Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 300/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť J. L., Košice, zastúpeného advokátom JUDr. Gerhardom

Zvolánekom, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a slobôd a práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 7. novembra 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. januára 2014 doručená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na súdnu ochranu podľa

v spojení s a (ďalej len

„ústava“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. zo 7. novembra 2013 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol 15. mája 2013 rozsudkom

Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. vyhláseným

na hlavnom pojednávaní uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323

ods. 1 , za čo mu okresný súd uložil trest odňatia slobody vo výmere

jedného roka. Súd sťažovateľovi výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu

v trvaní jedného roka.

3. Sťažovateľ si následne zvolil obhajcu, ktorý podaním z 28. mája 2013 súdu

oznámil, že ho sťažovateľ poveril obhajobou, a požiadal súd, aby mu doručil všetky

písomnosti týkajúce sa sťažovateľovej trestnej veci. Odsudzujúci rozsudok okresného súdu

bol sťažovateľovmu obhajcovi doručený 15. júla 2013. Dňa 23. júla 2013 podal sťažovateľ

prostredníctvom svojho obhajcu odvolanie.

4. Napadnutým uznesením bolo sťažovateľovo odvolanie zamietnuté ako podané

oneskorene.

5. Sťažovateľ namieta, že lehota na podanie odvolania mala byť počítaná

od doručenia rozsudku okresného súdu jeho obhajcovi (15. júla 2013), a nie od vyhlásenia

rozsudku (15. mája 2013). Sťažovateľ poukazuje na , ktorý

ustanovuje, že rovnopis rozsudku sa doručuje aj obhajcovi obžalovaného. Sťažovateľ ďalej

vyjadril názor, že je úplne bez významu, že vykonávanie práv obhajoby prevzal jeho

obhajca až po tom, ako bol rozsudok vyhlásený na hlavnom pojednávaní za prítomnosti

obžalovaného, ktorý v tom čase nebol právne zastúpený obhajcom.

6. Na základe uvedeného malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom v petite sťažnosti

označených práv. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ním

označených práv, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a priznal mu trovy právneho

zastúpenia.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho

sťažnosťou iba vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným

súdom. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. m. m. , , ,

, , ).

11. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa v spojení s a

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jeho námietok je

subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa , podľa

ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak odvolací súd

zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené

zákonné dôvody.

12. Krajský súd napadnutým uznesením zamietol sťažovateľovo odvolanie podľa

z dôvodu, že bolo podané oneskorene. Sťažovateľ namieta,

že jeho odvolanie bolo podané v rámci zákonnej lehoty, a teda krajský súd sa podstatou jeho

odvolania mohol a mal zaoberať. Z už uvedeného vyplýva, že v sťažovateľovej veci je daný

dovolací dôvod podľa .

13. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení

v jeho postupe a uznesení podať dovolanie, právomoc poskytnúť ochranu označeným

základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací,

čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť

ústavný súd podľa sťažnosť sťažovateľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že

sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014