Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 662/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2014 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ivetty Macejkovej a sudcu Sergeja

Kohuta (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť I. B., zastúpeného advokátom

JUDr. Jozefom Veselým, Advokátska kancelária, Mierová 1, Veľký Krtíš, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici sp. zn. z 27. júna 2013 a takto

rozhodol:

1. Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 27. júna

2013 b o l o p o r u š e n é základné právo I. B. na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1

a jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 27. júna 2013

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici j e p o v i n n ý uhradiť I. B. trovy právneho

zastúpenia v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), a to do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokáta JUDr. Jozefa Veselého,

Mierová 1, Veľký Krtíš.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 z 12. decembra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.

z 27. júna 2013 (ďalej aj „uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol:

„Voči mojej osobe bola zo strany Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici,

Partizánska cesta 97462 Banská Bystrica pod č. Kv 64/10 - 67 zo dňa 29. 01. 2013 podaná

obžaloba pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe

cudzieho majetku podľa , ods. 4 písm. a) .

S poukazom na ustanovenie účinného od 1. 1. 2006 a to

z toho dôvodu, že som mal v 7 bodoch obžaloby porušiť všeobecne závažným právnym

predpisom ustanovenú povinnosť a povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu

spravovať cudzí majetok a takýto čin som mal spáchať závažnejším spôsobom konania -

po dlhší čas a spôsobiť takýmto činom škodu veľkého rozsahu.

Vec začal pojednávať Okresný súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu

senátu R. R. a prísediacich P. S. a P. V., pričom súd určil termín hlavného pojednávania

na deň 17. 04. 2013.

Pred začatím tohto pojednávania môj obhajca uviedol, keďže pojednávanie bolo

v mojej neprítomnosti, že som sa rozhodol vzniesť námietku voči všetkým sudcom

Okresného súdu v Banskej Bystrici a sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici, pretože v

tomto konaní majú byť vypočutí ako svedkovia sudcovia z Krajského súdu v Banskej

Bystrici, ktorí sa môžu poznať so sudcami Okresného súdu v Banskej Bystrici, ako aj z toho

dôvodu, že trestné oznámenie na moju osobu podal v mojom prípade predseda Krajského

súdu v Banskej Bystrici a teda aj z tohto hľadiska môže byť daná pochybnosť o objektivite

rozhodovacieho procesu Krajského sudu v Banskej Bystrici, ktorý je nadriadeným súdom

Okresného súdu v Banskej Bystrici.

Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyriešenia námietky zaujatosti

vznesené mojou osobou prostredníctvom môjho obhajcu, s tým že následne podaním zo dňa

29. 04. 2013 som žiadal doplniť zápisnicu po hlavnom pojednávaní, v ktorej neboli

zachytené všetky dôvody, ktoré som uviedol ako dôvody pre vylúčenie sudcov Okresného

súdu v Banskej Bystrici ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici...

Následne mi bolo doručené uznesenie Okresného súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 17. 04. 2013, ktorým Okresný súd v Banskej Bystrici rozhodol podľa § 32 ods. 3

v mojej trestnej veci, že nevylučuje z prejednania mojej veci senát v zložení

predseda senátu R. R. a prísediaci P. S. a P. V., pričom v odôvodnení tohto uznesenia

uviedol, že moja námietka je neopodstatnená a že nemá žiaden význam ani podanie

trestného oznámenia na moju osobu predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici

vo vzťahu prípadnému zaujatosti senátu súdu, pretože predseda súdu si len splnil

oznamovaciu povinnosť v zmysle a v tejto veci nevystupuje ako žiadna

strana ani svedok.

Na základe mojej sťažnosti, ktorú som písomne zdôvodnil vlastným menom

prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dňa 20. 05. 2013 tak v tejto sťažnosti som

uviedol aj dôvody pre ktoré sa nestotožňujem s takýmto uznesením Okresného súdu

v Banskej Bystrici ohľadne predmetného uznesenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 27. 06. 2013 rozhodol

tak, že podľa moju sťažnosť zamieta, s tým že sa stotožnil

v podstate s dôvodmi uznesenia súdu prvého stupňa a konštatoval rovnaké skutočnosti ako

aj to, že predseda Krajského súdu vo vzťahu k zaujatosti senátu si plnil len svoju

oznamovaciu povinnosť a takáto skutočnosť nemá žiaden vplyv na pôsobenie súdov

a odvolací súd preto považuje moju sťažnosť ako nedôvodnú.

