Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 293/2014
PDF · 151.53 KB
No categories available
I. ÚS 293/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,
Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava a jeho uznesením sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára
2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a z dôvodu jej
zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením
sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie okresného
súdu“).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti
poskytla fyzickej osobe – dlžníkovi „pôžičku“, ktorú bol tento povinný vrátiť podľa
podmienok dojednaných v uzavretej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžník
dobrovoľne nepristúpil k úhrade svojich záväzkov, stala sa pohľadávka sťažovateľky
splatnou, a preto pristúpila k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. V priebehu exekučného konania sa sťažovateľka „z dôvodu obavy
o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa
Krutého“. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu
oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.
3. Podľa názoru sťažovateľky napadnutým rozhodnutím okresného súdu boli
porušené ňou označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v dôsledku
postupu okresného súdu v exekučnom konaní, ktorý
„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.
2011, sp .zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom
a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;
d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie;
e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou
platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne
účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej
pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –
JUDr. Rudolfom Krutým.“.
4. Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný
súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad
spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,
ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1
Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku
sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu
majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.
Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1
majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím
všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.
5. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka
uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť
rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním
zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd
rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto
rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako
povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením
oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako
dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.
6. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a napadnutým rozhodnutím okresného súdu, ktoré
zruší a vec vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné
zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uznesením okresného
súdu sp. zn. 10 Er/334/2009 z 20. februára 2014.
10. Vychádzajúc zo sťažnosti a z k nej pripojenému splnomocneniu ústavný súd
konštatuje, že sťažovateľka podala sťažnosť prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu
(JUDr. Branislava Fridricha, PhD,) pričom je zrejmé, že tento ju aj koncipoval. Ide
o právneho zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „obchodná spoločnosť“)]
a tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu
týkajúca sa komplexu danej problematiky počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov
o neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre
jeho pomer k veci.
11. V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu tejto sťažnosti dospel k záveru, že ide o rovnakú právnu argumentáciu
sťažovateľky, ako to bolo u sťažností obchodnej spoločnosti, a preto nevidí žiadnu
relevantnú súvislosť sa podrobne zaoberať ani rovnakými námietkami sťažovateľky
vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu,
pretože tieto spoločnosti sú jednak, ako to konštatoval okresný súd, „personálne prepojené“,
ale tiež môžu vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora
(JUDr. Krutého) v týchto veciach.
12. Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia okresného súdu ústavný
súd konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné
ustanovenia Exekučného poriadku (§ 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie
veci interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú
z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska
akceptovateľné (m. m. I. ÚS 450/2013, I. ÚS 453/2013, III. ÚS 108/2014). Vzhľadom
na ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku v závislosti
od predmetu napadnutého rozhodnutia okresného súdu už preto nie je potrebné uvádzať tie
isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým uvedeným právam, porušenie ktorých
sťažovateľka namieta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. júna 2014