Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 193/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť D. B., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práv

podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble v konaní vedenom pod

ČVS: ORP-394/VR-NR-2013 a jeho uznesením z 15. mája 2013 a postupom Okresnej

prokuratúry Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 3. júla 2013,

ako aj porušenie svojho základného práva podľa postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky a jej prípisom č. k. -4 z 22. augusta 2013,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť D. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra

2013 doručená sťažnosť D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práv podľa čl. 3, čl. 5 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru Vráble

(ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-394/VR-NR-2013

a jeho uznesením z 15. mája 2013 (ďalej aj „uznesenie obvodného oddelenia PZ“),

postupom Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom

pod č. k. -8 a jej uznesením z 3. júla 2013 (ďalej aj „uznesenie okresnej

prokuratúry“), ako aj porušenie svojho základného práva podľa

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

a jej prípisom č. k. -4 z 22. augusta 2013 (ďalej aj „prípis generálnej

prokuratúry“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že uznesením obvodného oddelenia

z 15. mája 2013 bolo podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) prerušené trestné stíhanie vedené

pre prečin ublíženia na zdraví podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a prečin výtržníctva podľa

ods. 1 písm. a) , pretože sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať

trestné stíhanie proti určitej osobe. Sťažovateľ je v trestnom konaní v postavení

poškodeného.

Sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania, v ktorej

namietal, že vo veci nebolo vykonané „účinné“ vyšetrovanie. Prokurátorka okresnej

prokuratúry rozhodla o sťažnosti uznesením z 3. júla 2013 tak, že ju ako nedôvodnú

zamietla.

Sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) návrh, ktorým sa domáhal zrušenia právoplatného uznesenia

o prerušení trestného stíhania podľa 363 ods. 1 . Prokurátor generálnej

prokuratúry postúpil jeho podanie na vybavenie Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len

„krajská prokuratúra“).

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Tvrdím a namietam k dôvodom na zrušenie

napadnutého uznesenia to, že toto napadnuté uznesenie porušuje moje právo na účinné

vyšetrovanie garantované v čl. 13 (v spojení s čl. 3 a čl. 5) Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, nakoľko policajt (resp. policajti) nevykonal v tomto trestnom

vyšetrení účinné vyšetrovanie s tým, že nezabezpečil, resp. nezaistil všetky potrebné dôkazy,

včas nepreveril dôkladne miesto trestného činu, čo preukazujem aj dôkazom – s tým, že som

policajtovi odovzdal časť teleskopu (s ktorým ma útočníci bili), ktorý som našiel dva dni

po tom, čo ma neznámi páchatelia zbili a tvrdím a namietam, že v našom prípade títo

policajti, ktorí zaistili a preverili miesto činu si túto svoju povinnosť dôkladne nevykonali

a tvrdím, že v prípade ak by dôkladne prezreli miesto trestného činu okamžite po incidente,

tak by našli aj ďalšie dôkazy, ktoré by viedli k identifikácii páchateľov trestného činu. Ďalej

tvrdím, že policajt nevypočul svedkov, ktorých som označil vo svojom trestnom oznámení,

hoci to boli posledné osoby, ktoré ma pred napadnutím videli a mohli mať dôležité poznatky

o tomto trestnom čine.“

Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva podľa s odôvodnením, že na vybavenie jeho návrhu

bol príslušný generálny prokurátor, nie prokurátor generálnej prokuratúry.

Na tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv,

ktoré uviedol v petite, a to postupom obvodného oddelenia PZ a jeho uznesením

z 15. mája 2013, postupom okresnej prokuratúry a jej uznesením z 3. júla 2013, ako aj

postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom č. k. -4 z 22. augusta 2013,

aby zrušil označené uznesenia a priznal mu finančné zadosťučinenie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel

a účel princípu subsidiarity je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.

Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu

podľa zásad uvedených v (,

).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a práv podľa , a dohovoru postupom obvodného oddelenia PZ

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-394/VR-NR-2013 a jeho uznesením z 15. mája 2013

Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv uznesením obvodného oddelenia PZ,

ktorým bolo prerušené trestné stíhanie podľa , pretože

sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

Podľa uznesenie podľa odsekov 1 až 5 sa doručuje

obvinenému a poškodenému; obvinený a poškodený majú právo proti nemu podať sťažnosť.

O sťažnosti proti uzneseniu policajta rozhoduje prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad

zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní [ ].

