Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 102/2014
PDF · 128.26 KB
No categories available
I. ÚS 102/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
Pribinova 25, Bratislava, vedené pod sp. zn. Rvp 22050/2013 – sp. zn. Rvp 22064/2013,
zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária
Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 NcC 410/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 403/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 398/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 400/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 404/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 405/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 406/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 407/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 399/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 409/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 411/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 402/2013
z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 408/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 401/2013
z 31. júla 2013 a sp. zn. 5 NcC 401/2013 z 25. júna 2013 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 22050/2013 – sp. zn. Rvp 22064/2013 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude
ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 22050/2013.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a pre
nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie
a rozhodnutie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 22. októbra
2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1
a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 NcC 410/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 403/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 398/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 400/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 404/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 405/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 406/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 407/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 399/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 409/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 411/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 402/2013 z 31. júla 2013, sp. zn. 9 NcC 408/2013 z 31. júla 2013,
sp. zn. 9 NcC 401/2013 z 31. júla 2013 a sp. zn. 5 NcC 401/2013 z 25. júna 2013 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutia“) a im predchádzajúcim postupom.
II.
2. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
3. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
4. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na
spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
5. S prihliadnutím na obsah sťažností uvedených vo výrokovej časti tohto uznesenia,
z ktorého je nepochybná právna a skutková súvislosť týchto sťažností, ako aj na totožnosť
v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol
ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto
uznesenia.
II.B
6. Ústavný súd po preskúmaní predmetu sťažností vedených pod
sp. zn. Rvp 22050/2013 – sp. zn. Rvp 22064/2013, týkajúcich sa napadnutých rozhodnutí
krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru, že použitá argumentácia
sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnou argumentáciou, ktorú použila
v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd už zaoberal v uplynulom období
a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdov rozhodujúcich o námietkach
zaujatosti vznesených sťažovateľkou v prvostupňových konaniach vedených pred
okresnými súdmi, v ktorých si uplatnila svoje žalobné nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.
z o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
7. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky, ako aj totožnosť v použitej
právnej argumentácii a skutkových okolnostiach, ktoré boli podstatné pre ustálenie záverov
všeobecných súdov aj vo veľkom množstve prípadov predošlých (a tiež posudzovaných
ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľke sú nepochybne
známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobných prípadoch, ako aj vyslovený právny
názor ústavného súdu na danú právnu problematiku. A keďže v rozsahu použitej zásadnej
argumentácie sťažovateľky k v bode 1) namietaným rozhodnutiam krajského súdu sa táto
nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je aj v prípade týchto
sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavný súd plne stotožňuje s dôvodmi svojich
predchádzajúcich rozhodnutí (napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn.
I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013, sp. zn. III. ÚS 350/2013 z 18. júla 2013, sp. zn.
III. ÚS 534/2013 z 29. októbra 2013, sp. zn. II. ÚS 87/2014 z 30. januára 2014...), ktoré
skončili odmietnutím rovnakých, resp. podobných sťažností sťažovateľky z dôvodov tam
uvedených. Ústavný súd v posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené
právne názory, a preto v podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia,
v dôsledku čoho pristúpil k odmietnutiu týchto sťažností pre nedostatok svojej právomoci
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
8. Ústavný súd zároveň zvýrazňuje, že nemohol prehliadnuť predovšetkým
„hmotnoprávne“ aspekty tvoriace nosné dôvody podaných súdnych žalôb v konaní pred
všeobecnými (exekučnými) súdmi v kontexte s už právoplatnými rozhodnutiami súdov
(všeobecných i ústavného), ktoré sa týkali množstva podobných prípadov súvisiacich s tým
istým účastníkom, a to spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto sú pre všetkých
zainteresovaných už notorietou, preto nie je potrebná ich konkretizácia. Vzhľadom na tieto
skutočnosti vyvstáva aj otázka, aký význam a efektivitu má pre sťažovateľku tento postup,
keďže aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je nevyhnutné ako
predpoklad možnosti obrátiť sa na tento medzinárodný súdny orgán vyčerpať právny
prostriedok nápravy na národnej úrovni, pokiaľ sa javí z materiálneho hľadiska
v obdobných prípadoch ako neefektívny.
9. V závere ústavný súd poznamenáva, že právny zástupca sťažovateľky aj takýmto
spôsobom zahlcuje ústavný súd podaniami, o ktorých je/musí si byť už dopredu vedomý, že
nebudú v konaní pred ústavným súdom vzhľadom na rovnaký spôsob ich vybavenia
v predošlom období úspešné, a ktorých spracovanie z hľadiska časového a kapacitného
bráni ústavnému súdu venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú pozornosť, dokonca i jeho
zásah. Takýto postup advokátskej kancelárie ústavný súd vníma len ako snahu o získanie
materiálnych prostriedkov (odmeny) bez ohľadu na to, či taký postup zákon umožňuje, a je
to porušením buď zákonných, alebo etických povinností advokáta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. marca 2014