Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 256/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. Z., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou

Lukačovičovou, Hlavná 156, Dubová, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a , a

Listiny základných práv a slobôd, ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Trnave sp. zn. z 20. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Z. o d m i e t a pre jej neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. marca

2014 doručená sťažnosť J. Z. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“), čl. 1 ods. 1 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

ako aj práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 20. novembra

2013 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol

navrhovateľom v súdnom spore o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia vedenom

na Okresnom súde Trnava (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný

súd rozsudkom z 12. apríla 2012 určil, že „závet a listina o vydedení, ktoré listiny spísala

poručiteľka... na Notárskom úrade... vo forme notárskej zápisnice... je neplatná. Odporkyňa

je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania 840,84 eur...“. O odvolaní odporkyne

rozhodol krajský súd namietaným rozsudkom z 20. novembra 2013 tak, že „rozsudok súdu

prvého stupňa v časti určenia neplatnosti listiny o vydedení potvrdzuje, v časti určenia

neplatnosti závetu mení tak, že závet je v časti, v ktorej došlo k opomenutiu navrhovateľa

neplatný a vo zvyšku o určení neplatnosti závetu návrh zamieta. Žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.“.

3. Podľa názoru sťažovateľa „Krajský súd v Trnave nesprávne posudzoval platnosť

závetu, keď nebral v úvahu skutočnosť, že údaje uvedené v notárskej zápisnici sú

nepravdivé a teda, že poručiteľka neprejavila skutočnú vôľu zanechať svoj majetok

odporkyni...

Porušenia mojich základných ústavných práv sa Krajský súd v Trnave dopustil i tým,

že mi nepriznal právo na náhradu trov konania a nedostatočne odôvodnil skutočnosť, prečo

mi nepriznal trovy konania. Môj nárok na priznanie odmeny za právne zastúpenie je svojou

povahou nárokom hmotnoprávnym, a je tak krytý ústavne zaručeným právom legitímneho

očakávania uspokojenia daného nároku. Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k.

rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,

nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný čiastočne. Toto jeho tvrdenie nie je pravdivé,

pretože vo veci som podľa rozsudku krajského súdu 75 %- ný úspech.“.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné práva sťažovateľa podľa článku 20 ods. 1, článku 46 ods. 1 SR,

článku 1 ods. 1, článku 36 ods. 1 Listiny..., článku 1 Dodatkového protokolu č. 1

k Dohovoru... a článku 6 ods. 1 Dohovoru... boli porušené rozsudkom Krajského súdu...

č. k. zo dňa 20. 11. 2013.

3. Rozsudok Krajského súdu... č. k. zo dňa 20. 11. 2013 sa v časti

jeho výroku, ktorým zamietol vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého

stupňa, zrušuje.

4. Rozsudok Krajského súdu... zo dňa 20. 11. 2013 sa v časti jeho výroku, ktorým

rozhodol o náhrade trov konania, zrušuje.

5. Vec sa vracia Krajskému súdu... na ďalšie konanie.

6. J. Z. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ namieta porušenie označených

základných práv zaručených a listinou, ako aj práv zaručených

dohovorom a dodatkovým protokolom postupom a rozhodnutím krajského súdu „v časti

jeho výroku, ktorým zamietol vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého

stupňa“ (body 1 a 4) spočívajúcim v ním tvrdených skutočnostiach už uvedených v bode 3.

8. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa dovolanie je prípustné

proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej.

9. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

10. Podľa stabilnej judikatúry ústavný súd nie je oprávnený poskytovať ochranu

ústavnosti vo veciach, v ktorých sa sťažovateľ mohol domôcť ochrany v konaní pred

všeobecným súdom vlastnými, dovolenými a

ustanovenými procesnými úkonmi (podobne napr. , ,

).

11. Sťažovateľ na výzvu ústavného súdu podaním zo 14. apríla 2014 oznámil, že

„proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu sme nepodali dovolanie“. Z ustanovenia

vyplýva (pozri bod 8), že proti namietanému rozsudku mohol sťažovateľ

podať dovolanie. Je zrejmé, že sťažovateľ nevyčerpal tento opravný prostriedok, ktorý mu

poskytuje na ochranu jeho základných práv.

12. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mal možnosť podať

proti rozhodnutiu krajského súdu v napadnutej časti „v časti jeho výroku, ktorým zamietol

vo zvyšku o určení neplatnosti závetu rozsudok súdu prvého stupňa“ (bod 4) dovolanie

podľa . ani () nepripúšťajú, aby

si účastník konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušení základných práv

a slobôd, naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých

účastníkovi dostupných a účinných prostriedkov nápravy.

13. Vychádzajúc z týchto právnych záverov a skutkového stavu opísaného

sťažovateľom ústavný súd uzavrel, že v jeho veci vo vzťahu k namietaným porušeniam práv

nie je sťažnosť prípustná, preto ju odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2

v spojení s ).

14. Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, ďalšími návrhmi sťažovateľa

sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. mája 2014