Sťažovateľ je v trestnom konaní v procesnom postavení poškodeného, mal teda právo

domáhať sa preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia obvodného oddelenia podaním

sťažnosti. Sťažovateľ svojej právo využil, o jeho sťažnosti rozhodla prokurátorka okresnej

prokuratúry.

Vzhľadom na to, že existoval iný orgán, ktorý mal právomoc poskytnúť ochranu tým

právam sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

a práv podľa , a dohovoru postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením z 3. júla 2013

V tejto časti sťažnosti sťažovateľ namieta, že k porušeniu jeho práv došlo

aj uznesením okresnej prokuratúry, ktorá jeho sťažnosť zamietla. Podľa sťažovateľa neboli

pred prerušením trestného stíhania vykonané všetky úkony nevyhnutné pre objasnenie veci

a zistenie páchateľa/ov trestného činu.

Podľa obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú

právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania žiadať

prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo

iné nedostatky vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť

prokurátorovi bez meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať

a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Podľa pri výkone tohto dozoru je prokurátor

oprávnený

a) dávať záväzné pokyny na postup podľa § 197, vyšetrovanie a skrátené

vyšetrovanie trestných činov a určovať lehoty na ich vybavenie; také pokyny sú súčasťou

spisu,

b) vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania

vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné

stíhanie a riadne v ňom postupuje...

Sťažovateľ namieta postup okresnej prokuratúry a jej uznesenie z 3. júla 2013

v súvislosti so zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o prerušení trestného stíhania.

Tento procesný postup nie je rozhodnutím, ktorým sa končí trestné konanie. Uznesenie

o prerušení trestného stíhania je síce inštitút, ku ktorému možno pristúpiť vtedy, ak sa

urobili všetky úkony potrebné na zabezpečenie vykonania trestného stíhania a dosiahnutie

jeho účelu ( ), nie je však rozhodnutím, ktoré

je nezvrátiteľné. Ak pominie dôvod na prerušenie, v trestnom stíhaní sa pokračuje, o čom

rozhodne prokurátor alebo policajt uznesením ( ).

Možnosti, ktoré vyplývajú z postavenia prokurátora v prebiehajúcom trestnom

konaní, môžu mať a majú zásadný význam pre postup orgánov činných v trestnom konaní

v danej veci. Prokurátor okrem usmernenia postupu v ďalšom konaní môže záväzným

pokynom v prípade zistenia páchateľa nariadiť vznesenie obvinenia.

Sťažovateľ má stále k dispozícii právny prostriedok podľa ,

ktorým môže žiadať prokurátora o preskúmanie postupu policajta, ktorý vykonal na účely

zistenia skutočností odôvodňujúcich pokračovanie v trestnom stíhaní. V prípade

nespokojnosti s postupom prokurátora má sťažovateľ možnosť prostredníctvom podnetu

a prípadne aj opakovaného podnetu podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) žiadať o preskúmanie postupu

prokurátora.

Ústavný súd zotrváva na svojej ustálenej judikatúre, podľa ktorej podnet

a opakovaný podnet považuje podľa zákona o prokuratúre za účinný právny prostriedok

ochrany práv. Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva

vo veci Koky c. Slovenská republika z 12. 6. 2012, ústavný súd uvádza, že podľa jeho

názoru sa sťažovateľ nachádza v podstatne odlišnej situácii ako bol prípad sťažovateľa K.

(čo sa týka charakteru útoku, ktorého vyšetrovanie bolo predmetom sťažnosti pána K.,

priebehu trestného konania a v neposlednom rade spôsobu využitia dostupných právnych

prostriedkov nápravy).

Sťažovateľ podal generálnemu prokurátorovi návrh na zrušenie právoplatného

rozhodnutia vydaného v prípravnom konaní podľa .

Generálna prokuratúra upovedomila sťažovateľa prípisom z 22. augusta 2013, že jeho

podanie postúpila na vybavenie vecne a miestne príslušnej krajskej prokuratúre, ktorá

ho bude informovať aj o tom, prečo v jeho prípade neprichádza do úvahy postup podľa

.