Podaním zo dňa 03. 09. 2013 som uviedol, že ja som podal aj námietku zaujatosti

voči súdom Krajského súdu v Banskej Bystrici z hľadiska odňatia a prikázania pre

rozhodovanie v mojej veci inému súdu v zmysle , kde som poukázal na dôvody

uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 03. 07. 2013, kde už Najvyšší súd SR

v obdobnej veci ktorá sa týka nepriamo aj mojej osoby rozhodol o vylúčení sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici a to z toho dôvodu, že možno mať pochybnosti

o objektivite a nestrannosti procesu na tomto súde vzhľadom na konanie predsedu súdu

ohľadne podania trestného oznámenia na moju osobu.“

Ďalej sťažovateľ uviedol, že:

„Teda v mojej právnej veci sa možno domnievať, že pokiaľ som ja vzniesol námietku

zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu v Banskej Bystrici ako Krajského súdu

v Banskej Bystrici a namietol som miestnu príslušnosť Okresného súdu v Banskej Bystrici,

tak mal môj spis byť najprv predložený Najvyššiemu súdu SR, tak ako v prípade V., kde

Najvyšší súd SR mal rozhodnúť o tom, či sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici sú

vylúčení z prejednávania a rozhodovania v mojej trestnej veci a až potom ako by sa ustálil

takýto stav mohol by príslušný krajský súd rozhodnúť aj o mojej námietke zaujatosti voči

sudcom Okresného súdu v Banskej Bystrici...

V mojom prípade vidím zásadné porušenie mojich práv zo strany Krajského súdu

v Banskej Bystrici v tom, že moja námietka zaujatosti voči sudcom Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo strany tohto súdu nebola predložená Najvyššiemu súdu SR

na posúdenie mojej námietky zaujatosti a to, že bez takéhoto rozhodnutia Krajský súd

rozhodol o tom, že sudcovia Okresnému súcu v Banskej Bystrici nie sú zaujatí, pričom

námietka zaujatosti v zmysle bola vznesená bez meškania.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR Ústavne konformné konanie

o námietke zaujatosti vyžaduje, aby pri rozhodovaní nadriadeného súdu (§ 16 Občianskeho

súdneho poriadku) popri splnení ďalších zákonom predpísaných podmienok bolo z vecného

hľadiska skúmané, či namietané dôvody na vylúčenie zákonného sudcu možno považovať

zo skutkového hľadiska za preukázané, pričom je primárne na účastníkovi konania, ktorý

námietku zaujatosti podal, ponúknuť aj dôkazy o pravdivosti týchto dôvodov. V rámci

takéhoto skúmania má nezanedbateľný význam aj vyjadrenie zákonného sudcu k pravdivosti

uvádzaných dôvodov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 20. septembra 2012).

O mojich námietkach nebolo vôbec rozhodované a preto tvrdím, že došlo k porušeniu

mojich práv z hľadiska nestrannosti a objektívnosti súdneho konania.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní a to uznesením zo dňa

27.06.2013 porušil základné právo I. B. na súdnu ochranu podľa SR ako

aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 06. 2013 zrušuje

a vec vracia na ďalšie konanie.

Priznáva sa náhrada trov právneho zastúpenia v sume 331,31 €, ktorú je povinný

Krajský súd v Banskej Bystrici vyplatiť na účet advokáta JUDr. Jozefa Veselého...

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Podľa prerokoval ústavný súd túto vec

na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním zo 6. februára 2014 a tiež aj krajský

súd vo vyjadrení z 21. januára 2014 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od ústneho

pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení

nachádzajúcich sa v jeho spise.

