Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 57/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť F. K., zastúpeného advokátom JUDr. Radimom Komkom,

Advokátska kancelária, Hlavná 27, Prešov, vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným riaditeľstvom Policajného zboru

v Prešove, odborom kriminálnej polície v trestných konaniach vedených pod ČVS: OUV-

-2001, ČVS: OUJP-1275/10-2002 a ČVS: OUV-467/01-PO-97 a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. K. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2013 doručená sťažnosť F. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, odborom kriminálnej

polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo polície v Prešove“) v trestných konaniach vedených

pod ČVS: OUV-358/20-PO-2001, ČVS: OUJP-1275/10-2002 a ČVS: OUV-467/01-PO-97

(ďalej aj „označené trestné konania“).

2. Z obsahu sťažovateľom podanej sťažnosti vyplýva, že opatreniami Okresného

súdu Prešov sp. zn. Nt 1176/2000 z 11. júla 2000, sp. zn. Nt 1061/2003 z 5. marca 2003

a sp. zn. Nt 1211/1997 z 18. augusta 1997 bol ustanovený za obhajcu ex offo v označených

trestných konaniach. Vo všetkých označených trestných konaniach bolo trestné stíhanie

zastavené už v priebehu prípravnej fázy trestného konania, v dôsledku čoho vznikol

sťažovateľovi ako ustanovenému právnemu zástupcovi jednotlivých obvinených nárok

na preplatenie trov obhajoby, o ktorých mali rozhodnúť vyšetrovatelia Policajného zboru,

a to vtedajšieho Okresného úradu vyšetrovania v Prešove a Okresného úradu justičnej

a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, ktorí ako orgány

činné v trestnom konaní rozhodli svojimi rozhodnutiami o zastavení trestného stíhania.

Sťažovateľ teda dôvodí, že „... na základe opatrení Okresného súdu Prešov bol u

jednotlivých obvinených ustanovený za obhajcu podľa , a to v prípadoch nutnej

obhajoby. Keďže dôvody povinnej obhajoby sú stanovené autoritatívnym rozhodnutím

zákonodarcu, je aj následné ustanovenie obhajcu ex offo založené jednostranným

rozhodnutím súdu (opatrenie). Vzťah štátu a obhajcu je teda založený jednostranným

rozhodnutím, pričom nárok obhajcu na odmenu a na náhradu hotových výdavkov vzniká už

okamihom poskytnutia právnej pomoci a sú následne rozhoduje o rozsahu poskytnutej

právnej pomoci, v závislosti na tom aj o výške odmeny a náhrade hotových výdavkov.“.

V ďalšom sťažovateľ poukazuje na to, že do súčasnej doby mu neboli v označených

trestných konaniach uspokojené jeho nároky, trovy povinnej obhajoby, a to v ostatnom ani

po predbežnom prerokovaní ním uplatnených nárokov na Ministerstve vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) postupom podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

3. Sťažovateľ v podstatnom prezentoval právny názor, z ktorého vyplýva, že

„... obhajca môže najskôr podať návrh na rozhodnutie o výške odmeny po vykonaní úkonu

právnej pomoci a príslušný orgán činný v trestnom konaní môže rozhodnúť o takomto

podanom návrhu obhajcu až po právoplatnom skončení trestného stíhania. Trestný

poriadok, ani ďalšie iné právne normy neobsahujú ... žiadne ustanovenie, do kedy je takýto

návrh možné podať. Lehotou stanovenou pre príslušný orgán činný v trestnom konaní pre

možnosť najskoršieho rozhodnutia o návrhu pritom nie je obhajca vôbec viazaný. Táto

argumentácia vyplýva v rámci súdnej praxe aj z uznesenia bývalého Vyššieho vojenského

súdu Trenčín zo 4. 3. 2003, sp. zn. . Z odôvodnenia tohto uznesenia taktiež

vyplýva, že v právnom poriadku Slovenskej republiky nie je stanovená lehota, v ktorej môže

najneskôr obhajca návrhom uplatniť voči štátu svoj nárok vyplývajúci z trestno-procesného