Z obsahu prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že informovala sťažovateľa

o spôsobe vybavenia jeho návrhu postupom podľa a súčasne

posúdila jeho podanie ako podnet, ktorý postúpila na vybavenie vecne a miestne príslušnej

krajskej prokuratúre. Sťažovateľ však nevyčkal na vybavenie podnetu, resp. nepriložil

k sťažnosti prípis o vybavení tohto podnetu. Z odôvodnenia jeho sťažnosti vyplýva,

že nevyužil ani možnosť podať opakovaný podnet podľa zákon o prokuratúre. Aj z tohto

dôvodu ústavný súd považuje jeho sťažnosť za predčasne podanú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti,

ktoré počas prešetrovania vyšli najavo (§ 35 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný,

vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o prokuratúre je nadriadený prokurátor oprávnený

vydať podriadenému prokurátorovi pokyn, ako má postupovať v konaní a pri plnení úloh.

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú

sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane

tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ, m. m. , , ,

, , , ). Podnet (opakovaný podnet)

zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa ním zaoberať, vybaviť

ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky

nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto

by sa obmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriť

skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré

by účinne napomohli odstráneniu procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu

(m. m. , ). Použitie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53

ods. 1 podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany

základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. ).

Sťažovateľ nevyužil na ochranu svojich práv dostupné právne prostriedky

podľa zákona o prokuratúre. Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažovateľ má stále

k dispozícii na dosiahnutie zmeny namietaného stavu (prerušenie trestného stíhania) právne

prostriedky podľa a podľa zákona o prokuratúre, a preto jeho sťažnosť

odmietol v tejto časti ako neprípustnú (obdobne napr. ).

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

postupom generálnej prokuratúry a jej prípisom č. k. -4

z 22. augusta 2013

Sťažovateľ namieta v tejto časti porušenie svojho základného práva na inú právnu

ochranu podľa tým, že jeho návrh na postup podľa

nevybavil generálny prokurátor, ale prokurátor generálnej prokuratúry.

Podľa generálny prokurátor zruší právoplatné

rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému

predchádzalo, bol porušený zákon. Porušením zákona sa rozumie podstatné pochybenie,

ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

Podľa návrh na postup podľa

môžu podať do troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia

a) obvinený vo svoj prospech,

b) v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie,

c) poškodený v neprospech obvineného,

d) zúčastnená osoba.

Podľa ak generálny prokurátor po preskúmaní veci

na základe návrhu oprávnenej osoby uvedenej v § 364 ods. 1 nezistí dôvody na zrušenie

napadnutého rozhodnutia alebo ak uplynula lehota uvedená v § 364 ods. 1 alebo 3,

upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala.

Podľa ak návrh bol podaný neoprávnenou osobou,

generálny prokurátor nie je povinný konať; o tom takú osobu upovedomí.

Sťažovateľ 16. augusta 2013 podal generálnej prokuratúre podľa „§ 364 ods. 1

písm. c) “ mimoriadny opravný prostriedok proti uzneseniu obvodného

oddelenia PZ vydanému v prípravnom konaní a proti uzneseniu okresnej prokuratúry.

Prípisom generálnej prokuratúry bol sťažovateľ informovaný, že jeho podanie (mimoriadny

opravný prostriedok) postúpil krajskej prokuratúre ako miestne a vecne príslušnej, ktorá

ho mala „... o výsledku konania informovať, a zároveň Vám vysvetlí, prečo Vami

požadovaný postup podľa a nasl. neprichádza v tomto prípade do úvahy“.

Proti postupu krajskej prokuratúry však sťažnosť sťažovateľa nesmeruje.

Podľa § 16 zákona o prokuratúre generálny prokurátor vykonáva osobne pôsobnosť

uvedenú v § 11 a 12 a § 13 ods. 1; týmto nie je dotknutý § 9 ods. 1. V ostatných prípadoch

môže poveriť prokurátora, aby konal v jeho mene.

Medzi pôsobnosťami, ktoré generálny prokurátor vykonáva osobne, nie je uvedené

oprávnenie podľa . Z uvedeného vyplýva, že generálny

prokurátor nie je povinný osobne vybaviť návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného

poriadku, ale jeho vybavením môže poveriť iného prokurátora. V tejto súvislosti ústavný

súd poukazuje na § 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre, podľa ktorého plnenie úloh

patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora zabezpečuje generálna prokuratúra.

Podľa domáhať sa práva uvedeného v možno

len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Postup generálnej prokuratúry

vo veci sťažovateľa bol v súlade so zákonom ( ), pričom

sťažovateľ bol o tomto postupe upovedomený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd považuje sťažnosť v tejto časti za zjavne

neopodstatnenú.

Ústavný súd zistil dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom jej rozsahu podľa § 25

ods. 2 , a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014