Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 301/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2014

predbežne prerokoval sťažnosť O. P., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou,

Advokátska kancelária, Žilinská 20, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014

doručená sťažnosť O. P., (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že návrhom podaným okresnému súdu 7. mája 2008 sa

sťažovateľka v konaní vedenom pod sp. zn. domáhala vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov po právoplatnom rozvode manželstva. Podľa

sťažovateľky okresný súd aj napriek ňou podanej sťažnosti na prieťahy v konaní

adresovanej predsedníčke okresného súdu konal v jej veci s neodôvodnenými prieťahmi,

v dôsledku čoho sa predlžoval stav jej právnej neistoty a odďaľovalo sa právoplatné

skončenie konania.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Žalobný návrh vo veci vyporiadania BSM, ktorý som predložila súdu

na rozhodnutie, nebol žiadnym zložitým prípadom, išlo o bežný súdny spor. Súd bol

oboznámený aj so skutočnosťou, že mi bolo súdom zverené mal. dieťa do osobnej

starostlivosti, že som bola žalovaným týraná psychický a neskôr aj fyzicky, musela som sa

s mal. dieťaťom odsťahovať dňa 01.07.2008 zo spoločného bytu do podnájmu. Verila som,

že súd bude rýchlejšie a účinnejšie v predmetnej veci rozhodovať, avšak mýlila som sa. Súd

v tak bežnej veci akou je vyporiadanie BSM, rozhodoval bez jedného mesiaca 6 rokov.

Sudca a súd nepostupoval v spore tak, aby bola ochrana mojich práv a odstránenie právnej

neistoty rýchle a účinné odstránené. Súd bol niekoľkokrát odročený z dôvodov, ktoré mi boli

oznámené až po príchode na súd v deň na ktorý súd vytýčil pojednávania. Po právnej

stránke vyporiadanie BSM je bežnou právnou záležitosťou, ktorá nie je právne zložitá

a z uvedeného dôvodu som presvedčená, že súd a sudca nekonal v súlade s ust.

a Okresný súd Bratislava II. bol v rámci dlhších časových období medzi

jednotlivými úkonmi, nečinný. Aby sa v konaní dosiahol vôbec posun, aby sa čo najskôr

ukončil stav právnej neistoty v ktorej som dlhodobo žila a kvôli jeho rýchlemu odstráneniu

som sa obrátila na súd, aby súd rozhodol, bola som nútená, dvakrát podať sťažnosť

pre prieťahy v konaní, ktoré som adresovala predsedníčke súdu.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby jej priznal primerané finančné

zadosťučinenie v sume 8 000 €, aby jej priznal úhradu trov konania, ktoré jej vznikli

v konaní pred okresným súdom, v sume 5 371,75 €, a tiež úhradu trov, ktoré jej vznikli

v konaní pred ústavným súdom, v sume 488,24 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľkou namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu

verejnej moci, v konaní pred ktorým vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré

vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. , ,

, ).

V súlade so svojou judikatúrou (, , ,

, ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie

bez zbytočných prieťahov podľa len vtedy, ak bola sťažnosť

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo

alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Podľa informácie poskytnutej samotnou sťažovateľkou, ktorá v sťažnosti uviedla̶

„Dňa 24. 04. 2014 po sťažnosti, adresovanej predsedníčke súdu, bol mne a mojej právnej

zástupkyni, doručený Rozsudok za dňa 08.01.2014 č. k. .“, ako aj podľa

zistenia ústavného súdu, okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn. vyhlásil

vo veci rozsudok na pojednávaní konanom 8. januára 2014, na ktorom bola osobne

prítomná právna zástupkyňa sťažovateľky. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka už

od 8. januára 2014 musela mať vedomosť o tom, že úloha okresného súdu pri odstraňovaní

jej právnej neistoty už bola ukončená.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. bola

ústavnému súdu doručená 9. mája 2014 (na poštovú prepravu podaná 6. mája 2014), t. j.

bola ústavnému súdu doručená po tom, ako okresný súd už vo veci vyhlásil rozsudok. Takže

v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť

priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože vyhlásením

rozsudku vo veci samej okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené

úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľky v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo

treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha

okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci

samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní primeraného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o tých častiach

sťažnosti, ktorými sa sťažovateľka domáhala ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2014