Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 205/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť M. V., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 12. decembra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 27. februára

2014 doručené podanie M. V. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť pre

porušenie zákona“. Ústavný súd podľa obsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako

sťažnosť podľa (ďalej len „“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 12. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutý

rozsudok“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 24. februára 2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že napadnutým rozsudkom okresný súd schválil

dohodu o vine a treste uzavretú 28. novembra 2013 sťažovateľom a prokurátorkou Okresnej

prokuratúry Nové Zámky, v zmysle ktorej bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov

alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c) a d)

a ods. 2 písm. c) s poukazom na , sčasti

v štádiu pokusu podľa a bol mu uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody v trvaní šesť rokov a osem mesiacov. Napadnutý rozsudok nadobudol

právoplatnosť 12. decembra 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza: „V mojej tr. veci vznikli okolnosti

neobjektívneho posúdenia skutku, tým vznikla značne chybná právna kvalifikácia, na čo

prokurátor ani súd neprihliadal. Preto som podával viackrát námietku proti postupu

vyšetrovateľa, ako aj som bol ochotný spolupracovať s príslušnými odbormi z dôvodu

nezákonných postupov príslušníkov polície, menovite G. N.– OR – PZ – NZ OKP,

k sťažnosti prikladám upovedomenie GP – SR zo dňa 20. 1. 2014, kde sa konštatuje

vybavenie mojej veci, avšak do dnešného dňa vo veci samej nebolo vôbec konané.“

Sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že samotné jeho priznanie nemôže byť

východiskom uloženia trestu, pretože malo byť preukázané hodnovernými dôkazmi. „Je

nepochybné, že vyšetrovacie spôsoby policajta, ktoré zakrývali jeho iné nezákonné konanie,

mali vpliv na moje vysoko neobjektívne zadováženie dôkazov v môj neprospech...“

Z uvedených dôvodov sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru

napadnutým rozsudkom, jeho zrušenia a vrátenia veci do prípravného konania. Zároveň

sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku a aby

bolo „prípravné konanie odňaté a prikázané inému vyšetrovaciemu oddeleniu ORP – PZ“.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V nadväznosti na citované ustanovenie ústavný súd

poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných podmienok

prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení

alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom

zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na

odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene ( ).

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. , ,

).

Ústavný súd zistil, že napadnutý rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť

12. decembra 2013, pričom sťažovateľovi bol doručený priamo na verejnom zasadnutí, teda

12. decembra 2013. Z tejto skutočnosti vyplýva, že posledným dňom na podanie sťažnosti

proti napadnutému rozsudku bol v zmysle 12. február

2014, pričom sťažnosť je datovaná 23. februára 2014 a na poštovú prepravu bola odovzdaná

24. februára 2014, t. j. zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014