Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 222/2014
PDF · 158.77 KB
No categories available
IV. ÚS 222/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána
Lubyho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť S. A., zastúpeného advokátkou
JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677, a takto
rozhodol:
Sťažnosť S. A. o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. marca 2014
doručená sťažnosť S. A. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným 14. marca
2014, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj čl. 1 Protokolu č. 12 k Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Sociálnej poisťovne
č. 7412158677.
Napriek tomu, že sťažovateľ je právne zastúpený, sám doplnil 2. apríla 2014 svoju
sťažnosť z 27. februára 2014 o ďalšie (nové) na vec sa vzťahujúce prílohy, ku ktorým
opätovne pripojil aj svoju sťažnosť z 27. februára 2014. Keďže petit sťažnosti ostal
nezmenený, ústavný súd sa zaoberal sťažnosťou tak, ako mu bola doručená 3. marca 2014
v znení jej doplnenia doručeného 14. marca 2014.
Sťažovateľ v úvode sťažnosti uvádza, že Sociálna poisťovňa „vydala spolu
6 rozhodnutí, ktorými zamietla moju žiadosť o invalidný dôchodok. Preto 6 rozhodnutí, lebo
som sa odvolával ja, alebo poisťovňa. Krajský súd Prešov a Najvyšší súd Slovenskej
republiky vždy vracali vec sociálnej poisťovni.“.
Ďalej zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Sociálna poisťovňa naposledy
rozhodnutím č. 7412158677 z 30. júla 2012 podľa § 70 ods. 1 a § 293ax zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť
sťažovateľa o invalidný dôchodok z 3. februára 2011. Sťažovateľ toto rozhodnutie napadol
opravným prostriedkom (návrhom na preskúmanie súdom), o ktorom rozhodol Krajský súd
v Prešove (ďalej len „krajský súd“) tak, že ho rozsudkom sp. zn. 1 Sd 59/2012 z 25. apríla
2013 zrušil a vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 9 So 88/2013 z 18. decembra 2013
potvrdil odvolaním Sociálnej poisťovne napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn.
1 Sd 59/2012 z 25. apríla 2013.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:
„Za roky 1993 – 1995 som dlhoval sociálnej poisťovni ako SZČO 3.180,04 €.
Sociálna poisťovňa odo mňa tento dlh vymáhala cestou exekútora. Osobne som bol
u exekútora a dňa 27. 05. 2009 som zaplatil cestou VUB dlžobu 3.870,00 € na účet
exekútora. Ten poslal sociálnej poisťovni 3.180,04 €. Sociálna poisťovňa z tejto sumy
odoslala firme R... sumu 1.837,08 € (ja neviem, prečo). Sociálna poisťovňa si nechala iba
zvyšnú sumu 1.342,96 €. Viem o tom, že v minulosti sociálna poisťovňa predala pohľadávku
voči mne firme R., čiže sociálna poisťovňa už mala peniaze, ktoré som ja dlhoval. Napriek
tomu poverila exekútora, aby vymáhal odo mňa znova tú istú sumu: teda 3.180,04 €. Z toho
potom poslala horeuvedenú sumu firme R. a sebe nechala ďalších 1.342,96 €...
Po týchto finančných transakciách medzi sociálnou poisťovňou, exekútorom a firmou
R... som požiadal 01. 02. 2011 o invalidný dôchodok, a preto sociálna poisťovňa vydávala
rozhodnutia, ktorými zakaždým porušovala moje základné ľudské právo, chránené Ústavou
Slovenskej republiky, uvedené v Ústave v čl. 46 a ktoré sú predmetom aj tejto sťažnosti.“
Sťažovateľ doplnil sťažnosť o argumentáciu, v ktorej zo svojho pohľadu poukazuje
„na následok niekoľkonásobného a dlhotrvajúceho protiprávneho konania sociálnej
poisťovne, ktorým je nielen psychická trauma, ale v konečnom dôsledku psychická choroba,
na ktorú sa obaja budú musieť liečiť do konca života, teda ťažké ublíženie na zdraví.