K sťažnosti sťažovateľa a k právnej stránke celej veci sa vyjadril krajský súd

prípisom č. Spr. 187/14, v ktorom uviedol:

„Podľa tvrdenia sťažovateľa rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo

porušené jeho právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces vzhľadom na to, že

senát krajského súdu rozhodoval napriek tomu, že obžalovaný vzniesol námietku zaujatosti

nielen proti všetkým sudcom okresného súdu, ale aj proti všetkým sudcom krajského súdu.

Nahliadnutím do príslušného spisu okresného súdu som zistil, že sťažovateľ skutočne

pred začatím hlavného pojednávania, a to dňa 17. apríla 2013 vzniesol námietku zaujatosti

aj proti sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z týchto dôvodov mal podľa § 32

rozhodovať o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu v Banskej

Bystrici Najvyšší súd Slovenskej republiky, v dôsledku čoho mal príslušný senát krajského

súdu vec najprv predložiť nadriadenému súdu. V prípade, ak by sudcovia krajského súdu

neboli vylúčení z prejednávania veci, mohli rozhodnúť o sťažnosti obžalovaného proti

procesnému rozhodnutiu okresného súdu. Z tohto pohľadu je ústavná sťažnosť

opodstatnená.

Súčasne si však dovoľujem uviesť, že je potrebné zaoberať sa aj otázkou včasnosti

podanej námietky zaujatosti ( ). Nahliadnutím do príslušného

spisu som zistil, že na č. l. 2888 sudca konštatuje, že námietka nebola podaná v stanovenej

lehote. Táto skutočnosť však nebola uvedená v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového

súdu. Zároveň je potrebné konštatovať, že sťažovateľ nevyčerpal všetky prostriedky

nápravy, pretože pokiaľ by rozhodoval vylúčený sudca, je to dôvodom pre podanie

opravného prostriedku voči meritórnemu rozhodnutiu.

Napriek tomu, že ústavnú sťažnosť v jej argumentácii považujem za opodstatnenú,

nie je možné jej vyhovieť podľa navrhovaného petitu, pretože rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky by bolo nevykonateľné.“

K uvedenému vyjadreniu krajského súdu bolo ako príloha pripojené vyjadrenie

predsedu senátu 2 Nto krajského súdu (ďalej len „predseda senátu“), v ktorom sa predseda

senátu zaoberá obsahom sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté tak, že senát v zložení z predsedu

senátu R. R. a prísediacich P. S. a P. V. sa nevylučuje z prerokúvania trestnej veci

sťažovateľa. Ďalej sa predseda senátu zaoberá dôvodmi, pre ktoré krajský súd uznesením

zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. a v závere uvádza:

„V ďalšej časti však námietky obžalovaného sú nekonkrétne a neobsahujú dôležitý

dôvod, preto bolo možné vo veci rozhodovať aj o sťažnosti obžalovaného a nebolo potrebné

vyjadrenie sudcov krajského súdu ohľadom námietky zaujatosti, resp. predloženia celého

spisového materiálu Najvyššiemu súdu SR na rozhodovanie o vylúčení všetkých sudcov

krajského súdu s následným rozhodovaní o odňatí a prikázaním veci inému súdu toho istého

druhu a stupňa.“

Sťažovateľ vo svojom vyjadrení zo 6. februára 2014 najmä uviedol:

„Taktiež mi boli doručené dve vyjadrenia zo strany Krajského súdu v Banskej

Bystrici a to jedno vyjadrenie bolo podpísané M. Ď., predsedom krajského súdu a druhé

vyjadrenie podpísal R. Ď., predseda senátu.

Z vyjadrenia, ktoré podpísal predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva, že

tento uznal, že podľa o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu

v Banskej Bystrici mal rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku čoho mal

príslušný senát krajského súdu vec najprv predložiť nadriadenému súdu a z tohto pohľadu

je podľa názoru predsedu krajského súdu moja sťažnosť opodstatnená.

