Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 232/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti E., spol. s r. o., zastúpenej advokátkou JUDr. S. K., ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a 2 a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves

v konaní vedenom pod ČVS: ORP-949/OEK-SN-2011 a prokurátora Okresnej prokuratúry

Spišská Nová Ves vo veci vedenej pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2014 doručená sťažnosť spoločnosti E., spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. S. K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa a 2 (ďalej len

„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

vyšetrovateľa, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Spišská Nová Ves (ďalej len

„vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP-949/OEK-SN-2011 a prokurátora

Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „prokurátor“) vo veci vedenej pod sp. zn.

spočívajúcim v nezaistení motorového vozidla zn. HUMMER H2, VIN... (ďalej

aj „predmetné vozidlo“).

Sťažovateľka uvádza, že jej konateľ, E. R., podal 23. novembra 2011 trestné

oznámenie, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu podľa

a spáchaný na predmetnom vozidle. Vlastníkom tohto

vozidla bola sťažovateľka a bez jej vedomia a súhlasu bola 9. marca 2011 odhlásená

ako vlastník v evidencii vedenej Okresným dopravným inšpektorátom v S. a ako jeho

držiteľ a vlastník bol prihlásený Š. V., ktorý podľa jej tvrdenia neoprávnene prevzal

predmetné vozidlo už 3. januára 2011.

Splnomocnený zástupca sťažovateľky podal 6. februára 2012 návrh na zaistenie

nároku poškodeného podľa , resp. navrhol, aby bolo podľa

realizované vydanie predmetného motorového vozidla. Podaniami

z 29. júna 2012 a 20. júla 2012 konateľ sťažovateľky žiadal o zadržanie predmetného

vozidla a jeho odovzdanie poškodenej.

Vyšetrovateľ prípisom z 13. februára 2012 sťažovateľke oznámil, že zaistenie

motorového vozidla podľa nie je možné, pretože nebolo vznesené

obvinenie konkrétnej osobe, a postup podľa nie je na mieste,

pretože predmetné vozidlo nie je samo osebe vecou dôležitou pre trestné konanie.

Uznesením ČVS: ORP-949/OEK-SN-2011 z 31. decembra 2012 vyšetrovateľ

vzniesol obvinenie Š. V. a D. V. za prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 ods. 1

a a , ktorý mali spáchať tak, že Š. V. sfalšoval podpis E. R.

na kúpnej zmluve z 20. decembra 2010 a na príjmovom pokladničnom doklade, ako

aj na plnej moci sťažovateľky, ktorú D. V. predložil na okresnom dopravnom inšpektoráte

pri odhlásení sťažovateľky ako vlastníčky predmetného vozidla z evidencie a zapísaní Š. V.

ako jeho vlastníka, čím jej mala byť spôsobená škoda vo výške 14 797 €.

Sťažovateľka nesúhlasí s výškou škody, ktorá bola určená odborným vyjadrením

znalca. Uvádza, že znalec predmetné vozidlo neohliadol a jeho záver o výške škody

je arbitrárny. Sťažovateľka poukazuje na kúpnu zmluvu z 12. apríla 2010, ktorá je súčasťou

vyšetrovacieho spisu a podľa ktorej bolo vozidlo zakúpené za 20 000 €, pričom škoda

narastá každý mesiac o ušlý zisk a sťažovateľka ju určila k 30. októbru 2013 na 123 500 €.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namieta: „Od samého začiatku trestného stíhania

vo veci bolo a stále aj je nepochybne preukázané, že na motorovom vozidle HUMMER H2

bol spáchaný trestný čin a predmetné motorové vozidlo bolo predmetom útoku, na čo však

nielen konajúci vyšetrovateľ PZ z OR PZ, OKP v S., ale ani dozorový prokurátor Okresnej

prokuratúry v Spišskej Novej Vsi nijako neprihliadal a doposiaľ predmetné motorové

vozidlo nezaistil. Táto nečinnosť a nesprávny úradný postup orgánov činných v trestnom

konaní vo vzťahu k doposiaľ nezaistenému motorovému vozidlu HUMMER H2 vo veľmi

výraznej a značnej miere poškodili obchodnú spoločnosť E. spol. s r. o.

