Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 188/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa

čl. 47 Charty základných práv Európskej únie postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa

a jeho uznesením sp. zn. z 18. januára 2012 a postupom Krajského súdu

v Prešove a jeho uznesením sp. zn. z 20. augusta 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na účinný

prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie (ďalej len „charta“) Okresného súdu Stará Ľubovňa a jeho uznesením

sp. zn. z 18. januára 2012 (ďalej aj „uznesenie okresného súdu“)

a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením

sp. zn. z 20. augusta 2012 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a v rámci svojej činnosti

poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s dlžníkom úver, ktorý bol povinný vrátiť

podľa podmienok dojednaných v úverovej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, jeho pohľadávka voči sťažovateľke sa

stala splatnou a v nadväznosti na podmienky dojednané v úverovej zmluve obsahujúcu tzv.

rozhodcovskú doložku bolo sťažovateľkou začaté rozhodcovské konanie pred ňou

zvoleným rozhodcovským súdom. Následne bola na základe rozhodcovského rozsudku

vydaného v tomto konaní začaté exekučné konanie. V priebehu exekučného konania bolo

uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v sťažovateľkou

napadnutom konaní rozhodnuté o zastavení prebiehajúceho exekučného konania. Krajský

súd na odvolanie sťažovateľky svojím rozhodnutím potvrdil napadnuté uznesenie okresného

súdu ako vecne správne.

Sťažovateľka v predostretej argumentácii atakuje právne závery vyplývajúce

z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť

z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení príslušných

právnych predpisov na predmetnú právnu vec sa vzťahujúcich a zároveň poskytuje

ústavnému súdu vlastnú interpretáciu právnych predpisov vzťahujúcich sa na uvedené

konania.

V doplnení sťažnosti doručené ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vo veci Banif Plus Bank

Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má vyplývať,

že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny

súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby

mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich

právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti vo

všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex offo

nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať ich,

aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel ustanovujú

vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základného práva podľa , práva podľa

ods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 47 charty postupom a uznesením okresného súdu

a postupom a uznesením krajského súdu v uvedenom konaní, zruší označené uznesenia

okresného súdu a uznesenie krajského súdu, vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie

a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu označených práv postupom okresného súdu

v označenom konaní a napadnutým uznesením okresného súdu

V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresného súdu a ním vydaného uznesenia o zastavení

exekúcie, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti tomuto

uzneseniu bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj

využila. Označené uznesenie okresného súdu, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý

vydaniu rozhodnutia predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.

S prihliadnutím na to bolo preto potrebné túto časť sťažnosti odmietnuť pre nedostatok

právomoci ústavného súdu podľa .

2.2 K časti sťažnosti namietajúcej porušenie označených práv postupom

a označeným uznesením krajského súdu sp. zn. z 20. augusta 2012

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka podala viacero takmer

identických sťažností, ktoré boli ústavným súdom zaregistrované pod viacerými spisovými

značkami Rvp.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol.

Ako už bolo uvedené, sťažovateľka podala viaceré takmer identické sťažnosti

smerujúce proti tomu istému porušiteľovi – krajskému súdu, ktorými napádala totožné

uznesenia krajského súdu, ktoré sa líšili len rozsahom označených práv, ktorých porušenie

namieta, (čiastočne sa prekrývali), a čiastočne rozšírenou argumentáciou, konkrétne ústavný

súd zistil, že o sťažnosťou napadnutom uznesení krajského súdu sp. zn.

z 20. augusta 2012 ústavný súd už rozhodol uznesením sp. zn.

z 29. januára 2014, čo zakladá prekážku už rozhodnutej veci.

Z uvedeného dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu neprípustnosti vyplývajúceho z

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2014