Ďalej predseda krajského súdu uvádza, že sudca prvostupňového súdu konštatoval,

že moja námietka nebola podaná v stanovenej lehote s čím nesúhlasím, pretože takúto

námietku zaujatosti som oznámil Okresnému súdu v Banskej Bystriaci na prvom

pojednávaní k mojej trestnej veci, ktoré sa konalo dňa 17. a 18. 4. 2013. Na začiatku

pojednávania síce súd konštatoval, že takáto námietka nebola podaná bez meškania podľa

avšak po vysvetlení môjho obhajcu, že tento bol od 26. 3. do 8. 4. 2013

na dovolenke mimo územia Slovenskej republiky, tak hneď po návrate z dovolenky v lehote

5 dní bola takáto námietka vznesená a preto v tomto prípade Okresný súd v Banskej Bystrici

akceptoval tú skutočnosť že takáto námietka bola podaná bezodkladne, keďže ja som nemal

možnosť sa kontaktovať so svojím obhajcom, ktorý v čase doručenia predvolania

na pojednávanie bol preukázateľne na dovolenke a teda nemohol reagovať na skutočnosti

týkajúce sa určenia pojednávania a ďalšie úkony avšak hneď po návrate môjho právneho

zástupcu z dovolenky bolo tak bezodkladne urobené, čo v podstate akceptoval aj Okresný

súd v Banskej Bystrici, kde túto skutočnosť z hľadiska vznesenia námietky bezodkladne už

neriešil, ale len konštatoval, že senát ako taký senát Okresného súdu v Banskej Bystrici

a to predseda senátu R. R. a prísediaci P. S. a P. V. nie sú vylúčení z prejednávania

predmetnej veci a o tejto sťažnosti mal rozhodnúť Krajský súd v Banskej Bystrici.

Z pojednávania dňa 17. 4. 2013 okrem zápisnice ohľadnom pojednávaní existuje aj

zvukový záznam, z ktorého vyplýva, že súd následne zmenil svoje stanovisko a rozhodol

o vznesenej námietke zaujatosti.

Pokiaľ sa týka ďalšieho vyjadrenia, že ústavnú sťažnosť v jej ďalšej argumentácii

považuje za opodstatnenú avšak nie je jej možné vyhovieť podľa navrhovaného petitu, tak

v tomto smere uvádzam, že ja som opravil zrejmú nezrovnalosť a chybu v písaní a nič

nebráni tomu, aby ústavný súd vyhovel môjmu návrhu.

Ohľadne vyjadrenia predsedu senátu, ktorý adresoval predsedovi Krajského súdu

v Banskej Bystrici a teda nie priamo Ústavnému súdu, tak v tomto prípade moje osobné

stanovisko je také, že predseda senátu prejudikoval určité rozhodnutia Krajského súdu

v Banskej Bystrici, pričom ak konštatoval, že z môjho návrhu je zrejmé, že tento návrh

možno považovať za nekonkrétny a jeho konkrétnosť môže spočívať, aby voči sudcom

krajského súdu, ktorí majú vo veci vystupovať ako svedkovia a s touto otázkou sa mal

vysporiadať zákonným spôsobom prvostupňový ako aj odvolací súd, pričom ja nesúhlasím

s tým, že o takejto sťažnosti podľa názoru predsedu tohto senátu nebolo potrebné, aby sa

vyjadrovali sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici a nebolo potrebné predložiť takýto

materiál Najvyššiemu súdu SR na rozhodovanie o vylúčení všetkých sudcov krajského súdu

s následným rozhodovaním o odňatí a prikázaní veci inému súdu toho istého druhu

a stupňa.

