Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou,

L. Novomeského 25, Pezinok, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra

2013 doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. , za účasti Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z podania a jeho príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol v procesnom postavení

odporcu účastníkom konania o zaplatenie požadovanej sumy, ktoré začalo návrhom

na vydanie platobného rozkazu z 2. novembra 2006. Okresný súd vydal vo veci platobný

rozkaz sp. zn. , proti ktorému sťažovateľ podal včas odpor. Vec bola ďalej

vedená na okresnom súde pod sp. zn. . Sťažovateľ podal 21. apríla 2010 na

okresnom súde vzájomný návrh, v ktorom žiadal od navrhovateľa vrátenie poskytnutej

zálohy na právne služby spolu s príslušenstvom.

Sťažovateľ sa opakovane nezúčastňoval pojednávaní vo veci z dôvodu

práceneschopnosti a svoju neúčasť ospravedlňoval potvrdeniami o práceneschopnosti,

okrem neúčasti na pojednávaní 22. júna 2010. Okresný súd preto prerokoval vec v zmysle

(ďalej len „OSP“) v neprítomnosti sťažovateľa

a rozsudkom č. k. -86 rozhodol vo veci v jeho neprospech. Zároveň vzájomný

návrh sťažovateľa z 21. apríla 2010 zamietol.

Na základe včas podaného odvolania sťažovateľa rozhodol krajský súd o opravnom

prostriedku rozsudkom č. k. -143 z 20. septembra 2011, ktorým zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zamietol návrh navrhovateľa z dôvodu zániku jeho

aktívnej legitimácie v spore a v časti týkajúcej sa vzájomného návrhu odporcu zrušil

rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie pre absenciu riadneho

odôvodnenia rozhodnutia.

Navrhovateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu dovolaním zo 4. novembra 2011.

Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 19. septembra 2013 dovolanie sťažovateľa

pre nedostatok procesnej legitimácie dovolateľa odmietol. Uznesenie dovolacieho súdu

nadobudlo právoplatnosť 3. decembra 2013.

K súčasnému stavu konania sťažovateľ uvádza:

„Konanie na troch stupňoch v období od 02. novembra 2006 do 03. decembra 2013

trvalo neprimerane dlho a to 7 rokov, 1 mesiac a 1 deň; dľa sťažovateľa nesplnilo

požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

V priamej príčinnej súvislosti s neprimerane dlhým súdnym konaním ako celku

sťažovateľ utrpel nemajetkovú ujmu, pričom jeho stav neistoty o výsledok konania

o vylúčenom návrhu sťažovateľa na samostatné konanie po zásahu odvolacieho Krajského

súdu v Bratislave u sťažovateľa stále trvá a to už viac ako 3 roky a 7 mesiacov.

Vec bola po právnej a skutkovej stránke nezložitá , sťažovateľ k prieťahom

neprispel , vec mala pre sťažovateľa mimoriadny význam, pričom ani ku dňu podania tejto

sťažnosti nie je právoplatne rozhodnuté o vylúčenému vzájomnom návrhu sťažovateľa.

Konanie o vylúčenom návrhu stále predbieha na Okresnom súde Bratislava III

pod č. k. , t. č. je predmetom odvolacieho konania na Krajskom súde

v Bratislave od 30. novembra 2012 .

Sťažovateľ tvrdí, že dĺžka občianskoprávneho vnútroštátneho konania na troch

stupňoch v konaní č. k. v trvaní 7 rokov, 1 mesiac a 1 deň nesplnila požiadavku

primeranej lehoty. Preto s pocitom jemnej opatrnosti požaduje priznať ústavným súdom

odškodné v sume 6.500,- € titulom mu vzniknutej nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľ tvrdí, že má a požíva status poškodenej osoby a že tento status poškodenej

osoby nestratil v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd , preto sa

s dôverou obracia touto sťažnosťou Ústavný súd Slovenskej republiky zároveň zdôrazňujúc,

že jeho stav neistoty o výsledok konania o vylúčenom vzájomnom návrhu zo dňa 21. apríla

2010 vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod č. k. stále trvá, teda

trvá už viac ako 3 roky, 7 mesiacov, čo je z ústavnoprávneho hľadiska ako aj s pohľadu čl. 6

ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd pre neho neprijateľné,

neakceptovateľné a neudržateľné.