vzťahu na odmenu. Predmetný návrh, ktorý je v takomto prípade podmienkou pre priznanie

majetkového práva zo strany príslušného štátneho orgánu (ktorý právoplatne rozhodol vo

veci - vyšetrovací orgán, prokurátor, súd), je inštitútom trestného práva procesného, a

preto sa na lehotu pre jeho podanie vzťahujú výlučne ustanovenia , a nie

aj ustanovenia Občianskeho, resp. o premlčaní. Z uvedeného potom

logicky vyplýva, že ani nemôže do podania takéhoto návrhu obhajcom dôjsť k premlčaniu

práva podať takýto návrh.“. V nadväznosti na tento svoj prezentovaný názor tvrdí, že „... je

neakceptovateľné a ničím neospravedlniteľné, aby konanie o návrhu na priznanie odmeny

za úkony právnej pomoci vykonané v súvislosti s obhajobou v trestnej veci u jednotlivých

obvinených, nebolo ani po viac ako 11 rokoch (obv. ml. P. J.), 7 rokoch (obv. D. L.) a 16

rokoch (obv. J. P.) rozhodnutím štátneho orgánu priznané. Je potrebné preto dospieť k

záveru, že doterajším postupom Okresného riaditeľstva PZ, Odboru kriminálnej polície

Prešov v jednotlivých troch konania došlo k zbytočným a neprimeraným prieťahom a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“.

4. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo F. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v

či. 48 ods. 2 SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného riaditeľstva PZ v Prešov, Odbor kriminálnej polície v konaní vedenom pod ČVS:

OUV-358/20-PO-2001, ČVS: OUJP-1275/10-2002 a ČVS: OUV-467/01-PO-97 porušené

bolo.

2. Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície v konaniach

vedených pod ČVS: OUV-358/20-PO-2001, ČVS: OUJP-1275/10-2002 a ČVS: OUV-

467/01-PO-97 prikazuje ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. F. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 4.500 Eur, ktoré mu je

Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR a Okresného riaditeľstvo PZ v Prešove ...

povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne...

4. Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR a Okresné riaditeľstvo PZ

v Prešov,... sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný

súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

7. Ešte predtým, ako sa ústavný súd začne zaoberať ústavným prieskumom

namietaných skutočností, je vždy povinný preskúmať procesné náležitosti sťažnosti. Z toho

vyplýva, že iba v prípade, ak sťažnosť spĺňa všetky zákonom ustanovené formálne

náležitosti a zároveň neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, sa ňou môže zaoberať aj z hľadiska jej vecnej stránky. Jedným

zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa , resp. podľa

ako prostriedku ochrany (alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd, je zásada subsidiarity.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci

nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci

v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 ().

8. To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy,

ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho práv poskytuje. V opačnom prípade je sťažnosť neprípustná. Súčasťou

doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity

právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každý, kto

namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany

a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci,

ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (). Inými

slovami, ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne pripomína, že nie je alternatívou ani

mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov

(, ).

9. Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že sťažovateľ v ostatnom si na základe

uplatnil svoje nároky na preplatenie trov povinnej obhajoby,

pričom ministerstvo vnútra vo svojom stanovisku zo 7. januára 2013 konštatovalo, že

„Sekcia legislatívy a vonkajších vzťahov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

požiadala dotknutý útvar o stanovisko, z ktorého vyplýva, že vyšetrovacie spisy boli už v

zmysle platných nariadení skartované, okrem vyšetrovacieho spisu ČVS: OUJP-1275/10-

2002, v ktorom je trestné stíhanie prerušené. Následným preštudovaním uvedeného spisu

nebolo zistené, že by žiadatelia podali žiadosť o preplatenie trov obhajoby a taktiež sa v

tomto konkrétnom spise žiadatelia neuviedli ako dôkaz číslo faktúry a ani ju nezaslali.