v jej podnikateľských aktivitách, nakoľko označené orgány činné v trestnom konaní

aj svojou nečinnosťou umožnili prevody predmetného motorového vozidla na ďalšie

osoby.“

Sťažovateľka podaním z 9. januára 2014 žiadala prokurátora o preskúmanie postupu

vyšetrovateľa, ktorý vybavil jej žiadosť prípisom č. k. -28 z 29. októbra 2012,

ktorým jej oznámil, že nezistil v postupe vyšetrovateľa nezákonný postup ani nečinnosť.

Postup prokurátora preskúmal na základe podnetu nadriadený prokurátor Krajskej

prokuratúry v Košiciach, ktorý oznámil sťažovateľke prípisom č. k. 1/2 KPt 396/12-3

z 11. decembra 2012, že sa v plnej miere stotožňuje s postupom prokurátora. Sťažovateľka

podala opakovaný podnet, ktorý vybavila Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) prípisom č. k. -11 z 11. júna 2013,

v ktorom uviedla, že „upravila“ podriadené prokuratúry, aby v ďalšom konaní zabezpečili

zaistenie motorového vozidla, ktoré je vecou dôležitou pre trestné konanie, najmä na účely

určenia výšky škody, ktorá je zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý

sú obvinení stíhaní.

Sťažovateľka následne viackrát žiadala vyšetrovateľa a prokurátora o zaistenie

predmetného vozidla, k čomu do podania sťažnosti nedošlo. Týmto postupom bolo podľa

sťažovateľky porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Základné právo obchodnej spoločnosti E. spol. s r. o., so sídlom..., a to: − právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa SR a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 2

SR nečinnosťou a postupom vyšetrovateľa PZ z OR PZ, OKP v S. a dozorového

prokurátora OP v SNV, ktorí pod zhovievavým dohľadom prokurátora KP v KE aj napriek

záväznej úprave GP SR vo vzťahu k zaisteniu motorového vozidla HUMMER H2, VIN... toto

vozidlo doposiaľ nezaistili a ani neurobili žiadne úkony smerujúce k zaisteniu predmetného

vozidla, porušené bolo.

2. Ústavný súd SR prikazuje, aby konajúci vyšetrovateľ PZ z Okresného riaditeľstva

PZ, odboru kriminálnej polície v Spišskej Novej Vsi a dozorový prokurátor Okresnej

prokuratúry v Spišskej Novej Vsi bezodkladne konali a zaistili motorové vozidlo HUMMER

H2 VIN...,

3. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi − obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o.

so sídlom..., finančné zadosťučinenie v celkovej výške 5 000,00 Eur (slovom: päťtisíc eur),

ktoré je povinný porušovateľ jej základných práv a to Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej

Novej Vsi, Okresná prokuratúra v Spišskej Novej Vsi a Krajská prokuratúra v Košiciach

vyplatiť jej spoločne a nerozdielne naraz v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to poštovou zloženkou

na adresu jej sídla,

alternatívne

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi − obchodnej spoločnosti E., spol. s r. o.

so sídlom..., finančné zadosťučinenie v celkovej výške 5 000,00 Eur (slovom: päťtisíc eur),

ktoré je povinný porušovateľ jej základných práv a to Ministerstvo vnútra SR a Generálna

prokuratúry SR vyplatiť jej spoločne a nerozdielne naraz v lehote do 3 dní odo dňa