Chcem poukázať, že na Okresnom súde v Banskej Bystrici sa v súčasnej dobe

a v minulosti viedli tri konania identického charakteru voči konkrétnym správcom

konkurzných podstát, ktorí počas vykonávania týchto funkcií vložili finančné prostriedky

z hľadiska ich zhodnotenia do spoločnosti C., kde obhajcovia týchto obžalovaných a to

konkrétne D. V. a P. N. vzniesli identickú námietku zaujatosti vo vzťahu k sudcom

Krajského súdu v Banskej Bystrici až v priebehu odvolacieho konania po tom ako vo veci

rozhodol Okresný súd v Banskej Bystrici a vo veci D. V. Najvyšší súd SR uznesením 6 Ndr

8/2013 zo dňa 3. 7. 2013 rozhodol tak, že podľa trestnú vec obžalovanej

D. V. vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. tomuto súdu

odňal a prikázal Krajskému súdu v Nitre s poukazom na to, že existujú dôvody pre takéto

odňatie, čo podľa Najvyššieho súdu SR v Bratislave zodpovedá požiadavkám rýchlosti

a hospodárnosti trestného konania kde tento konštatoval, že Krajský súd v Banskej Bystrici

predložil Najvyššiemu súdu SR príslušný spisový materiál na rozhodnutie o takomto návrhu,

kde obžalovaná V. podala dňa 25. 3. 2013 návrh na odňatie a prikázanie veci podľa § 23

ods. 1 z identických dôvodov ako som to urobil ja a to z dôvodu prepojenosti

zo sudcami krajského súdu a to J. B., ktorý na ňu podal trestné oznámenie v súčinnosti

s terajším predsedom M. Ď., ktorý na tomto súde pôsobí mienkotvorne a uviedla aj ďalšie

dôvody, ktoré boli Najvyšším súdom SR akceptované a vec bola tomuto súd odňatá.

Takto bolo aj v prípade P. N., kde takisto podľa mojich informácii Najvyšší súd SR

akceptoval takúto námietku zaujatosti a žiadosti odňatie a prikázanie inému súdu. Teda

na jednej strane Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch prípadoch identického charakteru

akceptoval vznesené námietky a žiadosti na odňatie a prikázanie veci v odvolacom konaní

avšak v mojom prípade sa vôbec takouto námietkou a žiadosťou o odňatie a prikázanie veci

nezaoberal a bez predloženia veci Najvyššiemu súdu SR rozhodol o mojej námietke

a žiadosti odňatie a prikázanie veci, ktorú som podal voči sudcom Okresného súdu

v Banskej Bystrici čo nepokladám za zákonné a správne v tomto prípade.

Z týchto dôvodov teda ja trvám na všetkých mojich tvrdeniach a argumentoch, kde

v dvoch prípadoch identického charakteru Najvyšší súd SR už vylúčil všetkých sudcov

Krajského súdu v Banskej Bystrici a vec mu odňal a prikázal na rozhodnutie inému súdu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po preskúmaní namietaného uznesenia ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľa za spôsobilú spochybniť ústavnoprávnu udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Podľa ústavného súdu postup krajského súdu, ktorý vyústil do namietaného uznesenia,

po vznesení námietky zaujatosti vo vzťahu ku všetkým sudcom krajského súdu a návrhu

na odňatie a prikázanie veci inému súdu, keď rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté, že senát tohto

prvostupňového súdu sa nevylučuje z prerokúvania trestnej veci sťažovateľa, bez toho, aby

pred rozhodnutím predložil vec na rozhodnutie nadriadenému súdu, je ústavne

neakceptovateľný.

Už uvedený postup krajského súdu vyústil do namietaného uznesenia, ktoré z už

uvedených dôvodov považuje ústavný súd za také, ktoré zasahuje do základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu a v konečnom dôsledku na spravodlivé súdne konanie.

Ústavný súd poznamenáva, že s argumentáciou sťažovateľa sa napokon stotožnil aj

krajský súd, ktorý vo svojom vyjadrení z 21. januára 2014 uviedol:

