Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. K. a H. K., vo veci namietaného porušenia práv podľa čl.

2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144 ods. 1

a c ods. 1 , práv podľa , a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 3 ods. 1, čl. 11 ods. 1, čl. 36 ods. 1, čl. 37

ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. a sp. zn. z 23. apríla 2013

a rozhodnutiami Centra právnej pomoci v Košiciach sp. zn. z 27. júna 2013

a sp. zn. a sp. zn. z 28. júna 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. K. a H. K. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2013 doručená sťažnosť V. K. a H. K. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa čl.

127 ods. 1 (ďalej len „“) vo veci namietaného porušenia

práv podľa čl. 2 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 41 ods. 1 a 4, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2, čl. 144

ods. 1 a c ods. 1 , práv podľa , a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „protokol“), čl. 3 ods. 1, čl. 11 ods.

1, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 2 a 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp.

zn. a sp. zn. z 23. apríla 2013 a rozhodnutiami Centra

právnej pomoci v Košiciach (ďalej len „centrum právnej pomoci“ ) sp. zn.

z 27. júna 2013 a sp. zn. a sp. zn. z 28. júna 2013.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že Krajský súd v Košiciach

(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -187 z 2. mája 2012 zamietol návrh

sťažovateľa na pripustenie jeho vstupu do konania. Obdobne krajský súd uznesením

č. k. -188 z 2. mája 2012 zamietol návrh sťažovateľky na pripustenie jej

vstupu do konania. Sťažovatelia obe rozhodnutia krajského súdu napadli odvolaním,

o ktorom rozhodoval najvyšší súd tak, že uznesením sp. zn. z 23. apríla 2013

napadnuté rozhodnutie krajského súdu č. k. -187 potvrdil a uznesením

sp. zn. z 23. apríla 2013 napadnuté rozhodnutie krajského súdu

č. k. -187 potvrdil.

Sťažovatelia predmetné rozhodnutia najvyššieho súdu napadli dovolaním, o ktorých

doteraz najvyšší súd nerozhodol.

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti uviedli, že „Podaním zo dňa 16. 6. 2013 Sťažovateľ 1/

CPP Košice požiadal o ustanovenie právneho zástupcu ex-offo vo vecí podania dovolania

voči rozhodnutiu NS SR zo dňa 23. 4. 2013, sp. zn. a zároveň CPP z dôvodu

plynutia dovolacej lehoty požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Rovnako aj

Sťažovateľka 2/ podaním zo dňa 16. 6. 2013 požiadala CPP Košice o ustanovenie právneho

zástupcu vo veci podania dovolania...

Rozhodnutím zo dňa 28. 6. 2013, sp. zn. 5666/13, Sťažovateľovi 1/ CPP Košice nárok

na právnu pomoc nepriznalo z dôvodu, že nie je možné vylúčiť zjavnú bezúspešnosť sporu...

Zároveň, rozhodnutím zo dňa 28. 6. 2013, sp. zn. , CPP Košice

Sťažovateľovi 1/ nepriznalo nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že

vo veci rozhodlo rozhodnutím vo veci samotnej žiadosti...

Vo veci Sťažovateľky 2/, dňa 10. 7. 2013... jej bolo doručené rozhodnutie CPP zo dňa

27. 6. 2013..., ktorým CPP konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavilo,

sp. zn. ...

Sťažovateľ 1/ podaním zo dňa 23. 7. 2013 napadol rozhodnutie CPP zo dňa 28. 6.

2013, sp. zn. 5666/2013 odvolaním... Zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v tomto odvolacom konaní. Žalobu o preskúmanie rozhodnutia zo dňa 28. 6. 2013, sp. zn.

5666/13-PP Sťažovateľ 1/ nepodal, nakoľko, vzhľadom na uplynutie dovolacej lehoty, sa

nejednalo o účinný opravný prostriedok, využitím ktorého by bolo možné dospieť k náprave.

Sťažovateľka 2/ podaním zo dňa 23. 7. 2013 napadla rozhodnutie CPP zo dňa 27. 6.

2013, sp. zn. 5669/13 odvolaním... Zároveň požiadala o ustanovenie právneho zástupcu

v tomto odvolacom konaní. O odvolaní Sťažovateľa 1/ zo dňa 23. 7. 2013 nie je rozhodnuté.

O odvolaní Sťažovateľky 2/ zo dňa 23. 7. 2013 nie je rozhodnuté. Rozhodnutím

zo dňa 22. 8. 2013, sp. zn. , CPP zastavilo konanie o nároku na poskytnutie

právnej pomoci v odvolacom konaní voči rozhodnutiu sp. zn. zo dňa 27. 6.

2013...

Z dôvodu právnej istoty Sťažovateľ 1/ podaním zo dňa 12. 7. 2013… a Sťažovateľka

2/ podaním zo dňa 12. 7. 2013… formálne uplatnili voči odvolacím rozhodnutiam laicky

spísané dovolania…“.

Sťažovatelia sú toho právneho názoru, že postupom a rozhodnutiami najvyššieho

súdu, ako aj postupom a rozhodnutiami centra právnej pomoci došlo k porušeniu ich

označených základných práv.

3. Na základe uvedeného sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd nálezom rozhodol

tak, že vysloví porušenie v bode 1 uvedených práv uzneseniami najvyššieho súdu

sp. zn. a sp. zn. z 23. apríla 2013 a rozhodnutiami centra

právnej pomoci sp. zn. , sp. zn. z 28. júna 2013

a sp. zn. z 27. júna 2013, zruší napadnuté rozhodnutia a prizná sťažovateľom

primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Princíp subsidiarity zakotvený v znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými

sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti

domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych

prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané porušenie niektorého

zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu

na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale

úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné

súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) (, ).

6. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

7. Podstatou námietok sťažovateľov je právne posúdenie postupu a následného

rozhodnutia najvyššieho súdu najmä z hľadiska rešpektovania ich práva na súdnu ochranu,

na spravodlivé súdne konanie a z nich vyplývajúce ďalšie nimi označené práva, v dôsledku

porušenia ktorých sa domáhali ako v konaní pred ústavným súdom, tak aj podaním

dovolania najvyššiemu súdu z 12. júla 2013 (pozri prílohy č. 20 a č. 21 predložené

sťažovateľmi spolu so sťažnosťou, pozn.). Navyše námietka, že súd rozhodol o odvolaní

(„... bez toho, aby nám umožnil uplatniť naše základné právo na právnu pomoc v konaní

o ktorú sme v súlade s usmernením súdu požiadali...“), ktorú sťažovatelia uplatnili

v sťažnosti podanej ústavnému súdu, je zároveň aj dovolacím dôvodom podľa § 237

písm. f) .

8. Ak sa sťažovatelia za tejto situácie domáhali svojho práva jednak na dovolacom

súde a zároveň aj na ústavnom súde, musela byť sťažnosť odmietnutá pre jej predčasnosť,

pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namietajú, bude rozhodovať dovolací

súd. K uvedenému ústavný súd dodáva, že rovnako proti rozhodnutiam centra právnej

pomoci je prípustný opravný prostriedok, čo explicitne vyplýva z poučenia týchto

rozhodnutí.

9. Ústavný súd zaujal preto názor (podobne napr. ), že v prípade podania

dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná

za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto sťažnosti bude

považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu

(porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci

Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54 alebo

vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48). Obdobne

v prípade podania riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu centra právnej pomoci

je ústavná sťažnosť prípustná až po využití všetkých opravných prostriedkov.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou meritórne

nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť

podľa v spojení s .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. marca 2014