Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 250/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti MTH, s. r. o.,

Šúrska 5, Modra, zastúpenej advokátom JUDr. Svetozárom Juranom, Dúbravská cesta 9,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Úradu

priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v konaní o podanom rozklade proti

rozhodnutiu č. k. PÚV 5094-2005/ÚV 4373 I/65-2011 z 24. októbra 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti MTH, s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci

Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2014 doručená sťažnosť spoločnosti MTH, s. r. o., Šúrska 5, Modra (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad

priemyselného vlastníctva“ alebo „úrad“) v konaní o podanom rozklade proti rozhodnutiu

č. k. PÚV 5094-2005/ÚV 4373 I/65-2011 z 24. októbra 2011 (ďalej aj „namietané

konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že «dňa 14. 03. 2011 na Úrade priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky podala návrh na výmaz úžitkového vzoru č. 4373 s názvom

„Plynový konvekčný ohrievač“ majiteľa J. H.,..., nakoľko riešenie plynového konvekčného

ohrievača podľa chráneného riešenia bolo zapísané do registra v rozpore s podmienkami

na jeho zápis, pretože toto riešenie nie je nové a nepresahuje rámec prostej odbornej

schopnosti. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky svojím rozhodnutím sp.

zn. PÚV 5094-2005Ú/V4373 I/65-2011 zo dňa 24. 10. 2011 podaný návrh zamietol. ...

Proti tomuto rozhodnutiu dňa 08. 12. 2011 podal navrhovateľ výmazu /MTH s. r. o./

podľa o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení

niektorých rozklad o ktorom doteraz Úrad

priemyselného vlastníctva nerozhodol. ...

Nečinnosť Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky v tejto veci

považujeme za porušenie práv sťažovateľa. Proti majiteľovi úžitkového vzoru č. 4373,

„Plynový konvekčný ohrievač“ bola sťažovateľom na Okresnom súde Bratislava I, podaná

žaloba, č. k. na ochranu práv proti nekalej súťaži. Z uvedeného dôvodu

považujeme rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky o rozklade

za dôležitý dôkaz v tomto spore.

Sťažovateľ svojou žiadosťou zo dňa 12. 09. 2013 žiadal o urýchlenie konania

vydania rozhodnutia o rozklade, pričom doteraz k tomu nedošlo. ... »

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka v petite sťažnosti požaduje, aby „Ústavný súd

Slovenskej republiky:

- prikázal Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, aby vo veci

podaného rozkladu proti rozhodnutiu sp. zn. PÚV 5094-2005Ú/V4373 I/65-2011 zo dňa

24. 10. 2011 konal a rozhodol v lehote 15 dní od vydania nálezu,

- priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume... 5.000 € za spôsobené

prieťahy v konaní.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka aj napriek svojmu kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v sťažnosti

nešpecifikovala uvedením konkrétneho článku základné právo, porušenie ktorého

namieta, z obsahu sťažnosti však jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je namietané

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom úradu priemyselného vlastníctva, ktorý je podľa sťažovateľky

v namietanom konaní nečinný.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným

súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. , ).

Podľa súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov

verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej

moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú

aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo

iných zásahov orgánov verejnej moci.

Iným zásahom je aj nečinnosť orgánu verejnej správy.

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán

verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym

predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť

orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ

nevyčerpal prostriedky, použitie ktorých umožňuje osobitný predpis.

Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že nie je daná právomoc

ústavného súdu rozhodnúť o petite predloženej sťažnosti, ktorým sťažovateľka žiada, aby

ústavný súd prikázal úradu priemyselného vlastníctva konať vo veci podaného rozkladu.

Z citovaných právnych noriem vyplýva, že vo veci sťažovateľky je daná právomoc

všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o nečinnosti orgánu verejnej správy,

ktorým je aj úrad priemyselného vlastníctva. Túto právomoc správneho súdnictva nemožno

nahradiť konaním pred ústavným súdom. Pokiaľ ide o namietanú nečinnosť úradu vo veci

sťažovateľky, jej odstránenia sa musí domáhať na príslušnom všeobecnom súde, a nie na

ústavnom súde (m. m. ). Ako vyplýva zo sťažnosti, namietané konanie

naďalej trvá a na zásah proti prípadnému porušovaniu označeného práva sťažovateľky

nečinnosťou úradu je podľa stále daná právomoc krajského súdu. Preto

právomoc príslušného súdu v správnom súdnictve preskúmať nečinnosť úradu

priemyselného vlastníctva vylučuje právomoc ústavného súdu (,

).

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v sťažnosti, ako aj vyzývať sťažovateľku

na odstránenie nedostatkov sťažnosti (nesprávne označenie obchodného mena sťažovateľky,

nedostatky zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti).

Nad rámec odôvodnenia rozhodnutia ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľky v predloženom znení bolo možné odmietnuť aj z dôvodu nedostatku zákonom

predpísaných náležitostí. Sťažovateľka sa v petite sťažnosti domáhala, aby ústavný súd

prikázal úradu priemyselného vlastníctva konať v jej veci, avšak bez toho, aby výslovne

navrhla vysloviť, že jej právo (ktoré v sťažnosti ani nešpecifikovala označením konkrétneho

článku ) bolo postupom úradu priemyselného vlastníctva v namietanom konaní

porušené.

Ústavný súd uvádza, že postup, pri ktorom by ústavný súd prikázal porušovateľovi

práva vo veci konať bez predchádzajúceho vyslovenia, že právo sťažovateľky bolo

postupom porušovateľa porušené, a ani neumožňujú. Príkaz,

aby ten, kto základné právo alebo slobodu porušil svojou nečinnosťou, vo veci konal, je

totiž viazaný na vyhovenie sťažnosti a deklarovanie, že rozhodnutím, opatrením alebo iným

zásahom boli porušené základné práva alebo slobody, prípadne ľudské práva a slobody

sťažovateľky vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala

a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom ( ,

).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2014