Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 366/2014
PDF · 167.96 KB
No categories available
III. ÚS 366/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49,
Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Galanta a jeho uzneseniami sp. zn. 17 Er 663/2009
z 10. marca 2014 (Rvp 5772/2014) a sp. zn. 26 Er 808/2009 z 12. marca 2014
(Rvp 5773/2014) a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., vedené pod sp. zn.
Rvp 5772/2014 a sp. zn. Rvp 5773/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej
vedené pod sp. zn. III. ÚS 366/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 19. mája 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti EX CREDIT, a. s., Šustekova 49, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy
a čl. 14 dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len
„okresný súd“ a „postup a uznesenia okresného súdu“).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti
zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov a že v rámci tejto činnosti
poskytla rôznym fyzickým osobám – dlžníkom „pôžičky“, ktoré boli títo povinní vrátiť
podľa podmienok dojednaných v uzavretých zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť, že dlžníci
dobrovoľne nepristúpili k úhrade svojich záväzkov, stali sa pohľadávky sťažovateľky
splatnými, a preto pristúpila k podaniu návrhov na vykonanie exekúcie podľa § 38 a nasl.
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov. V priebehu exekučných konaní sa sťažovateľka „z dôvodu obavy
o právny a fakticky osud pohľadávky rozhodla podať exekučnému súdu návrh na zmenu
súdneho exekútora a za nového súdneho exekútora navrhla ustanoviť JUDr. Rudolfa
Krutého“. Uzneseniami okresného súdu bolo rozhodnuté „o zamietnutí návrhu
oprávneného na zmenu pôvodného exekútora“.
Podľa názoru sťažovateľky postupom a uzneseniami okresného súdu v napadnutých
konaniach boli porušené jej označené práva, predovšetkým základné právo na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, keďže okresný súd
„a) bez toho, aby upovedomil sťažovateľa o Náleze ústavného súdu zo dňa
13. 04. 2011, sp .zn.: III ÚS 322/2010-37;
b) bez toho, aby vykonal akékoľvek dokazovanie v otázke subjektívnej alebo
objektívnej zaujatosti súdneho exekútora vo veci alebo v pomere k účastníkom exekučného
konania;
c) bez toho, aby existovali akékoľvek racionálne pochybnosti o legálnom
a legitímnom postupe súdneho exekútora v exekúcii;
d) bez toho, aby existovali oprávnené obavy sťažovateľa alebo povinného o legálny
priebeh exekúcie;
e) bez toho, aby umožnil sťažovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného
súdu vyjadriť sa k otázke zaujatosti a to aj na podklade konkrétnych dôkazov a rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.: III. ÚS 322/2010; rozhodol s konečnou
platnosťou... o právnom postavení sťažovateľa, pričom toto rozhodnutie vyvolalo právne
účinky do budúcnosti a definitívne zbavilo sťažovateľa možnosti dosiahnuť vymoženie svojej
pohľadávky výkonom exekučnej činnosti realizovanej súdnym exekútorom –
JUDr. Rudolfom Krutým.“.
Sťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ktoré odôvodňuje tým, že „všeobecný
súd svojím rozhodnutím, ktoré bolo vydané v konaní vedenom bez dodržania zásad
spravodlivého súdneho procesu, obmedzil majetkové práva sťažovateľa takým spôsobom,
ktorý je nezlučiteľný s článkom 20 ods. 1 Ústavy SR a článkom 1 Protokolu č. 1
Napadnutým rozhodnutím všeobecného súdu došlo k reálnemu ohrozeniu majetku
sťažovateľa existujúceho v podobe pohľadávky a jej príslušenstva a taktiež došlo k zníženiu
majetku sťažovateľa o majetok vynaložený na výkon exekúcie zvoleným súdnym exekútorom.
Sťažovateľ mal teda v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy SR a článku 1 Protokolu č. 1 majetok
chránený Dohovorom o ktorý však nelegálnym postupom a rozhodnutím všeobecného súdu
bez akejkoľvek náhrady prišiel.“.
K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru sťažovateľka
uvádza, že ,,aj keď výkon a ochrana jeho práva na spravodlivý súdny proces mala byť
rovnaká, mal v konaní pred všeobecným súdom výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním
zaobchádzané odlišne. Sťažovateľ však bol, a to najmä vzhľadom k faktu, že všeobecný súd
rozhodoval o jeho práve na výkon súdneho rozhodnutia zvoleným exekútorom a toto
rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, účastníkom konania rovnako ako
povinný. Z okolností daného prípade nemožno vyšpecifikovať také skutočnosti, ktoré
by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Odlišné
zaobchádzanie so sťažovateľom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením (postavením
oprávneného), pretože takýto dôvod je priamo Ústavou SR a Dohovorom špecifikovaný ako
dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania.“.
V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie,
ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy,
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, ako aj čl. 12
ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresného súdu v uvedených
konaniach, zruší uznesenia okresného súdu a veci mu vráti na ďalšie konanie a sťažovateľke
prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha
veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia
Podľa § 112 ods. 1 OSP môže súd v záujme hospodárnosti konania spojiť
na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých
istých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade
s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127
ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod
sp. zn. Rvp 5772/2014 a sp. zn. Rvp 5773/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu
a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe
sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy
tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. Sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového
protokolu, ako aj čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru postupom a uzneseniami okresného
súdu v uvedených konaniach.
Vychádzajúc zo sťažností a k nim pripojených splnomocnení ústavný súd konštatuje,
že sťažovateľka sťažnosti podala prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu
(JUDr. Branislava Fridricha, PhD.), pričom je zrejmé, že tento ich aj koncipoval. Ide
o právneho zástupcu, ktorý v minulosti zastupoval inú sťažovateľku [obchodnú spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „obchodná spoločnosť“), pozn.]
a ktorému je dobre známa aj konštantná judikatúra ústavného súdu týkajúca sa komplexu
danej problematiky počnúc rozhodnutiami všeobecných súdov o neudelení poverenia
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Krutému pre jeho pomer k veci.
V súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní
predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že ide o takmer rovnakú právnu argumentáciu
sťažovateľky ako v sťažnostiach obchodnej spoločnosti, a preto nevidí žiadnu relevantnú
súvislosť podrobne sa zaoberať rovnakými námietkami sťažovateľky vo vzťahu
k zamietnutiu jej návrhov na zmenu súdneho exekútora zo strany okresného súdu, pretože
tieto spoločnosti sú, ako to okresný súd konštatoval, „pomerne úzko personálne prepojené“,
čo môže vyvolávať dôvodné pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora JUDr. Krutého
v týchto konaniach. Okresný súd navyše uviedol, že „nepripustením zmeny súdneho
exekútora na JUDr. Krutého nie je dotknutá možnosť oprávneného podať opätovne návrh
na zmenu súdneho exekútora s označením iného exekútora, ktorý bude poverený
vykonávaním exekúcie“.
Po oboznámení sa s obsahom uznesení okresného súdu ústavný súd konštatuje,
že okresný súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Exekučného
poriadku (§ 5 ods. 1 a 2 a § 30 ods. 1 až 3) podstatné pre posúdenie veci interpretoval
a aplikoval ústavne konformným spôsobom a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov,
sú logické, a preto aj legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné
(m. m. I. ÚS 450/2013, I. ÚS 453/2013, III. ÚS 108/2014).
Vzhľadom na ustálený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku
v závislosti od predmetu napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov už preto nie je
potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia vo vzťahu k jednotlivým právam, ktorých
porušenie sťažovateľka namieta.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014