Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 169/2014
PDF · 151.26 KB
No categories available
III. ÚS 169/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I., zastúpených matkou M. I., právne
zastúpených advokátom JUDr. Jaroslavom Čiernym, Advokátska kancelária, Holubyho 51,
Martin, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin o námietkach v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 17 Er/3960/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. novembra 2013 doručená sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I., (ďalej len „sťažovatelia“),
pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin
(ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. 17 Er/3960/2012.
Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom
exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad, Horná 23, Banská Bystrica (ďalej
len „exekútor“), pod sp. zn. EX 1676/2012 vystupujú sťažovatelia v procesnom postavení
oprávnených. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok okresného súdu
sp. zn. 20 P/48/2011 zo 14. septembra 2011, ktorým bol E. I. (ďalej len „povinný“)
zaviazaný prispievať na výživu sťažovateľov. Dňa 17. júna 2013 podal povinný proti
exekúcii námietky, ktoré odôvodnil tým, že „si uhradil všetky záväzky voči bývalej
manželke“, čo má preukazovať spis nachádzajúci sa „na útvare Vojenskej polície Banská
Bystrica...“.
Napriek tomu, že § 50 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ukladá súdu rozhodnúť
o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia, táto lehota nebola
zo strany okresného súdu dodržaná. Z tohto dôvodu podali sťažovatelia 27. septembra 2013
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní podľa § 62 ods. 1
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú táto listom sp. zn. Spr 2163/13
zo 7. októbra 2013 vyhodnotila ako „opodstatnenú, čo do celkovej dĺžky konania“
a uviedla, že „neprimeraná dĺžka konania na rozhodnutie súdu o námietkach je však
spôsobená dlhodobo vysokým pracovným zaťažením exekučného oddelenia“. Predsedníčka
okresného súdu zároveň uviedla, že „vzhľadom k tomu, že povinný nepredložil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, bez ktorých nie je možné rozhodnúť a taktiež jeho podanie
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, bol uznesením zo dňa 03. 10. 2013 vyzvaný
na doplnenie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia“.
Podľa názoru sťažovateľov v predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,
ktoré sú spôsobené viac ako trojmesačnou nečinnosťou okresného súdu v spojení
s nerešpektovaním koncentračnej zásady vyplývajúcej z § 50 ods. 1 Exekučného poriadku,
podľa ktorej „povinný musí dôkazy na preukázanie skutočností v námietkach proti exekúcii
uviesť v zákonnej 14-dňovej lehote“.
Na základe uvedeného preto sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd rozhodol
týmto nálezom:
„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 17 Er/3960/2012 porušil
základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: 17 Er/3960/2012 sa prikazuje
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľom priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie
v sume 940,- EUR, ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu k rukám matky M. I.
Sťažovateľom priznáva spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 275,94,- EUR, ktorú je Okresný súd Martin povinný vyplatiť na účet ich právneho
zástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er/3960/2012 v súvislosti
s nerozhodnutím o námietke povinného proti exekúcii v zákonom ustanovenej lehote
vyplývajúcej z ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne.
Ústavný súd po preskúmaní všetkých relevantných okolností daného prípadu dospel
k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti. Okrem toho v danom prípade je potrebné mať na zreteli špecifický
charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach
a povinnostiach ako takých (tak ako to je v civilnom, resp. v trestnom konaní), ale ide
o vykonávacie konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach.
Ústavný súd z príloh k pripojených k sťažnosti zistil, že sťažnosť sťažovateľov
na prieťahy v napadnutom konaní bola predsedníčkou okresného súdu vybavená v zákonnej
30-dňovej lehote podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch. Dopytom na okresnom súde
ústavný súd taktiež zistil, že tento uznesením č. k. 17 Er/3960/2012-43 zo 4. decembra 2013
námietky povinného proti exekúcii zamietol a predmetné rozhodnutie bolo exekútorovi
doručené ešte 11. decembra 2013, avšak dosiaľ sa ho nepodarilo doručiť povinnému.
Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že uvedená sťažnosť splnila svoj
účel a že bola účinným prostriedkom nápravy porušovania označených práv sťažovateľov.
Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po predbežnom
prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2014