C 197/2004 sudcu Vladimíra Kozáčika, porušil je základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Podľa názoru ústavného súdu treba závery krajského súdu jednoznačne akceptovať.
Napadnuté uznesenie nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo
aplikačnej svojvôle a sťažovateľkou uvedená argumentácia v sťažnosti ústavnému súdu
nebola spôsobilá vyvolať pochybnosť o neudržateľnosti napadnutého rozhodnutia
z ústavného hľadiska. Odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa všetky požiadavky
vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo výroku aj
v odôvodnení rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva
z výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. februára 2014