Sťažovateľ tvrdí, že konanie ako celok na troch stupňoch vzhľadom na neprimeranú

dĺžku konania nenaplnilo požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a teda v konaní došlo vinou vnútroštátnych

súdov k porušeniu základných práv sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené podľa veta prvá a porušeniu

práva sťažovateľa prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti

takto rozhodol:

„1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

podľa veta prvá a právo prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v Bratislave konaní č. k. za

účasti Krajského súdu v Bratislave v odvolacom konaní č. k. a Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní č. k. porušené boli

2. J. S. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 6.500,- € (slovom: šesťtisícpäťsto

euro), ktoré je Okresný súd Bratislava III v Bratislave spoločne a nerozdielne s Krajským

súdom v Bratislave a Najvyšším súdom Slovenskej republiky povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatností nálezu

3. J. S. priznáva úhradu trov konania v sume 269,58 € (slovom:

dvestošesťdesiatdeväť euro a 58/100 centov), ktoré je Okresný súd Bratislava III

v Bratislave spoločne a nerozdielne s Krajským súdom v Bratislave a Najvyšším súdom

Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho právnej zástupkyne advokátky

JUDr. Emílie Korčekovej , do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, ).

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie o porušení jeho práva na súdne konanie

v primeranej lehote tým, že konanie na troch stupňoch súdov trvalo od podania návrhu

na vydanie platobného rozkazu do podania sťažnosti ústavnému súdu sedem rokov, jeden

mesiac a jeden deň, čo je neprimerane dlho. Sťažovateľ namieta postup na okresnom súde

v konaní, ale označuje aj „spoluúčasť“ nadriadených súdov, kde sa spis z rôznych

procesných dôvodov nachádzal.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že vo veci návrhu na zaplatenie žalovanej sumy

rozhodol odvolací súd tak, že zamietol žalobný návrh pre nedostatok procesnej legitimácie

navrhovateľa. Vo veci vzájomného návrhu sťažovateľa bola vec vylúčená na samostatné

konanie a v súčasnosti prebieha na okresnom súde pod sp. zn. .

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že

ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej

sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv

(m. m. , ). Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym

zástupcom, advokátom.

Návrh rozhodnutia (petit) musí byť vymedzený presne, určito a zrozumiteľne

(v súlade s a 3 a v spojení s a zákona o ústavnom

súde), teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu

v uvedenej veci (napr. , , ). Ak ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní zistí, že návrh na rozhodnutie (petit) uvedené požiadavky nespĺňa,

môže takúto sťažnosť odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a to

zvlášť vtedy, ak je sťažovateľ zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom).

Ústavný súd po predbežnom preskúmaní sťažnosti sťažovateľa konštatuje

nedostatočné odôvodnenie sťažnosti, absenciu niektorých skutočností a súvislostí (najmä či

konanie sp. zn. bolo právoplatne ukončené a okolnosti vylúčenia vzájomného

návrhu na samostatné konanie) a nedoloženie všetkých relevantných príloh, čo spôsobuje

nejasnosti a nesúlad medzi petitom sťažnosti a jej obsahom. Z textu sťažnosti, z doložených

príloh a z obsahu petitu, v ktorom sťažovateľ nežiada, aby ústavný súd prikázal

porušovateľovi vo veci sp. zn. konať bez prieťahov, rezultuje záver, že konanie

o pôvodnom návrhu bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho súdu v časti,

v ktorej súd zamietol pôvodný návrh navrhovateľa. Právna neistota sťažovateľa týkajúca sa

existencie jeho záväzku proti navrhovateľovi bola teda rozhodnutím súdu už odstránená.

V tomto prípade ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej

podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti

podľa je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že

táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to,

aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na

to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ()

Sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že v súčasnosti prebieha konanie

o vzájomnom návrhu sťažovateľa, ktoré podľa textu sťažnosti bolo vylúčené na samostatné

konanie a prebieha pod sp. zn. . Sťažovateľ však v petite svoje sťažnosti

nežiada ústavný súd o vyslovenie, že v uvedenom konaní bolo porušené jeho základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, z toho dôvodu

uvedené konanie nebolo predmetom prieskumu ústavného súdu.

Ústavný súd nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne

skutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím okresného súdu, krajského

súdu ani najvyššieho súdu a sťažovateľom označeným základnými právami, a preto jeho

sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014