Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 346/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Markušovská

cesta 1, Spišská Nová Ves, zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Kollárovou, Advokátska

kancelária, Štúrova 29, Levoča, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 12. augusta

2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Spišská Nová Ves, o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

11. októbra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Markušovská

cesta 1, Spišská Nová Ves (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. augusta 2013.

Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii

poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP – 949/OEK-SN-2011 pre trestný

čin podvodu podľa a v znení

neskorších predpisov, kde bolo obvinenie obvineným vznesené uznesením

z 31. decembra 2012.

Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že písomným podaním z 20. januára 2013

predložila Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) návrh

na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Prokurátor

okresnej prokuratúry návrh sťažovateľky uznesením sp. zn. z 11. júla 2013

zamietol ako nedôvodný.

Sťažovateľka argumentuje, že sa nestotožnila „s vyložene všeobecným tvrdením

prokurátora, že zistená hodnota majetku obvinených viacnásobne prevyšuje výšku škody

objektívne stanovenú pre účely trestného konania“, a preto uznesenie okresnej prokuratúry

napadla sťažnosťou, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením sp. zn.

z 12. augusta 2013 (ďalej aj „namietané uznesenie“), ktorým sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol podľa .

Sťažovateľka je toho názoru, že odôvodnenie namietaného uznesenia je

nedostatočné, a na tomto mieste argumentuje, že „odôvodnenie predmetného uznesenia trpí

nedostatkom jasnej, zrozumiteľnej, určitej skutkovo a právne preskúmateľnej argumentácie,

nakoľko je bezpochyby preukázané, že v odôvodnení svojho uznesenia samosudca

pre prípravné konanie nijako nevyhodnotil nami uvádzané argumenty, nijako sa nimi

nezaoberal, čím bezpochyby porušil základné právo poškodenej obchodnej spoločnosti

na spravodlivé súdne konanie vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia“. Podľa

sťažovateľky „Okolnosť, že sudca pre prípravné konanie nezistil z obsahu spisu účelovosť

konania obvinených z ktorej možno vyvodiť existenciu dôvodnej obavy z marenia

alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody – možno vyhodnotiť

ako arbitrárne, nedôsledne a bezprecedentné konštatovanie vo vzťahu nielen k obsahu

spisu, ale aj vo vzťahu ku argumentom a dôkazom, ktoré sme v sťažnosti uvádzali

a aj dokladovali.“.

Sťažovateľka na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru

namietaným uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil, priznal sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta, že uznesením okresného súdu, ktorým

bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry o zamietnutí

návrhu sťažovateľky na postup podľa , došlo k porušeniu jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie označených práv vidí sťažovateľka

v absencii zrozumiteľnej a právne preskúmateľnej argumentácie rozhodnutia,

ako aj v arbitrárnosti skutkových záverov konajúceho súdu.

V zmysle je ústavná ochrana základných práv a slobôd,

ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy

rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142

ods. 1 ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu

zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4

). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne

názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu

vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol

náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu

tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, mutatis mutandis , , ).

Ústavný súd pri posúdení námietky sťažovateľky sústredil svoju pozornosť

na relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutie okresného súdu,

ako aj rozhodnutie okresnej prokuratúry (na ktorej odôvodnenie rozhodnutia okresný súd

odkázal) malo dostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či v intenciách

prezentovanej judikatúry bol sťažovateľke poskytnutý náležitý a zároveň ústavne

konformný výklad aplikovanej právnej úpravy, ako aj na to nadväzujúce dostatočné

zdôvodnenie prijatých záverov.

Podľa ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku

poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,

možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť: a) na majetku obvineného,

b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený

majetkovú účasť, c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený:

1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu,

členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný

do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný

do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený

záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo

v prospech tejto právnickej osoby, d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má

priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený:

1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu,

členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný

do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný

do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený

záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo

v prospech tejto právnickej osoby, e) na ostatných majetkových právach obvineného.

Podľa o zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora

alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom

konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana

jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

Podľa súd a v prípravnom konaní prokurátor

zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh nie je dôvodný.

Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. z 11. júla 2013 návrh

sťažovateľky na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených ako nedôvodný zamietla.