„Nahliadnutím do príslušného spisu okresného súdu som zistil, že sťažovateľ

skutočne pred začatím hlavného pojednávania, a to dňa 17. apríla 2013 vzniesol námietku

zaujatosti aj proti sudcom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Z týchto dôvodov mal podľa

rozhodovať o námietke zaujatosti sudcov Krajského súdu

v Banskej Bystrici Najvyšší súd Slovenskej republiky, v dôsledku čoho mal príslušný senát

krajského súdu vec najprv predložiť nadriadenému súdu. V prípade, ak by sudcovia

krajského súdu neboli vylúčení z prejednávania veci, mohli rozhodnúť o sťažnosti

obžalovaného proti procesnému rozhodnutiu okresného súdu. Z tohto pohľadu je ústavná

sťažnosť opodstatnená.“

Pokiaľ nebola krajským súdom vec predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie

o vznesenej námietke zaujatosti voči všetkým sudcom krajského súdu a odňatí a prikázaní

veci inému súdu, možno mať pochybnosti aj o tom, či krajský súd mohol kvalifikovane

rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

, ktorým bolo rozhodnuté, že senát tohto prvostupňového súdu sa nevylučuje

z prerokúvania trestnej veci sťažovateľa.

Sťažovateľ sa teda nachádza v situácii, keď v jeho trestnej veci má rozhodovať senát

Okresného súdu Banská Bystrica, ktorého „nevylúčenie“ posudzoval a rozhodoval krajský

súd, ktorého všetci sudcovia sami napokon môžu byť vylúčení z meritórneho rozhodovania

nadriadeným súdom.

Krajský súd tiež uvádza, že v petite sťažnosti sťažovateľa je nesprávna spisová

značka „2Ntd 8/2013“ namiesto správnej spisovej značky „2Nto 8/2013“, čo znamená, že

v prípade úspechu sťažovateľa by rozhodnutie ústavného súdu bolo nevykonateľné.

Vo vyjadrení zo 6. februára 2014 sťažovateľ uviedol, že pri písaní petitu sťažnosti došlo

k pisárskej chybe a správna spisová značka je „2Nto 8/2013“, pričom na iných miestach

v sťažnosti je spisová značka uvedená správne. K tomu ústavný súd poznamenáva, že

jednou z príloh sťažnosti je aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 27. júna 2013 a z jeho obsahu, ako aj z obsahu sťažnosti je zrejmé, že

nesprávna spisová značka v petite sťažnosti je uvedená len z dôvodu pisárskej chyby, ktorej

opravu zo strany sťažovateľa ústavný súd akceptuje.

Ústavný súd sa nezaoberal obsahom vznesených námietok zaujatosti sťažovateľom

voči jednotlivým sudcom, pretože rozhodnutie o nich patrí v zásade do právomoci

všeobecných súdov, ale ústavnosúdnemu prieskumu podrobil len procesnú stránku

rozhodovania krajského súdu a uznesenia, pričom uznesenie ako výsledok svojvoľného

postupu krajského súdu vyhodnotil ako ústavne neakceptovateľné.

Zo všetkých týchto dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v , ako aj jeho práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu

sp. zn. z 27. júna 2013. V nadväznosti na to potom ústavný súd v súlade

s a a toto

uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie.

III.

Ústavný súd v súlade s , keď za dôvody hodné

osobitného zreteľa považoval už samo vyhovenie sťažnosti, zaviazal krajský súd na úhradu

trov konania úspešnému sťažovateľovi.

Priznané trovy konania uhradí krajský súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu na účet advokáta JUDr. Jozefa Veselého (§ 149 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku v spojení s ). Sťažovateľovi vznikli trovy konania

z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za dva účelne vykonané úkony právnej služby

(prevzatie a príprava zastúpenia z 10. októbra 2013 a spísanie sťažnosti zo 14. októbra

2013). Za dva úkony vykonané v roku 2013 patrí odmena v sume dvakrát po 130,16 €, teda

260,32 €, a dvakrát režijný paušál v sume po 7,81 €, teda 15,62 €, preto trovy právneho

zastúpenia pre sťažovateľa predstavujú sumu 275,94 € v zmysle vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že

advokát sťažovateľa je platcom DPH, trovy právneho zastúpenia predstavujú celkovú sumu

331,13 € spolu aj s DPH.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľom

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný súd tento nález prijal na neverejnom zasadnutí potom, čo so súhlasom oboch

účastníkov upustil od verejného ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné

očakávať ďalšie objasnenie veci ( ).

Vzhľadom na uvedené dôvody rozhodol senát ústavného súdu tak, ako to je uvedené

vo výroku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2014