Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 342/2014
PDF · 166.66 KB
No categories available
III. ÚS 342/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,
Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bardejov a jeho uzneseniami sp. zn. 2 Er 195/2009 zo 4. marca
2014 (Rvp 5317/2014), sp. zn. 3 Er 560/2009 zo 4. marca 2014 (Rvp 5318/2014), sp. zn.
3 Er 462/2009 zo 4. marca 2014 (Rvp 5319/2014), sp. zn. 3 Er 782/2010 zo 4. marca 2014
(Rvp 5321/2014) a sp. zn. 3 Er 305/2009 zo 4. marca 2014 (Rvp 5322/2014) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., vedené pod sp. zn.
Rvp 5317/2014, Rvp 5318/2014, Rvp 5319/2014, Rvp 5321/2014 a sp. zn. Rvp 5322/2014
s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 342/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 12. mája 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s. (ďalej len „sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1
Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej
len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14
dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Bardejov (ďalej len
„okresné súdy“ a „postup a uznesenia okresných súdov“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti
poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť
podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky
splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. V priebehu exekučných konaní sa sťažovateľka „z dôvodu obavy
o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa
Krutého“.
Uzneseniami okresných súdov bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu oprávneného
na zmenu pôvodného exekútora“.
Podľa názoru sťažovateľky postupom a uzneseniami okresných súdov v napadnutých
konaniach boli porušené jej označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže ten-ktorý okresný súd
„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa 13. 04.
2011, sp . zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom
a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;
d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie;
e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou
platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne
účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej
pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom – JUDr.
Rudolfom Krutým.“.
Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný
súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad
spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,
ktorý je nezlučiteľný s článkom č. 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom č. 1 Protokolu č. 1
Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku
sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu
majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.
Sťažovateľ mal teda v zmysle článku č.20 ods. 1 Ústavy SR a článku č. 1 Protokolu č. 1
majetok chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím
všeobecného súdu bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.
K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka
uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť
rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním
zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd
rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto
rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako
povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré by
mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením
oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako
dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresných súdov v uvedených
konaniach, zruší uznesenia okresných súdov a veci im vráti na ďalšie konanie
a sťažovateľke prizná finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 5317/2014, Rvp 5318/2014, Rvp 5319/2014, Rvp 5321/2014 a sp. zn. Rvp 5322/2014
a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež
prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a okresného súdu rozhodol ústavný súd
uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresných
súdov v uvedených konaniach.
Vychádzajúc zo sťažností a k nim pripojených splnomocnení ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľka všetky sťažnosti podala prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (JUDr.
Branislava Fridricha, PhD.), pričom je zrejmé, že tento ich aj koncipoval. Ide o právneho
zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „obchodná spoločnosť“)],
a tomuto právnemu zástupcovi je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu
týkajúca sa komplexu danej problematiky počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov
o neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre
jeho pomer k veci.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že ide o takmer rovnakú právnu argumentáciu
sťažovateľky, ako to bolo u sťažností obchodnej spoločnosti, a preto nevidí žiadnu
relevantnú súvislosť sa podrobne zaoberať ani rovnakými námietkami sťažovateľky
vo vzťahu k zamietnutiu jej návrhu na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu,
pretože tieto spoločnosti sú jednak, ako to konštatoval okresný súd na strane 2, „personálne
prepojené“, ale tiež môžu vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti súdneho
exekútora (JUDr. Krutého) v týchto veciach.
Po oboznámení sa s obsahom napadnutých uznesení okresného súdu ústavný súd
konštatuje, že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia
Exekučného poriadku (§ 5 ods. 1 a 2 a § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie veci
interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú
z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska
akceptovateľné (m. m. I. ÚS 450/2013, I. ÚS 453/2013, III. ÚS 108/2014).
Vzhľadom na ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku
v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov už preto nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým právam, porušenie
ktorých sťažovateľka namieta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014