Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť P. J., zastúpeného advokátom JUDr. Rastislavom Škultétym,

Advokátska kancelária, Radlinského 578/11, Bánovce nad Bebravou, pre namietané

porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. k. VI/1 Pz 689/13-7 zo 7. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. januára 2014 doručená sťažnosť P. J. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/1 Pz 689/13-7 zo 7. novembra 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „dňa 21. mája 2001 som na okresnom súde podal

žalobu vo veci náhrady škody. Okresný súd Bánovce nad Bebravou potom rozsudkom

z 9. februára 2011, č. k. uložil povinnosť žalovanému 2/ súdnemu

exekútorovi JUDr. Jozefovi Horváthovi... zaplatiť sumu 597,90 eura s príslušným

úrokom z omeškania... a vo zvyšku žalobu zamietol.“

Sťažovateľ nespokojný s uvedeným rozsudkom Okresného súdu Bánovce

nad Bebravou podal proti nemu odvolanie, keďže nesúhlasil s právnym názorom súdu

prvého stupňa, čo sa týka právneho posúdenia časti jeho nároku, ktorého odrazom bol

zamietavý výrok.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že rozsudok napadnutý odvolaním potvrdil i odvolací súd

(Krajský súd v Trenčíne, pozn.) rozsudkom sp. zn. z 20. septembra 2012

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“). Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti analyzuje

skutkové a právne posúdenie jeho nároku a konfrontuje ho s rozhodnutiami všeobecných

súdov, pričom dochádza k záveru, že vo veci konajúce súdy nesprávne právne posúdili jeho

vec, preto bol nútený obrátiť sa na generálnu prokuratúru s podnetom na podanie

mimoriadneho dovolania. Generálna prokuratúra oznámením č. k. VI/1 Pz 689/13-7

zo 7. novembra 2013 (ďalej len „oznámenie“) jeho podnet odložila, keďže sa nestotožnila

s navrhovaným právnym posúdením sťažovateľa.

Sťažovateľ sa domnieva že postupom generálnej prokuratúry a jej oznámením došlo

k neprípustnému zásahu do jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, keď podľa názoru sťažovateľa boli splnené všetky podmienky

na podanie mimoriadneho dovolania, no napriek uvedenému generálny prokurátor

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie nepodal.

Na základe uvedeného sťažovateľ v závere svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd

rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo P. J. na súdnu a inú právnu ochranu garantovanú v článku 46

ods. 1 , aby jeho vec bola prerokovaná Najvyšším súdom

Slovenskej republiky ( ), generálnym prokurátorom Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. VI/1 Pz 689/13-7 bolo porušené.

2. P. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7537 eur (slovom

sedemtisícpäťstotridsaťsedem eur), ktoré je Generálna prokuratúra povinná vyplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. P. J. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky povinná vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. Rastislava Škultétyho

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v prvom rade považoval za potrebné poukázať na to, že sťažovateľ

v odôvodnení sťažnosti síce poukazoval aj na namietané porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), avšak do konečného návrhu – petitu označené

právo podľa dohovoru nezahrnul. Vzhľadom na uvedené ústavný súd namietané porušenie

označeného práva podľa dohovoru považoval iba za súčasť právnej argumentácie

sťažovateľa.

Sťažovateľ svojou sťažnosťou namietal porušenie svojho základného práva podľa

postupom a oznámením generálnej prokuratúry, ktorým odložila podnet

sťažovateľa na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu

pre nezistenie dôvodov na jeho podanie, pričom náležite vysvetlila dôvody takéhoto

postupu.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené

v ustanoveniach a nasl. v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). Z týchto ustanovení jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, využitie ktorého ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľa, ktoré by

bolo možné zahrnúť pod a nasl. .

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu ( a o prokuratúre

v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických

osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok,

t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie,

a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej

úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne

dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , , , ,

).

Ústavný súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou opakovane vyslovil,

že ak sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal také porušenie základného práva

alebo slobody, ktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd návrh odmietne

ako zjavne neopodstatnený (napr. , ).

Keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo (právny nárok)

na vyhovenie jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho

prokurátora, nevyužitím tohto oprávnenia generálneho prokurátora nemohlo dôjsť ani

k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa podľa , a preto

ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd o ďalších

návrhoch sťažovateľa v nej uvedených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014