Choroba M. A. súvisí s problémami, ktoré sociálna poisťovňa zavinila sťažovateľovi, lebo
manželka sťažovateľa v dôsledku tejto traumy taktiež dlhodobo nemala z čoho žiť a je
spoluzodpovedná za dlhy sťažovateľa. Život ohrozujúce ťažkosti, životnú a právnu neistotu
spôsobila sociálna poisťovňa aj manželke, lebo manželia zdieľali spoločný život a dodnes
v láske spolu žijú.
Telefonicky sme dňa 11. 03. 2014 zistili, že aj keď rozsudky Krajského súdu Prešov
a Najvyššieho súdu SR Bratislava, ktorými súdy rozhodli, že sťažovateľovi patrí invalidný
dôchodok, rozhodnutie o jeho priznaní nie je ešte doručované a nachádza sa na oddelení
opravných prostriedkov z dôvodu, že sa skúma obdobie, za ktoré bolo poistné zaplatené.
Táto otázka však bola vyriešená právoplatnými rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky.
Sťažovateľovi teda rozhodnutie nebude doručené ani v najbližších dňoch.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že „rozhodnutiami Sociálnej poisťovne č. 7412158677
naposledy zo dňa 30. 07. 2012“ bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 Protokolu č. 12 k dohovoru. Taktiež žiada priznať
primerané finančné zadosťučinenie v sume 200 000 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd
navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie
je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti ostatnému rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne podľa § 250l Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, pričom
tento v rámci jeho preskúmania posúdil zákonnosť tohto rozhodnutia a nadväzne na to ho
zrušil a vrátil vec Sociálnej poisťovni na nové konanie, teda sťažovateľovi vyhovel.
Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 9 So 88/2013 z 18. decembra 2013 odvolaním Sociálnej
poisťovne napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Sd 59/2012 z 25. apríla 2013 ako
vecne správny potvrdil.
Z toho vyplýva, že po zrušení ostatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne a vrátení
veci na nové konanie pokračuje správny orgán v konaní o žiadosti sťažovateľa o invalidný
dôchodok.
V nadväznosti na to ústavný súd konštatuje, že ochranu sťažovateľom v sťažnosti
označeným právam je oprávnená poskytnúť v ďalšom konaní jednak Sociálna poisťovňa,
ktorá po vrátení veci krajským súdom opätovne rozhodne o jeho žiadosti o invalidný
dôchodok, a následne aj príslušný krajský súd, a to za predpokladu, ak by sťažovateľ
v prípade opätovného zamietnutia jeho žiadosti o invalidný dôchodok z 3. februára 2011,
podal návrh na preskúmanie rozhodnutia Sociálnej poisťovne v rámci správneho súdnictva.
Ak by sťažovateľ nebol úspešný ani v konaní pred krajským súdom za zákonom
ustanovených podmienok (§ 250 s OSP) má možnosť podať proti jeho rozhodnutiu
odvolanie.
Ústavný súd ďalej dodáva, že za už opísanej situácie je zrejmé, že sťažnosťou
napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už
právne neexistovali, a preto ako také nemôžu byť predmetom ústavného prieskumu.
Na základe uvedených skutočností dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ má k
dispozícii účinné opravné prostriedky na dosiahnutie nápravy namietaného porušenia
svojich práv, ktoré mali byť v okolnostiach jeho prípadu porušené. Vzhľadom na uvedené,
ako aj vzhľadom na to, že sťažnosť smeruje proti neexistujúcim (zrušeným) rozhodnutiam,
posúdil ju ústavný súd ako neprípustnú a z toho dôvodu ju pri jej predbežnom prerokovaní
odmietol.
Keďže sťažnosť bola odmietnutá a rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch
sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, ústavný súd sa nimi už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. apríla 2014