Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 222/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť S. A., zastúpeného advokátkou

JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa , Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677, a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. A. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2014

doručená sťažnosť S. A. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným 14. marca

2014, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne

č. 7412158677.

Napriek tomu, že sťažovateľ je právne zastúpený, sám doplnil 2. apríla 2014 svoju

sťažnosť z 27. februára 2014 o ďalšie (nové) na vec sa vzťahujúce prílohy, ku ktorým

opätovne pripojil aj svoju sťažnosť z 27. februára 2014. Keďže petit sťažnosti ostal

nezmenený, ústavný súd sa zaoberal sťažnosťou tak, ako mu bola doručená 3. marca 2014

v znení jej doplnenia doručeného 14. marca 2014.

Sťažovateľ v úvode sťažnosti uvádza, že Sociálna poisťovňa „vydala spolu

6 rozhodnutí, ktorými zamietla moju žiadosť o invalidný dôchodok. Preto 6 rozhodnutí, lebo

som sa odvolával ja, alebo poisťovňa. Krajský súd Prešov a Najvyšší súd Slovenskej

republiky vždy vracali vec sociálnej poisťovni.“.

Ďalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Sociálna poisťovňa naposledy

rozhodnutím č. 7412158677 z 30. júla 2012 podľa § 70 ods. 1 a § 293ax zákona

č. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť

sťažovateľa o invalidný dôchodok z 3. februára 2011. Sťažovateľ toto rozhodnutie napadol

opravným prostriedkom (návrhom na preskúmanie súdom), o ktorom rozhodol Krajský súd

v Prešove (ďalej len „krajský súd“) tak, že ho rozsudkom sp. zn. z 25. apríla

2013 zrušil a vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 18. decembra 2013

potvrdil odvolaním Sociálnej poisťovne napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.

z 25. apríla 2013.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:

„Za roky 1993 – 1995 som dlhoval sociálnej poisťovni ako SZČO 3.180,04 €.

Sociálna poisťovňa odo mňa tento dlh vymáhala cestou exekútora. Osobne som bol

u exekútora a dňa 27. 05. 2009 som zaplatil cestou VUB dlžobu 3.870,00 € na účet

exekútora. Ten poslal sociálnej poisťovni 3.180,04 €. Sociálna poisťovňa z tejto sumy

odoslala firme R... sumu 1.837,08 € (ja neviem, prečo). Sociálna poisťovňa si nechala iba

zvyšnú sumu 1.342,96 €. Viem o tom, že v minulosti sociálna poisťovňa predala pohľadávku

voči mne firme R., čiže sociálna poisťovňa už mala peniaze, ktoré som ja dlhoval. Napriek

tomu poverila exekútora, aby vymáhal odo mňa znova tú istú sumu: teda 3.180,04 €. Z toho

potom poslala horeuvedenú sumu firme R. a sebe nechala ďalších 1.342,96 €...

Po týchto finančných transakciách medzi sociálnou poisťovňou, exekútorom a firmou

R... som požiadal 01. 02. 2011 o invalidný dôchodok, a preto sociálna poisťovňa vydávala

rozhodnutia, ktorými zakaždým porušovala moje základné ľudské právo, chránené

Slovenskej republiky, uvedené v Ústave v čl. 46 a ktoré sú predmetom aj tejto sťažnosti.“

Sťažovateľ doplnil sťažnosť o argumentáciu, v ktorej zo svojho pohľadu poukazuje

„na následok niekoľkonásobného a dlhotrvajúceho protiprávneho konania sociálnej

poisťovne, ktorým je nielen psychická trauma, ale v konečnom dôsledku psychická choroba,

na ktorú sa obaja budú musieť liečiť do konca života, teda ťažké ublíženie na zdraví.

Choroba M. A. súvisí s problémami, ktoré sociálna poisťovňa zavinila sťažovateľovi, lebo

manželka sťažovateľa v dôsledku tejto traumy taktiež dlhodobo nemala z čoho žiť a je

spoluzodpovedná za dlhy sťažovateľa. Život ohrozujúce ťažkosti, životnú a právnu neistotu

spôsobila sociálna poisťovňa aj manželke, lebo manželia zdieľali spoločný život a dodnes

v láske spolu žijú.

Telefonicky sme dňa 11. 03. 2014 zistili, že aj keď rozsudky Krajského súdu Prešov

a Najvyššieho súdu SR Bratislava, ktorými súdy rozhodli, že sťažovateľovi patrí invalidný

dôchodok, rozhodnutie o jeho priznaní nie je ešte doručované a nachádza sa na oddelení

opravných prostriedkov z dôvodu, že sa skúma obdobie, za ktoré bolo poistné zaplatené.

Táto otázka však bola vyriešená právoplatnými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky.

Sťažovateľovi teda rozhodnutie nebude doručené ani v najbližších dňoch.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677

naposledy zo dňa 30. 07. 2012“ bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1

, dohovoru, ako aj Protokolu č. 12 k dohovoru. Taktiež žiada priznať

primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti ostatnému rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne podľa (ďalej len „OSP“)

opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom

tento v rámci jeho preskúmania posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia a nadväzne na to ho

zrušil a vrátil vec Sociálnej poisťovni na nové konanie, teda sťažovateľovi vyhovel.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 18. decembra 2013 odvolaním Sociálnej

poisťovne napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. z 25. apríla 2013 ako

vecne správny potvrdil.

Z toho vyplýva, že po zrušení ostatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a vrátení

veci na nové konanie pokračuje správny orgán v konaní o žiadosti sťažovateľa o invalidný

dôchodok.

V nadväznosti na to ústavný súd konštatuje, že ochranu sťažovateľom v sťažnosti

označeným právam je oprávnená poskytnúť v ďalšom konaní jednak Sociálna poisťovňa,

ktorá po vrátení veci krajským súdom opätovne rozhodne o jeho žiadosti o invalidný

dôchodok, a následne aj príslušný krajský súd, a to za predpokladu, ak by sťažovateľ

v prípade opätovného zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok z 3. februára 2011,

podal návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v rámci správneho súdnictva.

Ak by sťažovateľ nebol úspešný ani v konaní pred krajským súdom za zákonom

ustanovených podmienok ( s ) má možnosť podať proti jeho rozhodnutiu

odvolanie.

Ústavný súd ďalej dodáva, že za už opísanej situácie je zrejmé, že sťažnosťou

napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

právne neexistovali, a preto ako také nemôžu byť predmetom ústavného prieskumu.

Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ má k

dispozícii účinné opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy namietaného porušenia

svojich práv, ktoré mali byť v okolnostiach jeho prípadu porušené. Vzhľadom na uvedené,

ako aj vzhľadom na to, že sťažnosť smeruje proti neexistujúcim (zrušeným) rozhodnutiam,

posúdil ju ústavný súd ako neprípustnú a z toho dôvodu ju pri jej predbežnom prerokovaní

odmietol.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, ústavný súd sa nimi už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. apríla 2014