Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 268/2014
PDF · 146.72 KB
No categories available
III. ÚS 268/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2014
predbežne prerokoval sťažnosť A. M., zastúpeného spol. Reken & Partners Law
Firm s. r. o., Tichá 45, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Boris Reken,
vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru,
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-
BA-2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť A. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. septembra 2013 doručená sťažnosť A. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Národnej
kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len „NKA PPZ“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol v rámci označeného
trestného konania, resp. vo fáze označeného prípravného konania, vypočutý ako svedok,
kde mu boli v priebehu svedeckej výpovede predložené prepisy údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej prevádzke. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza: „Pravdepodobne išlo
o prepisy sms komunikácií medzi telefónnymi číslami ... (A. M.) a ... alebo ..., ktoré mám
uložené pod názvom M. a S. Pre spresnenie uvádzam, že tieto sms komunikácie neprebiehali
medzi mnou a obvinenými osobami, ale medzi mnou a osobou, ktorá nie je v procesnom
postavení obvineného. Inými slovami, odosielateľmi a prijímateľmi sms správ, ktoré mi
predložila vyšetrovateľka PZ vo forme akýchsi výpisov, neboli obvinené osoby.“
Sťažovateľ argumentuje, že vyšetrovateľka vykonávajúca jeho výsluch svedka
nevyhovela žiadosti jeho právneho zástupcu o predloženie regulárneho príkazu sudcu
na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke týkajúceho sa
označených prepisov.
Na základe uvedených skutočností dospel sťažovateľ k dohadom, že v danom
prípade boli informačno - technické prostriedky použité proti jeho osobe v rozpore
s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, teda nezákonne, v čom vidí sťažovateľ
porušenie svojich označených základných práv garantovaných ústavou a listinou a práv
garantovaných dohovorom.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd rozhodol o jeho sťažnosti nálezom, ktorým by vyslovil porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22
ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38
ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru postupom NKA PPZ v konaní vedenom
pod ČVS: PPZ-53/NKA-PZ-BA-2012, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ namieta porušenie čl. 19 ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48
ods. 1 ústavy, čl. 10 ods. 2 a 3, čl. 13, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, čl. 6 ods. 1 a čl. 8
ods. 1 a 2 dohovoru, ktoré vidí v pochybení orgánu činného v trestnom konaní
(vyšetrovateľa NKA PPZ) v rámci prípravného konania vedeného pod ČVS: PPZ-53/NKA-
PZ-BA-2012, keď podľa názoru sťažovateľa boli proti jeho osobe uplatnené informačno -
technické prostriedky [zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej
prevádzke podľa ustanovení § 116 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“)] nezákonným spôsobom.
Z obsahu čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
fyzických alebo právnických osôb namietajúcich porušenie základných práv a slobôd
v prípadoch, ak o ich ochrane nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci. Pokiaľ
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospeje ústavný súd k čiastkovému záveru,
že ochrany označeného základného práva alebo slobody, ktorého porušenie sťažovateľ
namieta, je možné domôcť prostredníctvom dostupných a účinných právnych prostriedkov
nápravy pred iným orgánom verejnej moci, sťažnosť z dôvodu nedostatku právomoci na jej
prerokovanie odmietne (napr. I. ÚS 103/02). V konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy ústavnému súdu právomoc zaoberať sa namietaným porušením základného práva
alebo slobody sťažovateľa prislúcha len za predpokladu, že právna úprava sťažovateľovi
neposkytuje inú účinnú ochranu (mutatis mutandis I. ÚS 78/99).
Ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec
proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií
pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov
naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno
na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených
v čl. 127 ods. 1 ústavy, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného
trestného konania.
Ústavný súd konštatuje, že trestná vec, ktorej sa námietky sťažovateľa týkajú, sa
nachádza v štádiu prípravného konania.
Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku dozor nad dodržiavaním zákonnosti
v prípravnom konaní vykonáva prokurátor, ktorý je pri výkone dozoru okrem iného
oprávnený vyžadovať od policajta spisy, dokumenty, materiály a správy o stave konania
vo veciach, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie, na zistenie, či policajt včas začal trestné
stíhanie a riadne v ňom postupuje [§ 230 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku]. Previerku
môže prokurátor vykonať nielen na základe podnetu oprávnenej osoby, ale aj z vlastnej
iniciatívy.
Úlohou prokurátora pri výkone dozoru v prípravnom konaní je dozerať na to, aby
orgány činné v trestnom konaní dodržiavali všetky ustanovenia Trestného poriadku, aby
postupovali v zhode s účelom trestného konania a základnými zásadami trestného konania,
medzi ktoré patria aj zásada zdržanlivosti a primeranosti a na ňu nadväzujúca zásada súdnej
ochrany zásahov do základných práv a slobôd (§ 2 ods. 2 a 3 Trestného poriadku). Tieto
zásady sa netýkajú len osoby obvineného, ale aj ostatných osôb zúčastnených na trestnom
konaní.
Na základe uvedeného dospel ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti
k záveru, že platná právna úprava trestného konania zakotvuje účinný spôsob ochrany
základných práv a slobôd garantovaných ústavou a listinou, ako aj práv zaručených
dohovorom v priebehu prípravného konania, ktorú zveruje do rúk prokurátora
vykonávajúceho dozor nad dodržiavaním zákonnosti prípravného konania ako primárneho
ochrancu práv a slobôd všetkých osôb zúčastnených na trestnom konaní.
Ústavný súd konštatuje, že v rámci prípravného konania existujú účinné právne
prostriedky na dosiahnutie ochrany práv zúčastnených osôb. Za týchto okolností nie je
dôvod, aby ústavný súd v danej fáze prebiehajúceho trestného konania doň vstupoval
a predchádzal, resp. suploval právomoc orgánov prípravného konania.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2014