Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 353/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť L. B., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom

Chromým, Advokátska kancelária, SNP 33, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. z 22. mája 2012

a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17. septembra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2014

doručená sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného

práva na súdnu ochranu zaručeného (ďalej

len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 22. mája 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. zo 17. septembra 2013 (ďalej len „napadnutý

rozsudok“).

Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o určenie

neplatnosti právneho úkonu, o ktorej rozhodol okresný súd svojím rozsudkom

sp. zn. z 22. mája 2012 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ

nespokojný s rozsudkom súdu prvého stupňa podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ ďalej

v sťažnosti uvádza, že využil aj podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol

podľa jeho názoru dôvodný. Napriek uvedenému jeho podnet bol vybavený oznámením

sp. zn. Kc 328/13/1100 z 2. januára 2014 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave

tak, že neboli splnené zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ

ďalej podal opakovaný podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorý bol vybavený oznámením prokurátorky

generálnej prokuratúry sp. zn. VI/3 Pz 23/14/1000 z 18. februára 2014, pričom prokurátorka

v oznámení dospela k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania.

Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval, že v zmluve o prevode cenných papierov

došlo k chybe – omylu, preto sa sťažovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu

– zmluvy, na základe ktorého prebehol prevod cenných papierov. Vychádzajúc z uvedeného

sťažovateľ formuloval svoj konečný návrh takto:

„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené ods. l

Slovenskej republiky porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa

22. 5. 2012 č. k. -205, 1210225907 a rozsudok Krajského súdu Bratislava

zo dňa 17. 09. 2013 č. k. -248, IČS:1210225907 zrušuje a vec vracia

Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada škody vo výške 1.225,-€ ako náhrada

za výdavky spojené s uplatnením svojho práva.“

Sťažovateľ okrem plnej moci pre advokáta nepriložil k predloženej sťažnosti žiadne

relevantné prílohy.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,

že táto nespĺňa viaceré povinné obsahové náležitosti, predovšetkým chýba odôvodnenie

sťažnosti vrátane náležitej právnej argumentácie, ktorá má ústavno právny rozmer,

sťažovateľ ďalej v rozpore s k sťažnosti nepripojil

kópie právoplatných rozhodnutí, ktoré označil ako porušujúce jeho základné právo na súdnu

ochranu. Ako ďalší nedostatok sťažnosti ústavný súd hodnotí aj formuláciu petitu sťažnosti,

kde v bode 1 petitu sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie svojho označeného základného

práva bez toho, aby označil rozhodnutie a orgán verejnej, ktorý toto rozhodnutie vydal.

Takéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve sťažovateľovi na doplnenie

jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké

sú prípadné následky nevyhovenia výzve.

V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti

konania podľa [

v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s ]

od výzvy adresovanej sťažovateľovi upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné

rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd

totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie

sťažnosti sťažovateľa o povinné náležitosti by nemohlo za žiadnych okolností viesť

k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.

1. Na prerokovanie sťažnosti v časti napádajúcej rozsudok okresného súdu ústavný

súd nemá dostatok právomoci. V konaní pred ústavným súdom sa uplatňuje princíp

subsidiarity ( ), podľa ktorého ak o ochrane základných práv a slobôd

sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže poskytnúť takým právam ochranu.

Prvostupňový rozsudok okresného súdu bol napadnuteľný odvolaním ako riadnym

opravným prostriedkom. Túto možnosť sťažovateľ aj využil. Z uvedeného dôvodu ochranu

jeho označeným právam poskytoval krajský súd, a tak ústavný súd nemôže za žiadnych

okolností podrobiť svojmu prieskumu napadnutý rozsudok okresného súdu, preto sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd na okresnom súde

zistil, že tento napadnutý rozsudok sa stal právoplatným 30. októbra 2013.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty

je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene

podľa . V prípade podania sťažnosti po uplynutí

zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty

odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie neumožňuje

(napr. m. m. , , ).

Napadnutý rozsudok krajského súdu zo 17. septembra 2013 nadobudol právoplatnosť

30. októbra 2013. Sťažnosť odoslal sťažovateľ na poštovú prepravu ústavnému súdu

7. apríla 2014, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej

na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť

ako oneskorene podanú.

Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval ústavný

súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky podania sťažovateľa, pretože taký postup

by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014