Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 383/2014
PDF · 123.17 KB
No categories available
III. ÚS 383/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. júna 2014
predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova
25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4,
Bratislava, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vedené pod
sp. zn. Rvp 3190/2014, Rvp 3191/2014, Rvp 3192/2014, Rvp 3193/2014, Rvp 3194/2014,
Rvp 3195/2014, Rvp 3196/2014, Rvp 3197/2014, Rvp 3198/2014, Rvp 3199/2014,
Rvp 3200/2014, Rvp 3201/2014 a sp. zn. Rvp 3202/2014 vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 511/2012
zo 16. októbra 2012 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.
Rvp 3190/2014, Rvp 3191/2014, Rvp 3192/2014, Rvp 3193/2014, Rvp 3194/2014,
Rvp 3195/2014, Rvp 3196/2014, Rvp 3197/2014, Rvp 3198/2014, Rvp 3199/2014,
Rvp 3200/2014, Rvp 3201/2014 a sp. zn. Rvp 3202/2014 s p á j a na spoločné konanie,
ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 383/2014.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako
neprípustné.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. marca 2014
doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na
zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 NcC 511/2012 zo 16. októbra 2012
(ďalej len „napadnuté uznesenie).
Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka Okresnému súdu Lučenec (ďalej len „okresný
súd“) doručila žaloby, vedené pod sp. zn. 8 C 116/2012, sp. zn. 6 C 104/2012, sp. zn.
10 C 133/2012, sp. zn. 8 C 162/2012, sp. zn. 10 C 121/2012, sp. zn. 17 C 108/2012, sp. zn.
4 C 119/2012, sp. zn. 13 C 97/2012, sp. zn. 6 C 156/2012, sp. zn. 4 C 136/2012, sp. zn.
12 C 129/2012, sp. zn. 12 C 113/2012 a sp. zn. 6 C 145/2012, ktorými sa domáhala svojich
nárokov na náhradu škody – nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v platnom znení, smerujúce proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym
a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany
v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Krajský súd napadnutým uznesením spojil konania o námietkach zaujatosti
vznesených v označených konaniach okresného súdu a svojím rozhodnutím nevylúčil
z prerokovávania a rozhodovania v týchto konaniach všetkých sudcov okresného súdu, tak
ako sa toho v námietkach zaujatosti sťažovateľka domáhala. Napadnuté uznesenie krajského
súdu je podľa sťažovateľky nesprávne a zakladajúce zásah do jej práv zaručených čl. 46
ods. 1 ústavy, čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V petite svojich sťažností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom
vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, zrušil uvedené uznesenie, veci vrátil
krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj
úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
II.A
K spoločnému prerokovaniu vecí
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné
konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak
v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa
čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.
Rvp 3190/2014, Rvp 3191/2014, Rvp 3192/2014, Rvp 3193/2014, Rvp 3194/2014,
Rvp 3195/2014, Rvp 3196/2014, Rvp 3197/2014, Rvp 3198/2014, Rvp 3199/2014,
Rvp 3200/2014, Rvp 3201/2014 a sp. zn. Rvp 3202/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu
právnu a skutkovú súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky
a okresného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac
citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.
II. B.
K obsahu podaných sťažností
Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný ak sa týka veci,
o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len
o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.
Prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata) bráni tomu, aby sa ústavný súd
opakovane zaoberal a rozhodoval o totožných návrhoch doručených ústavnému súdu.
Totožnosť veci je daná pri zhode predmetu konania, skutkových okolností, z ktorých sa
uplatnené právo vyvodzuje, a identitou účastníkov konania. O takú prekážku by nešlo, ak
chýba čo len jeden z uvedených znakov totožnosti veci.
Ústavný súd zistil, že pod sp. zn. Rvp 1873/2013 sa na ústavnom súde viedlo konanie
o v podstate totožnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.
16 NcC 511/2012 zo 16. októbra 2012 doručenej ústavnému súdu 4. januára 2013, o ktorej
ústavný súd rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 tak, že ju pre
nedostatok právomoci ústavného súdu na konanie odmietol. Dôvod odmietnutia sťažnosti
vyplýva zo skutočnosti, že po prerokovaní a následnom vydaní rozhodnutia vo veci samej
má sťažovateľka vždy právo v rámci riadnych ako aj mimoriadnych opravných prostriedkov
– odvolania a dovolania – namietať aj skutočnosť, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca.
Ustanovenie § 221 ods. 1 písm. g) OSP zakladá prípustnosť odvolania proti každému
rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej a § 237 písm. g) OSP zase prípustnosť
dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, a to aj z dôvodu, že vo veci
rozhodoval vylúčený sudca (bližšie pozri III. ÚS 301/2013).
Vzhľadom na to, že sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 3190/2014, Rvp 3191/2014,
Rvp 3192/2014, Rvp 3193/2014, Rvp 3194/2014, Rvp 3195/2014, Rvp 3196/2014,
Rvp 3197/2014, Rvp 3198/2014, Rvp 3199/2014, Rvp 3200/2014, Rvp 3201/2014 a sp. zn.
Rvp 3202/2014 doručené ústavnému súdu 24. marca 2014, rovnako ako sťažnosť vedená
pod sp. zn. Rvp 1831/2013 doručená ústavnému súdu 4. januára 2013, o ktorej ústavný súd
rozhodol uznesením sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 tak, že ju pre nedostatok
právomoci ústavného súdu na konanie odmietol, v skutočnosti napádajú jedno a to isté
uznesenie krajského súdu sp. zn. 16 NcC 511/2012 zo 16. októbra 2012. Keďže označenými
sťažnosťami sa zároveň namieta porušenie tých istých základných práv podľa ústavy
a dohovoru, dospel ústavný súd k záveru, že v tých istých veciach už bolo ústavným súdom
rozhodované, pričom dôvody, pre ktoré bola skoršia sťažnosť vedená pod sp. zn.
Rvp 1873/2013 odmietnutá, naďalej trvajú a podmienky pre konanie ústavného súdu
splnené nie sú. Ústavný súd preto sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 3190/2014,
Rvp 3191/2014, Rvp 3192/2014, Rvp 3193/2014, Rvp 3194/2014, Rvp 3195/2014,
Rvp 3196/2014, Rvp 3197/2014, Rvp 3198/2014, Rvp 3199/2014, Rvp 3200/2014,
Rvp 3201/2014 a Rvp 3202/2014 odmietol ako neprípustné podľa § 25 ods. 2 v spojení
s § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde pre existenciu prekážky res iudicata.
S poukazom na § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd navyše konštatuje,
že vzhľadom na právoplatnosť napadnutého uznesenia (20. novembra 2012) je potrebné
označené sťažnosti doručené ústavnému súdu 24. marca 2014 považovať súčasne aj za
podané oneskorene.
Pretože sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch
sťažovateľky uplatnených v sťažnostiach nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2014