V odôvodnení uznesenia okresná prokuratúra uviedla, že aplikáciu

inštitútu zaistenia majetku a majetkových práv obvineného podmieňuje nielen existenciou

potenciálneho nároku poškodeného na náhradu škody, ale aj preukázaním dôvodnej obavy

z marenia alebo sťažovania uspokojenia tohto nároku poškodeného. Na tomto mieste

okresná prokuratúra zdôraznila, že zaistenie majetku obvineného bez naplnenia striktných

zákonných požiadaviek by predstavovalo neodôvodnený a neprimeraný zásah

do vlastníckeho práva obvineného pred právoplatným rozhodnutím o jeho vine. Okresná

prokuratúra poukázala na to, že zákonom predpokladaná obava musí byť v trestnom konaní

nepochybne zistená, pričom nemožno vychádzať len z nepodložených domnienok, preto

pre účely postupu podľa treba preukázať a zdokumentovať

také konanie obvineného, z ktorého možno vyvodiť konanie s negatívnymi dôsledkami

k prípadnému budúcemu nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným

činom. V nadväznosti na uvedené okresná prokuratúra prezentovala skutkové zistenia

týkajúce sa zistenej hodnoty majetku a majetkových práv obvinených, ktorá podľa týchto

zistení okresnej prokuratúry presahuje viacnásobne výšku škody objektívne vyčíslenú

pre účely trestného konania. Predovšetkým však okresná prokuratúra dôvodila, že nebol

zistený žiaden účelový prevod označeného majetku (a to ani pokus oň) zo strany

obvinených, kde prezentovala podklady pre tieto závery, a konštatovala, že skutočnosti

popísané sťažovateľkou v jej návrhu „nepreukazujú prítomnosť dôvodnej obavy

predpokladanej “, kde takýmto dôvodom podľa vyjadrenia okresnej

prokuratúry nie je ani sťažovateľkou zmienená okolnosť prevodu motorového vozidla

(ktorého sa týka vyšetrovaná trestná činnosť), pretože k označenému prevodu došlo takmer

rok a pol pred vznesením obvinenia obvineným. Okresná prokuratúra dodala, že „V záujme

predídenia prípadným účelovým prevodom, boli príslušná správa katastra, ako aj príslušný

registrový súd, ešte dňa 28.01.2013 vyšetrovateľom PZ požiadané o signalizovanie

akýchkoľvek zmien, ktoré by vo vzťahu k nehnuteľnému majetku, resp. obchodnému podielu

boli obvinenými navrhované. Tým bol vytvorený priestor na prípadné zamedzenie

neželaného konania zo strany obvinených.“.

Okresný súd v namietanom uznesení odvolávajúc sa na odôvodnenie uznesenia

okresnej prokuratúry konštatoval, že existencia dôvodnej obavy zo zmarenia uspokojenia

nároku poškodeného na náhradu škody nebola preukázaná, pretože nebolo preukázané

účelové („neželané“) konanie obvinených (účelové prevody majetku obvinených, prípadne

pokus o takýto prevod) predvídané .

Okresný súd, ktorý rozhodol v namietanom uznesení o zamietnutí sťažnosti

sťažovateľky, svoje právne závery podporil odkazom na odôvodnenie uznesenia okresnej

prokuratúry. Uvedený spôsob formulovania odôvodnenia rozhodnutia považuje ústavný

súd z hľadiska jeho preskúmateľnosti za akceptovateľný (keďže obsah predchádzajúceho

rozhodnutia okresnej prokuratúry bol sťažovateľke dostupný).

Pokiaľ ide o zmienené odôvodnenie, ktoré bolo podkladom pre zamietnutie návrhu

sťažovateľky na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených, je ústavný súd toho

názoru, že poskytuje sťažovateľke v prvom rade náležitú interpretáciu relevantnej právnej

úpravy, v rámci ktorej sú podrobne vysvetlené obligátorne zákonné podmienky, splnenie

ktorých je vyžadované pre realizáciu inštitútu zaistenia podľa .

Rovnako náležite objasňuje odôvodnenie rozhodnutia podklady prijatých skutkových

záverov o absencii účelového konania obvinených (a to aj v kontexte argumentácie

sťažovateľky), ktoré viedli k zodpovedajúcemu právnemu záveru o neexistencia dôvodnej

obavy z marenia alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody.

Podľa názoru ústavného súdu toto odôvodnenie zrozumiteľne a bez zjavných

logických protirečení vysvetľuje svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, nijako

nepopiera zmysel aplikovaných právnych noriem, a teda nenesie znaky svojvoľnosti

ani arbitrárnosti.

Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva sťažovateľky

zaručeného ani jej práva zaručeného dohovoru postupom

a namietaným uznesením okresného súdu, pretože je zrejmé, že okresný súd a tiež okresná

prokuratúra aplikovali platnú a účinnú právnu úpravu (zamietnutie návrhu podľa § 50 ods. 5

), aplikácii ktorej predchádzal jej náležitý a ústavne konformný výklad

a skutkové a právne závery rozhodnutia boli náležite a zároveň logicky odôvodnené.

Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky

sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2014