Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 346/2014
PDF · 180.91 KB
No categories available
III. ÚS 346/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Markušovská
cesta 1, Spišská Nová Ves, zastúpenej advokátkou JUDr. Silviou Kollárovou, Advokátska
kancelária, Štúrova 29, Levoča, vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom a uznesením Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 0 Tp 543/2013 z 12. augusta
2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Spišská Nová Ves, o d m i e t a
ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
11. októbra 2013 doručená sťažnosť spoločnosti EP – TRADE, spol. s r. o., Markušovská
cesta 1, Spišská Nová Ves (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 543/2013
z 12. augusta 2013.
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v pozícii
poškodeného v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP – 949/OEK-SN-2011 pre trestný
čin podvodu podľa § 221 ods. 1 a 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov, kde bolo obvinenie obvineným vznesené uznesením
z 31. decembra 2012.
Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že písomným podaním z 20. januára 2013
predložila Okresnej prokuratúre Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokuratúra“) návrh
na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených podľa § 50 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Prokurátor
okresnej prokuratúry návrh sťažovateľky uznesením sp. zn. 1 Pv 66/12 z 11. júla 2013
zamietol ako nedôvodný.
Sťažovateľka argumentuje, že sa nestotožnila „s vyložene všeobecným tvrdením
prokurátora, že zistená hodnota majetku obvinených viacnásobne prevyšuje výšku škody
objektívne stanovenú pre účely trestného konania“, a preto uznesenie okresnej prokuratúry
napadla sťažnosťou, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 543/2013
z 12. augusta 2013 (ďalej aj „namietané uznesenie“), ktorým sťažnosť ako nedôvodnú
zamietol podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku.
Sťažovateľka je toho názoru, že odôvodnenie namietaného uznesenia je
nedostatočné, a na tomto mieste argumentuje, že „odôvodnenie predmetného uznesenia trpí
nedostatkom jasnej, zrozumiteľnej, určitej skutkovo a právne preskúmateľnej argumentácie,
nakoľko je bezpochyby preukázané, že v odôvodnení svojho uznesenia samosudca
pre prípravné konanie nijako nevyhodnotil nami uvádzané argumenty, nijako sa nimi
nezaoberal, čím bezpochyby porušil základné právo poškodenej obchodnej spoločnosti
na spravodlivé súdne konanie vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia“. Podľa
sťažovateľky „Okolnosť, že sudca pre prípravné konanie nezistil z obsahu spisu účelovosť
konania obvinených z ktorej možno vyvodiť existenciu dôvodnej obavy z marenia
alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody – možno vyhodnotiť
ako arbitrárne, nedôsledne a bezprecedentné konštatovanie vo vzťahu nielen k obsahu
spisu, ale aj vo vzťahu ku argumentom a dôkazom, ktoré sme v sťažnosti uvádzali
a aj dokladovali.“.
Sťažovateľka na základe uvedeného v závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd
po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie
jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
namietaným uznesením okresného súdu, toto uznesenie zrušil, priznal sťažovateľke
primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľka v podanej sťažnosti namieta, že uznesením okresného súdu, ktorým
bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu okresnej prokuratúry o zamietnutí
návrhu sťažovateľky na postup podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku, došlo k porušeniu jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Porušenie označených práv vidí sťažovateľka
v absencii zrozumiteľnej a právne preskúmateľnej argumentácie rozhodnutia,
ako aj v arbitrárnosti skutkových záverov konajúceho súdu.
V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy je ústavná ochrana základných práv a slobôd,
ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy
rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený
na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní
ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142
ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu
zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4
ústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne
názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu
vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol
náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu
tak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).
Ústavný súd pri posúdení námietky sťažovateľky sústredil svoju pozornosť
na relevantnú právnu úpravu, teda na zodpovedanie otázky, či rozhodnutie okresného súdu,
ako aj rozhodnutie okresnej prokuratúry (na ktorej odôvodnenie rozhodnutia okresný súd
odkázal) malo dostatočnú oporu v relevantnej právnej úprave a či v intenciách
prezentovanej judikatúry bol sťažovateľke poskytnutý náležitý a zároveň ústavne
konformný výklad aplikovanej právnej úpravy, ako aj na to nadväzujúce dostatočné
zdôvodnenie prijatých záverov.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku
poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo sťažované,
možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť: a) na majetku obvineného,
b) na majetkových právach obvineného v právnickej osobe, v ktorej má obvinený
majetkovú účasť, c) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej obvinený:
1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu,
členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný
do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný
do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo
v prospech tejto právnickej osoby, d) na majetkových právach právnickej osoby, v ktorej má
priamu alebo nepriamu majetkovú účasť právnická osoba, v ktorej obvinený:
1. má majetkovú účasť, alebo 2. je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu,
členom iného orgánu, prokuristom, vedúcim organizačnej zložky podniku, ktorý je zapísaný
do obchodného registra, alebo vedúcim podniku zahraničnej osoby, ktorý je zapísaný
do obchodného registra, ak je na podklade zistených skutočností dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin, za ktorý je trestne stíhaný obvinený, bol spáchaný v mene alebo
v prospech tejto právnickej osoby, e) na ostatných majetkových právach obvineného.
Podľa § 50 ods. 4 Trestného poriadku o zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora
alebo poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného; v prípravnom
konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu poškodeného, ak si to vyžaduje ochrana
jeho záujmov, najmä ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
Podľa § 50 ods. 5 Trestného poriadku súd a v prípravnom konaní prokurátor
zamietne návrh poškodeného, ak zistí, že návrh nie je dôvodný.
Okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 1 Pv 66/12 z 11. júla 2013 návrh
sťažovateľky na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených ako nedôvodný zamietla.
V odôvodnení uznesenia okresná prokuratúra uviedla, že Trestný poriadok aplikáciu
inštitútu zaistenia majetku a majetkových práv obvineného podmieňuje nielen existenciou
potenciálneho nároku poškodeného na náhradu škody, ale aj preukázaním dôvodnej obavy
z marenia alebo sťažovania uspokojenia tohto nároku poškodeného. Na tomto mieste
okresná prokuratúra zdôraznila, že zaistenie majetku obvineného bez naplnenia striktných
zákonných požiadaviek by predstavovalo neodôvodnený a neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva obvineného pred právoplatným rozhodnutím o jeho vine. Okresná
prokuratúra poukázala na to, že zákonom predpokladaná obava musí byť v trestnom konaní
nepochybne zistená, pričom nemožno vychádzať len z nepodložených domnienok, preto
pre účely postupu podľa § 50 ods. 1 Trestného poriadku treba preukázať a zdokumentovať
také konanie obvineného, z ktorého možno vyvodiť konanie s negatívnymi dôsledkami
k prípadnému budúcemu nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným
činom. V nadväznosti na uvedené okresná prokuratúra prezentovala skutkové zistenia
týkajúce sa zistenej hodnoty majetku a majetkových práv obvinených, ktorá podľa týchto
zistení okresnej prokuratúry presahuje viacnásobne výšku škody objektívne vyčíslenú
pre účely trestného konania. Predovšetkým však okresná prokuratúra dôvodila, že nebol
zistený žiaden účelový prevod označeného majetku (a to ani pokus oň) zo strany
obvinených, kde prezentovala podklady pre tieto závery, a konštatovala, že skutočnosti
popísané sťažovateľkou v jej návrhu „nepreukazujú prítomnosť dôvodnej obavy
predpokladanej Trestným poriadkom“, kde takýmto dôvodom podľa vyjadrenia okresnej
prokuratúry nie je ani sťažovateľkou zmienená okolnosť prevodu motorového vozidla
(ktorého sa týka vyšetrovaná trestná činnosť), pretože k označenému prevodu došlo takmer
rok a pol pred vznesením obvinenia obvineným. Okresná prokuratúra dodala, že „V záujme
predídenia prípadným účelovým prevodom, boli príslušná správa katastra, ako aj príslušný
registrový súd, ešte dňa 28.01.2013 vyšetrovateľom PZ požiadané o signalizovanie
akýchkoľvek zmien, ktoré by vo vzťahu k nehnuteľnému majetku, resp. obchodnému podielu
boli obvinenými navrhované. Tým bol vytvorený priestor na prípadné zamedzenie
neželaného konania zo strany obvinených.“.
Okresný súd v namietanom uznesení odvolávajúc sa na odôvodnenie uznesenia
okresnej prokuratúry konštatoval, že existencia dôvodnej obavy zo zmarenia uspokojenia
nároku poškodeného na náhradu škody nebola preukázaná, pretože nebolo preukázané
účelové („neželané“) konanie obvinených (účelové prevody majetku obvinených, prípadne
pokus o takýto prevod) predvídané Trestným poriadkom.
Okresný súd, ktorý rozhodol v namietanom uznesení o zamietnutí sťažnosti
sťažovateľky, svoje právne závery podporil odkazom na odôvodnenie uznesenia okresnej
prokuratúry. Uvedený spôsob formulovania odôvodnenia rozhodnutia považuje ústavný
súd z hľadiska jeho preskúmateľnosti za akceptovateľný (keďže obsah predchádzajúceho
rozhodnutia okresnej prokuratúry bol sťažovateľke dostupný).
Pokiaľ ide o zmienené odôvodnenie, ktoré bolo podkladom pre zamietnutie návrhu
sťažovateľky na zaistenie majetku a majetkových práv obvinených, je ústavný súd toho
názoru, že poskytuje sťažovateľke v prvom rade náležitú interpretáciu relevantnej právnej
úpravy, v rámci ktorej sú podrobne vysvetlené obligátorne zákonné podmienky, splnenie
ktorých je vyžadované pre realizáciu inštitútu zaistenia podľa § 50 Trestného poriadku.
Rovnako náležite objasňuje odôvodnenie rozhodnutia podklady prijatých skutkových
záverov o absencii účelového konania obvinených (a to aj v kontexte argumentácie
sťažovateľky), ktoré viedli k zodpovedajúcemu právnemu záveru o neexistencia dôvodnej
obavy z marenia alebo sťažovania uspokojenia nároku poškodeného na náhradu škody.
Podľa názoru ústavného súdu toto odôvodnenie zrozumiteľne a bez zjavných
logických protirečení vysvetľuje svoj skutkový a tomu zodpovedajúci právny záver, nijako
nepopiera zmysel aplikovaných právnych noriem, a teda nenesie znaky svojvoľnosti
ani arbitrárnosti.
Ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva sťažovateľky
zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy ani jej práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
a namietaným uznesením okresného súdu, pretože je zrejmé, že okresný súd a tiež okresná
prokuratúra aplikovali platnú a účinnú právnu úpravu (zamietnutie návrhu podľa § 50 ods. 5
Trestného poriadku), aplikácii ktorej predchádzal jej náležitý a ústavne konformný výklad
a skutkové a právne závery rozhodnutia boli náležite a zároveň logicky odôvodnené.
Ústavný súd preto dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je potrebné odmietnuť
ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Z týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky
sa už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2014