Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 366/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,

Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,

vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia

Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Galanta a jeho uzneseniami sp. zn.

z 10. marca 2014 () a sp. zn. z 12. marca 2014

() a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., vedené pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. mája 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a (ďalej len „“), práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia

a čl. 14 dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len

„okresný súd“ a „postup a uznesenia okresného súdu“).

Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti

poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť

podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci

dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky

splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.

o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov. V priebehu exekučných konaní sa sťažovateľka „z dôvodu obavy

o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu

súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa

Krutého“. Uzneseniami okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu

oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.

Podľa názoru sťažovateľky postupom a uzneseniami okresného súdu v napadnutých

konaniach boli porušené jej označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu

ochranu podľa a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru, keďže okresný súd

„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa

13. 04. 2011, sp .zn.: -37;

b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo

objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného

konania;

c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom

a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;

d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny

priebeh exekúcie;

e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného

súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: ; rozhodol s konečnou

platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne

účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej

pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –

JUDr. Rudolfom Krutým.“.

Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

a práva podľa dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný

súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad

spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,

ktorý je nezlučiteľný s článkom 20 ods. 1 SR a článkom 1 Protokolu č. 1

Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku

sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu

majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.

Sťažovateľ mal teda v zmysle článku 20 ods. 1 SR a článku 1 Protokolu č. 1 majetok

chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím všeobecného súdu

bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.

K namietanému porušeniu a dohovoru sťažovateľka

uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť

rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním

zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd

rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto

rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako

povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré

by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné

zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením

oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo SR a Dohovorom špecifikovaný ako

dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,

ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa a ,

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12

ods. 2 a dohovoru postupom a uzneseniami okresného súdu v uvedených

konaniach, zruší uznesenia okresného súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke

prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

.

Podľa môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov.

nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade

s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod

sp. zn. a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu

a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe

sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy

tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru, práva podľa dodatkového

protokolu, ako aj a dohovoru postupom a uzneseniami okresného

súdu v uvedených konaniach.

Vychádzajúc zo sťažností a k nim pripojených splnomocnení ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľka sťažnosti podala prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu

(JUDr. Branislava Fridricha, PhD.), pričom je zrejmé, že tento ich aj koncipoval. Ide

o právneho zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „obchodná spoločnosť“), pozn.]

a ktorému je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu

danej problematiky počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov o neudelení poverenia

na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre jeho pomer k veci.

V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní

predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že ide o takmer rovnakú právnu argumentáciu

sťažovateľky ako v sťažnostiach obchodnej spoločnosti, a preto nevidí žiadnu relevantnú

súvislosť podrobne sa zaoberať rovnakými námietkami sťažovateľky vo vzťahu

k zamietnutiu jej návrhov na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu, pretože

tieto spoločnosti sú, ako to okresný súd konštatoval, „pomerne úzko personálne prepojené“,

čo môže vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora JUDr. Krutého

v týchto konaniach. Okresný súd navyše uviedol, že „nepripustením zmeny súdneho

exekútora na JUDr. Krutého nie je dotknutá možnosť oprávneného podať opätovne návrh

na zmenu súdneho exekútora s označením iného exekútora, ktorý bude poverený

vykonávaním exekúcie“.

Po oboznámení sa s obsahom uznesení okresného súdu ústavný súd konštatuje,

že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného

poriadku (§ 5 ods. 1 a 2 a § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie veci interpretoval

a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,

sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné

(m. m. , , ).

Vzhľadom na ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku

v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov už preto nie je

potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým právam, ktorých

porušenie sťažovateľka namieta.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014