Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 293/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava a jeho uznesením sp. zn. z 20. februára

2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“), práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia a

dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením

sp. zn. z 20. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného

súdu“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti

poskytla fyzickej osobe – dlžníkovi „pôžičku“, ktorú bol tento povinný vrátiť podľa

podmienok dojednaných v uzavretej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník

dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojich záväzkov, stala sa pohľadávka sťažovateľky

splatnou, a preto pristúpila k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. V priebehu exekučného konania sa sťažovateľka „z dôvodu obavy

o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu

súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa

Krutého“. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu

oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.

3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým rozhodnutím okresného súdu boli

porušené ňou označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru, v dôsledku

postupu okresného súdu v exekučnom konaní, ktorý

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.

2011, sp .zn.: -37;

b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom

a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –

JUDr. Rudolfom Krutým.“.

4. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný

súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad

spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1

Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku

sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu

majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 SR a článku č. 1 Protokolu č. 1

majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím

všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

5. K namietanému porušeniu a dohovoru sťažovateľka

uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto

rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako

povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by

mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením

oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako

dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktoré

zruší a vec vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné

zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom a uznesením okresného

súdu sp. zn. z 20. februára 2014.

10. Vychádzajúc zo sťažnosti a z k nej pripojenému splnomocneniu ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľka podala sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

(JUDr. Branislava Fridricha, PhD,) pričom je zrejmé, že tento ju aj koncipoval. Ide

o právneho zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „obchodná spoločnosť“)]

a tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu

týkajúca sa komplexu danej problematiky počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov

o neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre

jeho pomer k veci.

11. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu tejto sťažnosti dospel k záveru, že ide o rovnakú právnu argumentáciu

sťažovateľky, ako to bolo u sťažností obchodnej spoločnosti, a preto nevidí žiadnu

relevantnú súvislosť sa podrobne zaoberať ani rovnakými námietkami sťažovateľky

vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu,

pretože tieto spoločnosti sú jednak, ako to konštatoval okresný súd, „personálne prepojené“,

ale tiež môžu vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora

(JUDr. Krutého) v týchto veciach.

12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavný

súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné

ustanovenia Exekučného poriadku (§ 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie

veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú

z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska

akceptovateľné (m. m. , , ). Vzhľadom

na ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti

od predmetu napadnutého rozhodnutia okresného súdu už preto nie je potrebné uvádzať tie

isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým uvedeným právam, porušenie ktorých

sťažovateľka namieta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014