Uznesenie o začatí trestného stíhania nebolo zrušené, ale bolo zrušené uznesenie o vznesení

obvinenia p. L., a to vyhovením sťažnosti obvineného samotným vyšetrovateľom

autoremedúrou. Z dôvodu skartácie vyšetrovacích spisov dotknutý orgán požiadal Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove o vyjadrenie, či faktúry, ktoré uviedli žiadatelia

boli preplatené. Z odpovede vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove

neeviduje žiadnu z faktúr uvedených v žiadosti žiadateľov.“. V ďalšom ministerstvo vnútra

skonštatovalo premlčanie všetkých nárokov sťažovateľa, a to tak postupom podľa zákona

č. , ako aj postupom podľa predošlého

o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom (ďalej len „“).

10. Zo znenia vyplýva, že nárok na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím..., ako aj nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku...

s príslušným orgánom podľa a 11. Podľa ak

príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich

mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

11. Zo znenia nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe

alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie

vydané v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní,... je ústredným orgánom

ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán, ktorý rozhodol

v prvom stupni. ... Podľa ak ústredný orgán neuspokojí nárok

poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať

priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

12. Sťažovateľ teda konštatuje, že doterajším postupom sa tak na okresnom

riaditeľstve polície v Prešove, ako aj na ministerstve vnútra nemohol domôcť svojich

oprávnených nárokov spočívajúcich v preplatení trov povinnej obhajoby, v dôsledku čoho

„... konanie o návrhu na priznanie odmeny za úkony právnej pomoci vykonané v súvislosti

s obhajobou v trestnej veci u jednotlivých obvinených, nebolo ani po viac ako 11 rokoch

(obv. ml. P. J.), 7 rokoch (obv. D. L.) a 16 rokoch (obv. J. P.) rozhodnutím štátneho orgánu

priznané“.

13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti

opomenul domáhať sa ochrany svojich označených práv na súde, tak ako mu táto možnosť

vyplýva z či už z predošlom období platného , alebo aj v súčasnom

období platného , v dôsledku čoho právomoc všeobecných súdov

konať a rozhodnúť o nárokoch sťažovateľa predchádza právomoci ústavného súdu konať

a rozhodnúť o ním podanej sťažnosti vrátane ochrany ním označených základných práv

a slobôd. Inými slovami, vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným

z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

14. Keďže v danom prípade sťažovateľ predtým, ako sa obrátil na ústavný súd

so sťažnosťou, nepostupoval v zmysle a nepreukázal

ani netvrdil, že by tak neurobil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona

o ústavnom súde), dospel ústavný súd k záveru, že jeho sťažnosť nie je pre nevyčerpanie

dostupných a účinných právnych prostriedkov ochrany jeho základných práv prípustná,

a preto o nej rozhodol ( v spojení s ) tak, ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, bez toho, aby sa zaoberal opodstatnenosťou

v nej uvedených námietok.

15. Nad rámec uvedeného ústavný súd taktiež poukazuje na svoj judikovaný názor,

podľa ktorého rozhodovanie o náhrade trov trestného konania vrátane rozhodovania

o odmene za obhajobu (v okolnostiach veci ex offo ustanovenému advokátovi) je

nepochybne súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní ochrany

základnému právu na súdnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže postupom, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť uvedené základné práva

(). Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva (), že

rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci

týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.

Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich takéto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zhŕňala črty svojvôle.

16. Taktiež ústavný súd poukazuje na zjavnú neopodstatnenosť medzi argumentáciou

sťažovateľa a namietaným porušením jeho práv, a to právom na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právom na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré v podstate postihujú prieťahový postup orgánu

verejnej moci pri rozhodovaní vo veci, pričom, ako vyplýva z argumentácie okresného

riaditeľstva polície v Prešove, tak aj z argumentácie ministerstva vnútra, nároku sťažovateľa

odmietli vyhovieť z bližšie uvedených dôvodov. V dôsledku toho ústavný súd poukazuje na

zjavnú neopodstatnenosť sťažovateľom predostretej argumentácie a zisteného skutkového

stavu veci vyplývajúceho z vyjadrení dotknutých orgánov verejnej moci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014