Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 300/2014
PDF · 105.25 KB
No categories available
I. ÚS 300/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosť J. L., Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Gerhardom
Zvolánekom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 To 76/2013
zo 7. novembra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. januára 2014 doručená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)
sp. zn. 7 To 76/2013 zo 7. novembra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 15. mája 2013 rozsudkom
Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 12/2012 vyhláseným
na hlavnom pojednávaní uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323
ods. 1 Trestného zákona, za čo mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere
jedného roka. Súd sťažovateľovi výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu
v trvaní jedného roka.
3. Sťažovateľ si následne zvolil obhajcu, ktorý podaním z 28. mája 2013 súdu
oznámil, že ho sťažovateľ poveril obhajobou, a požiadal súd, aby mu doručil všetky
písomnosti týkajúce sa sťažovateľovej trestnej veci. Odsudzujúci rozsudok okresného súdu
bol sťažovateľovmu obhajcovi doručený 15. júla 2013. Dňa 23. júla 2013 podal sťažovateľ
prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie.
4. Napadnutým uznesením bolo sťažovateľovo odvolanie zamietnuté ako podané
oneskorene.
5. Sťažovateľ namieta, že lehota na podanie odvolania mala byť počítaná
od doručenia rozsudku okresného súdu jeho obhajcovi (15. júla 2013), a nie od vyhlásenia
rozsudku (15. mája 2013). Sťažovateľ poukazuje na § 173 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý
ustanovuje, že rovnopis rozsudku sa doručuje aj obhajcovi obžalovaného. Sťažovateľ ďalej
vyjadril názor, že je úplne bez významu, že vykonávanie práv obhajoby prevzal jeho
obhajca až po tom, ako bol rozsudok vyhlásený na hlavnom pojednávaní za prítomnosti
obžalovaného, ktorý v tom čase nebol právne zastúpený obhajcom.
6. Na základe uvedeného malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom v petite sťažnosti
označených práv. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ním
označených práv, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a priznal mu trovy právneho
zastúpenia.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu
základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém
tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne
zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv
a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
10. V čl. 127 ods. 1 ústavy už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho
sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným
súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých
namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom
alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05,
IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06).
11. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením
krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jeho námietok je
subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa § 371 písm. l) Trestného poriadku, podľa
ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak odvolací súd
zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené
zákonné dôvody.
12. Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažovateľovo odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Sťažovateľ namieta,
že jeho odvolanie bolo podané v rámci zákonnej lehoty, a teda krajský súd sa podstatou jeho
odvolania mohol a mal zaoberať. Z už uvedeného vyplýva, že v sťažovateľovej veci je daný
dovolací dôvod podľa § 371 písm. l) Trestného poriadku.
13. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení
v jeho postupe a uznesení podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným
základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,
čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť
ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že
sťažnosti by bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2014