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci podanej sťažnosti a to poštovou

zloženkou na adresu jej sídla,

4. Ústavný súd SR priznáva sťažovateľovi trovy konania a právneho zastúpenia,

ktoré budú z jeho strany vyčíslené v lehote do 3 dní odo dňa prevzatia výzvy z Ústavného

súdu SR.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť

ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky, ktorá vystupuje ako poškodená

v trestnom konaní, s procesným postupom vyšetrovateľa a prokurátora, keď dosiaľ nebolo

pre potreby trestného konania zaistené predmetné vozidlo napriek tomu, že podľa

generálnej prokuratúry je potrebné ho zaistiť, najmä na určenie výšky škody spôsobenej

trestným činom. Sťažovateľka namieta, že týmto postupom došlo k porušeniu

jej základných práv podľa a 2 a , ako aj práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Podľa prípisu prokurátora č. k. -142 z 13. januára 2014 odvolávajúceho

sa na prípis z 10. septembra 2013 prokurátor nepovažuje za potrebné vykonať zaistenie

predmetného vozidla na určenie jeho hodnoty v čase spáchania trestného činu, pretože táto

«bude zisťovaná inými úkonmi prípravného konania (vypočutie predošlých vlastníkov k jeho

technickému stavu, ako aj zástupcu autoservisu, kde bolo vozidlo opravované pred jeho

vyzdvihnutím obvinenými). Takýto postup nie je v rozpore s „zmyslom“ usmernenia

Generálnej prokuratúry SR...».

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1

a 2

Domáhať sa ochrany základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

možno len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (

). V prípade trestného konania je týmto zákonom .

definuje poškodeného v ako osobu, ktorej bolo trestným

činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli

porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo

v prípadoch ustanovených sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním,

má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo

na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť

sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode

o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči

a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom.

Podľa ak poškodený chce uplatniť dôkazy, ktoré

sú mu známe, návrh na ich vykonanie musí predložiť v prípravnom konaní prokurátorovi

alebo policajtovi a pred súdom prvého stupňa súdu najneskoršie v priebehu dokazovania

na hlavnom pojednávaní. Ak poškodený návrh na vykonanie dôkazov predloží skôr,

súd je povinný takýto návrh bez meškania doručiť prokurátorovi a obvinenému.

Podľa po doručení obžaloby súd bez meškania

nariadi doručiť rovnopis obžaloby

a) obvinenému a jeho obhajcovi,

b) poškodenému,

c) zúčastnenej osobe,

d) zákonnému zástupcovi obvineného, ak ten nie je spôsobilý na právne úkony alebo

ak jeho spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,

e) zástupcovi záujmového združenia občanov, ak bolo kladne rozhodnuté o jeho

účasti na hlavnom pojednávaní,

f) pri trestnom čine zanedbania povinnej výživy osobe, do ktorej rúk je obvinený

povinný plniť povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného.

Podľa spolu s rovnopisom obžaloby sa osobám

uvedeným v odseku 1 doručí výzva, aby bez meškania písomne oznámili súdu a ostatným

stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vo výzve sa zároveň upozornia na to, že vykonanie

neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia výzvy, môže súd

odmietnuť...

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojej právomoci podľa . Zmysel a účel princípu subsidiarity

právomoci ústavného súdu spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti

všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú

(m. m. ).

Aplikujúc princíp subsidiarity na trestné konanie, ústavný súd vo svojej judikatúre

konštantne zdôrazňuje, že trestné konanie je od svojho začiatku až po koniec procesom,

v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov naprávať,

resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich štádiách

trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno

na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci, ktoré

neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (,

m. m. tiež , , , ).

Z právnej úpravy trestného konania vyplýva, že poškodený má právo podávať návrhy

na vykonanie dokazovania aj v konaní pred súdom. Sťažovateľkou namietané trestné

konanie sa nachádza v štádiu prípravného konania. V prípade, ak bude vo veci podaná

obžaloba, sťažovateľka bude mať možnosť uplatniť svoje právo a navrhnúť zaistenie

predmetného vozidla v rámci konania pred súdom. Pokiaľ konanie nie je právoplatne

skončené, nie je daná ani právomoc ústavného súdu rozhodovať o namietanom porušení

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť v časti namietaného porušenia

základného práva sťažovateľky podľa podľa zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, pretože sťažovateľka nenamieta

porušenie svojich práv v konaní, na ktoré sa ratione materiae vzťahuje .

