Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 263/2014
PDF · 162.57 KB
No categories available
IV. ÚS 263/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2014 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho predbežne prerokoval sťažnosť L. Ú., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s. r. o., Námestie Andreja Hlinku 29/34,
Považská Bystrica, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa Plačka,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 P 258/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. Ú., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra
2013 doručená sťažnosť L. Ú. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Jozef Plačko s. r. o., Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica,
konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Jozefa Plačka, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa č1. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 P 258/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je súdom
ustanoveným opatrovníkom T. Ú... Ako súdom ustanovený opatrovník v označenom
konaní, v ktorom sa T. Ú. návrhom doručeným okresnému súdu 25. októbra 2012 domáha
prinavrátenia spôsobilosti na právne úkony, je účastníkom napadnutého konania.
Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa č1. 48 ods. 2 ústavy sťažnosť
odôvodňuje takto:
„Podaním zo dňa 17. 10. 2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV. dňa
25. 10. 2012 sa nesvojprávna T. Ú., t. č. Domov dôchodcov a sociálnych služieb...,
domáhala vrátenia spôsobilosti na právne úkony s odôvodnením, že jej zdravotný stav sa
natoľko zlepšil, že je plne spôsobilá sa o seba postarať...
Prípisom zo dňa 16. 11. 2012 súd sťažovateľovi oznámil, že takýto návrh bol podaný
a vyzval ho aby sa k veci vyjadril.
Podaním zo dňa 29. 11. 2012 sa sťažovateľ k návrhu na vrátenie spôsobilosti
na právne úkony vyjadril...
Prípisom zo dňa 19. 04. 2013 oznámil súd Domovu sociálnych služieb, že bol podaný
v tomto konaní návrh na zmenu opatrovníka, aby sa k tomu zariadenie vyjadrilo.
Uznesením zo dňa 19. 04. 2013 č. k. 15 P/258/2012-10 súd po polroku od doručenia
návrhu ustanovil nesvojprávnej procesného opatrovníka na zastupovanie v konaní,
a to pracovníčku Okresného súdu Bratislava IV.
Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 02. 05. 2013 oznámil DD
a DSS..., že s ustanovením za opatrovníka súhlasí.
Na návrh sťažovateľa súd uznesením zo dňa 03. 05. 2013 č. k. 15 P/258/2012-12
v súlade s ust. § 94 O. s. p. pribral do konania Domov dôchodcov a domov sociálnych
služieb... Súd zároveň vytýčil termín pojednávania vo veci samej na deň 12. 06. 2013...
Dňa 17. 06. 2013 súd jednoduchým prípisom postúpil (po 8 mesiacoch) vec
Okresnému súdu Revúca, aby vo veci ďalej konal a rozhodol a to s poukazom na ust. § 105
ods. 1, 2 a § 88 ods. 1 písm. d) a e) O. s. p...
Dňa 05. 08. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa pracovníčkou Informačného
centra Krajského súdu Banská Bystrica oznámené, že zákonný sudca vo veci vedenej pod
sp. zn. 16 NcC/33/2013 rozhodol ale rozhodnutie nie je vyhotovené a že po jeho vyhotovení
bude spis odoslaný Okresnému súdu Revúca.
Pri ďalšej komunikácii s informačným centrom Okresného súdu Revúca bolo zistené,
že začiatkom septembra 2013 bola vec odoslaná späť Okresnému súdu Bratislava IV.
Rozhodnutie nebolo sťažovateľovi a ani jeho právnemu zástupcovi oznámené...“
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „Dňa 25. 09. 2013 podal... na Okresný súd
Bratislava IV sťažnosť pre prieťahy v konaní.“.
V súvislosti s vybavením sťažnosti na prieťahy v konaní sťažovateľ uvádza,
že „Oznámením zo dňa 15. 10. 2013 (prípis č. Spr. 3469/2013, pozn.) predsedníčka
Okresného súdu Bratislava IV oznámila... že jeho sťažnosť na prieťahy je dôvodná.“,
pričom z prípisu vyplýva, že zbytočné prieťahy v napadnutom konaní odôvodnila
s poukazom na nesprávny procesný postup okresného súdu.
V súvislosti s namietaným postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sťažovateľ ďalej uvádza, že „Dňa 29. 10. 2013 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručené uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 31. 07. 2013
č. k. 16 NcC 33/2013-38, ktorým vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Revúca
s postúpením veci Okresným súdom Bratislava IV je dôvodný a uložil Okresnému súdu
Bratislava IV konať riadne a v súlade s ust. § 177 ods. 2 a podľa § 193 O. s. p.
Zároveň bolo doručené aj uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa
30. 09. 2013 ktorým súd preniesol príslušnosť na konanie na Okresný súd Revúca. Do dňa
podania sťažnosti sa vec nenachádzala na Okresnom súde Revúca.“.
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom
takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 P/258/2012 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava IV. prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
15 P/258/2012 konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,00 eur, ktoré
je Okresný súd Bratislava IV. povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti Nálezu.
Sťažovateľovi priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 275,95 eur
(dva úkony právnej pomoci: prevzatie veci a podanie Ústavnej sťažnosti, § 11 ods. 3, § 16
vyh. č. 655/2004 Z. z., 1 úkon á 130,16 eur + režijný paušál 7,81 €) ktoré je Okresný súd
Bratislava IV. povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Advokátska kancelária
JUDr. Jozef Plačko s. r. o., do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ide v prípade, ak namietaným
postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného
súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, ale aj vtedy,
ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,
ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05,
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,
pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného
základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
Súčasťou judikatúry ústavného súdu je aj ustálený právny názor (napr. II. ÚS 12/01,
IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I. ÚS 16/04), podľa ktorého sa ochrana základnému právu
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase
uplatnenia tejto ochrany porušovanie základného práva označenými orgánmi verejnej moci
(v tomto prípade všeobecným súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď sťažnosť ústavnému
súdu došla, už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného
práva, ústavný súd ju zásadne odmieta ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,
ktorou sa sťažovatelia domáhajú ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu
orgánov verejnej moci do ústavou chránenej sféry sťažovateľov. Uvedený názor vychádza
zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný
prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu
došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo. Preto
ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom
v namietanom konaní nemôže dochádzať, je daný dôvod na odmietnutie takejto sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť (IV. ÚS 204/2014).
Ako vyplýva z obsahu sťažnosti a súvisiaceho spisového materiálu, okresný súd
uznesením sp. zn. 15 P 258/2012 z 30. septembra 2013 rozhodol, že v posudzovanej veci
je miestne príslušný Okresný súd Revúca. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom
zistil, že toto uznesenie okresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol „o prenesení
príslušnosti“ na Okresný súd Revúca, nadobudlo právoplatnosť 14. novembra 2013,
t. j. v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu nebol už okresný súd miestne príslušný
vo veci konať, a teda v tom čase už ani nemohol porušovať základné právo sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo v súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu zakladá
dôvod na jej odmietnutie pre zjavnú neopodstatnenosť. Súdny spis bol následne uznesením
okresného súdu z 25. novembra 2013 odstúpený Okresnému súdu Revúca.
Dňa 29. novembra 2013 bola vec pridelená zákonnej sudkyni. Konanie je vedené Okresným
súdom Revúca pod sp. zn. 5 Ps 3/2013.
Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2014