Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ivetty Macejkovej

a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. V., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou KISELICA & PARTNERS, s. r. o., Námestie M. Benku 12,

Bratislava, pre namietané porušenie a Slovenskej

republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. V. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2014

doručená sťažnosť Ing. I. V. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“), ako aj

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní

vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 28. februára 2014.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že žalobou doručenou

Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 23. júla 1998 sa Ing. O. Č. a A. Č.

(ďalej len „žalobcovia“) domáhali voči sťažovateľovi ako žalovanému zaplatenia sumy

340 930 Sk s tvrdením, že vykonali rekonštrukciu bytového domu v B. Rozsudkom

okresného súdu č. k. 18 C (25 C) 86/1998-426 z 27. júna 2011 bol sťažovateľ zaviazaný

zaplatiť žalobcom sumu 11 316,80 € s úrokmi z omeškania. Rozsudkom krajského súdu

č. k. -480 z 20. novembra 2012 bol rozsudok okresného súdu potvrdený

s tým, že sa stal právoplatný 17. januára 2013.

Uznesením ústavného súdu č. k. -54 z 5. apríla 2013 bola

odmietnutá ako neprípustná sťažnosť podaná sťažovateľom proti právoplatnému rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 20. novembra 2012. Podľa názoru ústavného súdu

sťažovateľ sa mohol domôcť ochrany svojich označených práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 , ako aj podľa dohovoru podaním dovolania, ktorého prípustnosť by

sa opierala o ustanovenie § 237 písm. g), ako aj § 237 písm. f) Občianskeho súdneho

poriadku. Namietal totiž, že vo veci na okresnom súde nerozhodoval zákonný sudca, keďže

došlo k zmene v osobe zákonného sudcu bez zrejmých dôvodov, čo treba považovať

za námietku nesprávneho obsadenia súdu. Vytýkal tiež odňatie možnosti konať pred súdom

tým, že nemohol uplatniť procesné práva podľa

a hmotnoprávnych predpisov.

Podnetom z 15. októbra 2013 sťažovateľ požiadal generálneho prokurátora

Slovenskej republiky o podanie mimoriadneho dovolania. Prípisom Krajskej prokuratúry

v Bratislave č. k. Kc 348/13-7 z 20. decembra 2013 (doručeným právnemu zástupcovi

sťažovateľa podľa jeho dátumovej pečiatky 30. decembra 2013) bol podnet sťažovateľa

odložený ako nedôvodný.

Sťažovateľ je i teraz toho názoru, že v konaní vedenom okresným súdom nerozhodol

zákonný sudca, keďže po pridelení veci sudkyni dr. Hausleitnerovej v roku 2007 už konala

sudkyňa dr. Kučerová, a to bez toho, aby dôvod zmeny v osobe zákonného sudcu bol

zrejmý. Neskôr potom konala sudkyňa Mgr. Skotnická. Rovnako i naďalej trvá na tom, že

došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti namieta, že podanej žalobe

sa bránil vzájomnou žalobou, resp. započítacou námietkou, ktorou sa však okresný súd

nezaoberal a vylúčil ju na osobitné konanie. Všeobecné súdy pochybili aj tým, že

neprihliadli na dôkazy o tom, že na vykonanie rekonštrukcie domu bol potrebný súhlas

väčšinového spoluvlastníka, ktorý však žalobcovia nemali.

Ústavný súd zaujal názor, že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku

(dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému súdu je sťažnosť považovaná za

prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Sťažovateľ z opatrnosti nepodal dovolanie, keďže

neexistuje právna norma umožňujúca podať dovolanie a súbežne aj sťažnosť ústavnému

súdu. Podal však podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol odložený

30. decembra 2013.

Vzhľadom na ustanovenie § 53 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažovateľ žiada, aby sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie aj napriek nepodaniu

dovolania z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v tom, že sa stal priamou

obeťou porušenia práv a záruk zakotvených v dohovore a jeho protokoloch.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn.

s tým, aby bol rozsudok z 20. novembra 2012 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Žiada aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia advokátom. Napokon sa domáha aj

vydania dočasného opatrenia, ktorým by ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudku

krajského súdu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, nadobudol právoplatnosť

17. januára 2013. Z toho je zrejmé, že sťažnosť ústavnému súdu, ktorá bola odovzdaná na

poštovú prepravu 28. februára 2014, bola oneskorená, a to viac než o jeden rok.

Sťažovateľ naznačuje, že lehota na podanie sťažnosti mohla začať plynúť až potom,

ako 30. decembra 2013 bol jeho advokátovi doručený prípis Krajskej prokuratúry

v Bratislave z 20. decembra 2013 oznamujúci, že podnet na podanie mimoriadneho

dovolania bol ako nedôvodný odložený. Tento právny názor nemožno akceptovať.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Z citovaných ustanovení je zrejmé, že iba vyčerpanie takých účinných opravných

prostriedkov, použitie ktorých zákon dáva do oprávnenia neúspešného účastníka konania,

môže odložiť začiatok plynutia zákonnej lehoty podľa

až do doručenia rozhodnutia o použitom účinnom opravnom prostriedku. Za takýto opravný

prostriedok možno považovať dovolanie, nie však už mimoriadne dovolanie, na použitie

ktorého nie je neúspešný účastník konania oprávnený. Mimoriadne dovolanie (na rozdiel od

dovolania) totiž nemôže podať účastník podania, ale len generálny prokurátor Slovenskej

republiky.

Pokiaľ sa sťažovateľ dovoláva aplikácie ustanovenia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde, treba uviesť, že tak mal a mohol urobiť v konaní vedenom ústavným súdom pod

sp. zn. , teda keď podal prvýkrát proti rozsudku krajského súdu sťažnosť

ústavnému súdu bez toho, aby predtým vyčerpal možnosť podania dovolania. V súčasnej

fáze, najmä z dôvodu, že sťažnosť je oneskorená, už uvedený postup do úvahy vôbec

neprichádza. Neexistuje totiž možnosť odpustiť zmeškanie zákonnej lehoty podľa § 53

ods. 3 , a to ani z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva

z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014