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

Judikatúra ústavného súdu (napr. , ) vychádzajúca

z rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (rozhodnutie vo veci Krumpel

a Krumpelová v. Slovensko z 5. 7. 2005), ktorá sa týka základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa v prípadoch, keď jeho porušenie

namieta osoba, ktorá tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania jej bola spôsobená škoda,

sa ustálila v tom, že vo veci poškodeného sa konanie začína uplatnením si nároku

na náhradu škody voči určitej osobe, ktorej určitosť je vyjadrená najskôr vznesením

obvinenia ().

V namietanom trestnom konaní sťažovateľka uplatnila nárok na náhradu škody

a konkrétnej osobe bolo vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa z 31. decembra 2012,

teda od uvedeného dňa sa vo veci poškodenej začína konanie o náhrade škody v rámci

prebiehajúceho trestného konania, t. j. od uvedenej doby sa môže sťažovateľka domáhať

tiež ochrany základného práva podľa a práva podľa

dohovoru. Ústavnoprávna ochrana základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov sa vzťahuje vždy na vec poškodeného, t. j. na jeho právo na náhradu škody

spôsobenej trestným činom.

Sťažovateľka nenamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov nečinnosťou vyšetrovateľa a prokurátora v prípravnom konaní,

k priebehu konania a vykonávaniu úkonov po vznesení obvinenia sa nevyjadrila. Podľa

názoru sťažovateľky k porušeniu jej základného práva malo dôjsť tým, že v trestnom konaní

nebol vykonaný úkon, ktorého sa domáha a ktorého vykonanie orgány činné v trestnom

konaní nepovažovali za potrebné vykonať pre dosiahnutie účelu trestného konania.

Sťažovateľka sa tak nedomáha ochrany pred nečinnosťou orgánov prípravného konania

vo veci jej nároku na náhradu škody, o ktorej rozhoduje všeobecný súd, ale žiada,

aby ústavný súd prikázal orgánom činným v trestnom konaní, ako majú postupovať

v trestnom konaní pri zabezpečovaní dôkazov. Ústavný súd však nedisponuje kompetenciou

určovať, aký postup si vyžaduje trestná vec, pretože nie je orgánom činným v trestnom

konaní, a nie je ani týmto orgánom nadriadený a nemôže ich nahrádzať v ich činnosti.

Sťažovateľka má právo v priebehu trestného dokazovania podávať návrhy na vykonanie

dokazovania, ktorému zodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní

sa jej návrhom zaoberať, nemá však právo na to, aby sa jej návrhu vyhovelo.

Ústavný súd je v konaní o sťažnosti viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

), a preto posudzuje sťažovateľom namietané porušenie jeho práv

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, ktorý označí v petite svojej sťažnosti.

Ústavný súd nemôže v konaní o sťažnosti rozhodovať nad rámec petitu, a preto ani vo veci

sťažovateľky nezisťoval stav a priebeh namietaného prípravného konania, ktorý

je nevyhnutný pre posúdenie, či postupom orgánov činných v trestnom konaní mohlo

dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka odôvodňuje namietané porušenie svojho základného práva

na prerokovanie bez zbytočných prieťahov postupom orgánov činných v trestnom konaní,

ktoré dosiaľ nevyhoveli jej návrhu na vykonanie dokazovania a vykonanie iných

procesných úkonov, a teda postupom, ktorý nie je v príčinnej súvislosti so základným

právom, ktorého obsahom je právo poškodeného na rozhodnutie o jeho nároku na náhradu

škody v súdnom konaní v lehote primeranej skutkovej a právnej zložitosti veci.

Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o súde ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na zistené dôvody na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu ústavný súd

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2014