Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 353/2014
PDF · 148.4 KB
No categories available
III. ÚS 353/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť L. B., zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom
Chromým, Advokátska kancelária, SNP 33, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 58 C 224/2010 z 22. mája 2012
a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 Co 47/2012 zo 17. septembra 2013
a takto
rozhodol:
Sťažnosť L. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. apríla 2014
doručená sťažnosť L. B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.
58 C 224/2010 z 22. mája 2012 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len
„krajský súd“) sp. zn. 11 Co 47/2012 zo 17. septembra 2013 (ďalej len „napadnutý
rozsudok“).
Ako zo sťažnosti vyplýva, sťažovateľ podal na okresnom súde žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu, o ktorej rozhodol okresný súd svojím rozsudkom
sp. zn. 58 C 224/2010 z 22. mája 2012 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. Sťažovateľ
nespokojný s rozsudkom súdu prvého stupňa podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský
súd napadnutým rozsudkom tak, že rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Sťažovateľ ďalej
v sťažnosti uvádza, že využil aj podnet na podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol
podľa jeho názoru dôvodný. Napriek uvedenému jeho podnet bol vybavený oznámením
sp. zn. Kc 328/13/1100 z 2. januára 2014 prokurátorom Krajskej prokuratúry v Bratislave
tak, že neboli splnené zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania. Sťažovateľ
ďalej podal opakovaný podnet adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
(ďalej len „generálna prokuratúra“), ktorý bol vybavený oznámením prokurátorky
generálnej prokuratúry sp. zn. VI/3 Pz 23/14/1000 z 18. februára 2014, pričom prokurátorka
v oznámení dospela k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na podanie
mimoriadneho dovolania.
Sťažovateľ v sťažnosti argumentoval, že v zmluve o prevode cenných papierov
došlo k chybe – omylu, preto sa sťažovateľ domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu
– zmluvy, na základe ktorého prebehol prevod cenných papierov. Vychádzajúc z uvedeného
sťažovateľ formuloval svoj konečný návrh takto:
„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. l Ústavy
Slovenskej republiky porušené bolo.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
22. 5. 2012 č. k. 58C/224/2010 -205, 1210225907 a rozsudok Krajského súdu Bratislava
zo dňa 17. 09. 2013 č. k. 11Co 47/2012-248, IČS:1210225907 zrušuje a vec vracia
Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.
3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada škody vo výške 1.225,-€ ako náhrada
za výdavky spojené s uplatnením svojho práva.“
Sťažovateľ okrem plnej moci pre advokáta nepriložil k predloženej sťažnosti žiadne
relevantné prílohy.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
K predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,
že táto nespĺňa viaceré povinné obsahové náležitosti, predovšetkým chýba odôvodnenie
sťažnosti vrátane náležitej právnej argumentácie, ktorá má ústavno právny rozmer,
sťažovateľ ďalej v rozpore s § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti nepripojil
kópie právoplatných rozhodnutí, ktoré označil ako porušujúce jeho základné právo na súdnu
ochranu. Ako ďalší nedostatok sťažnosti ústavný súd hodnotí aj formuláciu petitu sťažnosti,
kde v bode 1 petitu sťažovateľ navrhuje vysloviť porušenie svojho označeného základného
práva bez toho, aby označil rozhodnutie a orgán verejnej, ktorý toto rozhodnutie vydal.
Takéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve sťažovateľovi na doplnenie
jeho podania s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké
sú prípadné následky nevyhovenia výzve.
V posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti
konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy [§ 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde]
od výzvy adresovanej sťažovateľovi upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné
rozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd
totiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie
sťažnosti sťažovateľa o povinné náležitosti by nemohlo za žiadnych okolností viesť
k prijatiu jeho sťažnosti na ďalšie konanie.
1. Na prerokovanie sťažnosti v časti napádajúcej rozsudok okresného súdu ústavný
súd nemá dostatok právomoci. V konaní pred ústavným súdom sa uplatňuje princíp
subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy), podľa ktorého ak o ochrane základných práv a slobôd
sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže poskytnúť takým právam ochranu.
Prvostupňový rozsudok okresného súdu bol napadnuteľný odvolaním ako riadnym
opravným prostriedkom. Túto možnosť sťažovateľ aj využil. Z uvedeného dôvodu ochranu
jeho označeným právam poskytoval krajský súd, a tak ústavný súd nemôže za žiadnych
okolností podrobiť svojmu prieskumu napadnutý rozsudok okresného súdu, preto sťažnosť
v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej
právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
2. Pokiaľ ide o napadnutý rozsudok krajského súdu, ústavný súd na okresnom súde
zistil, že tento napadnutý rozsudok sa stal právoplatným 30. októbra 2013.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd stabilne zotrváva na stanovisku, že nedodržanie uvedenej lehoty
je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania sťažnosti po uplynutí
zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty
odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde neumožňuje
(napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
Napadnutý rozsudok krajského súdu zo 17. septembra 2013 nadobudol právoplatnosť
30. októbra 2013. Sťažnosť odoslal sťažovateľ na poštovú prepravu ústavnému súdu
7. apríla 2014, čo je zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej zákonom o ústavnom súde
na podanie sťažnosti. V tejto časti tak ústavný súd posúdil predloženú sťažnosť
ako oneskorene podanú.
Vzhľadom na odôvodnenie odmietnutia predloženej sťažnosti nepovažoval ústavný
súd za nevyhnutné odstraňovať nedostatky podania sťažovateľa, pretože taký postup
by nemohol viesť k inému rozhodnutiu pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014