Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 169/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I., zastúpených matkou M. I., právne

zastúpených advokátom JUDr. Jaroslavom Čiernym, Advokátska kancelária, Holubyho 51,

Martin, pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Martin o námietkach v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. novembra 2013 doručená sťažnosť mal. T. I. a mal. M. I., (ďalej len „sťažovatelia“),

pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin

(ďalej len „okresný súd“) v konaní o námietkach vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom

exekútorom Mgr. Jozefom Deákom, Exekútorský úrad, Horná 23, Banská Bystrica (ďalej

len „exekútor“), pod sp. zn. EX 1676/2012 vystupujú sťažovatelia v procesnom postavení

oprávnených. Exekučným titulom je vykonateľný rozsudok okresného súdu

sp. zn. zo 14. septembra 2011, ktorým bol E. I. (ďalej len „povinný“)

zaviazaný prispievať na výživu sťažovateľov. Dňa 17. júna 2013 podal povinný proti

exekúcii námietky, ktoré odôvodnil tým, že „si uhradil všetky záväzky voči bývalej

manželke“, čo má preukazovať spis nachádzajúci sa „na útvare Vojenskej polície Banská

Bystrica...“.

Napriek tomu, že

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene

a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ukladá súdu rozhodnúť

o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia, táto lehota nebola

zo strany okresného súdu dodržaná. Z tohto dôvodu podali sťažovatelia 27. septembra 2013

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní podľa § 62 ods. 1

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorú táto listom sp. zn. Spr 2163/13

zo 7. októbra 2013 vyhodnotila ako „opodstatnenú, čo do celkovej dĺžky konania“

a uviedla, že „neprimeraná dĺžka konania na rozhodnutie súdu o námietkach je však

spôsobená dlhodobo vysokým pracovným zaťažením exekučného oddelenia“. Predsedníčka

okresného súdu zároveň uviedla, že „vzhľadom k tomu, že povinný nepredložil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, bez ktorých nie je možné rozhodnúť a taktiež jeho podanie

neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, bol uznesením zo dňa 03. 10. 2013 vyzvaný

na doplnenie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia“.

Podľa názoru sťažovateľov v predmetnom konaní dochádza k zbytočným prieťahom,

ktoré sú spôsobené viac ako trojmesačnou nečinnosťou okresného súdu v spojení

s nerešpektovaním koncentračnej zásady vyplývajúcej z § 50 ods. 1 Exekučného poriadku,

podľa ktorej „povinný musí dôkazy na preukázanie skutočností v námietkach proti exekúcii

uviesť v zákonnej 14-dňovej lehote“.

Na základe uvedeného preto sťažovatelia v petite navrhujú, aby ústavný súd rozhodol

týmto nálezom:

„Okresný súd Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom pod sp. zn.: sa prikazuje

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie

v sume 940,- EUR, ktoré je Okresný súd Martin povinný vyplatiť im do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu k rukám matky M. I.

Sťažovateľom priznáva spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho zastúpenia

v sume 275,94,- EUR, ktorú je Okresný súd Martin povinný vyplatiť na účet ich právneho

zástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. v súvislosti

s nerozhodnutím o námietke povinného proti exekúcii v zákonom ustanovenej lehote

vyplývajúcej z ustanovenia § 50 ods. 2 Exekučného poriadku.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

(, , , ). Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne.

Ústavný súd po preskúmaní všetkých relevantných okolností daného prípadu dospel

k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti. Okrem toho v danom prípade je potrebné mať na zreteli špecifický

charakter exekučného konania, ktorého predmetom nie je rozhodovanie o právach

a povinnostiach ako takých (tak ako to je v civilnom, resp. v trestnom konaní), ale ide

o vykonávacie konanie, ktorému predchádzalo rozhodovanie o právach a povinnostiach.

Ústavný súd z príloh k pripojených k sťažnosti zistil, že sťažnosť sťažovateľov

na prieťahy v napadnutom konaní bola predsedníčkou okresného súdu vybavená v zákonnej

30-dňovej lehote podľa § 65 ods. 1 zákona o súdoch. Dopytom na okresnom súde

ústavný súd taktiež zistil, že tento uznesením č. k. -43 zo 4. decembra 2013

námietky povinného proti exekúcii zamietol a predmetné rozhodnutie bolo exekútorovi

doručené ešte 11. decembra 2013, avšak dosiaľ sa ho nepodarilo doručiť povinnému.

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že uvedená sťažnosť splnila svoj

účel a že bola účinným prostriedkom nápravy porušovania označených práv sťažovateľov.

Ústavný súd preto podľa po predbežnom

prerokovaní sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2014