Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 247/2014
PDF · 133.96 KB
No categories available
I. ÚS 247/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť T. D., zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
Advokátska kancelária Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. D. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2014
faxom a 28. apríla 2014 aj poštou doručená sťažnosť T. D. (ďalej len „sťažovateľka“), vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
postupom Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 1/2013.
Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným 13. decembra 2011 sa sťažovateľka
v konaní pred okresným súdom v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 (podľa
zistenia ústavného súdu bolo konanie v danej veci pôvodne vedené v registri „Ro“, pozn.)
domáhala od odporkyne zaplatenia sumy 18 256,65 € s príslušenstvom z titulu vrátenia
pôžičky. Podľa tvrdení sťažovateľky okresný súd aj napriek tomu, že v danej veci nejde
o vec právne ani skutkovo náročnú, ako aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy
adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná, koná
v jej veci so zbytočnými a neodôvodneným prieťahmi, v dôsledku čoho sa predlžuje stav jej
právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.
Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla:
„I napriek' skutočnosti, že odo dňa začatia tohto konania do dnešného dňa uplynulo
viac ako 28 mesiacov nie je toto konanie skončené. ...
... Z obsahu spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8 C 1/2013 je zrejmé, že ja,
sťažovateľka som nezavinila predlžovanie tohto konania. Predlžovanie tohto konania
zavinila žalovaná tým, že účelovo nepreberala súdne písomnosti v období odo dňa
29.2.2012 do dňa 5.2.2013 t.j. po dobu takmer 12 mesiacov, hoci vedela o tomto súdnom
konaní a Okresný súd Námestovo svojou nečinnosťou v tomto období.“
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby po prijatí jej sťažnosti na ďalšie
konanie ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo sťažovateľky T. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 porušené bolo.
Sťažovateľke T. D sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-EUR, ktoré je
Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke T. D. do 2 mesiacov od
právoplatnosti tohto nálezu.
Sťažovateľke T. D. sa priznávajú trovy tohto konania v sume 280,01 EUR, ktoré je
Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť sťažovateľke T. D. na účet advokáta JUDr. Jána
Vajdu (...) do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či postupom okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
V súlade so svojou judikatúrou (II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, IV. ÚS 61/03,
II. Ú 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo
alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.
Podľa zistenia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 1/2013 okresný súd
v prítomnosti právneho zástupcu sťažovateľky vyhlásil 10. marca 2014 rozsudok, ktorým
návrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol.
Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu na prieťahy
v konaní postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 1/2013, ktorá bola
ústavnému súdu faxom podaná 24. apríla 2014, už sťažovateľka musela mať vedomosť, že
predmetné konanie bolo na okresnom súde už ukončené, a teda že ďalšie úkony alebo
postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec
posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného
súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Inými slovami, v čase podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľkou už okresný
súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania vedeného pod sp. zn. 8 C 1/2013, a teda
ani porušiť označené právo sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov, pretože
vyhlásením rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v konaní pred súdom prvého
stupňa.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu
verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil
sťažovateľ, vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo
procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože
uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej
predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní okresnému
súdu konať ďalej vo veci bez zbytočných prieťahov, ako aj rozhodnutie o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia a priznaní úhrady trov konania je viazané
na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy),
ústavný súd o tých častiach sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už
nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. mája 2014